utorok 1. marca 2005

QUARK

Milí priatelia,
keď som sa ako žiak dozvedel, že existuje dynamo a elektrický
motor, vymyslel som vlastne perpetuum mobile. Keby sa dynamo spojilo s motorom a
prepojili by sa svorky, stačí už len roztočiť a potom by to už bežalo stále.
Dynamo vyrába elektrinu, tá poháňa motor. Vzhľadom na nízky vek som svoj objav
nepublikoval a časom som naň zabudol. Keď sa mi dostala do ruky kniha Zaujímavá
fyzika a v nej bolo toto zariadenie opísané ako jednoduchý, ale nefungujúci
pokus o perpetuum mobile, veľmi som sa cítil dotknutý. Nielen preto, že by to
nefungovalo, ale že to vymysleli aj iní a dokonca skôr ako ja. Život. Neskôr som
sa stretol s viacerými návrhmi na čarovné perpetuum mobile a čo jenemenej
zaujímavé, aj s niekoľkými vynálezcami, ktorí tvrdili, že „to“ majú. Jeden mal
dokonca potvrdenie z renomovanej inštitúcie, že to, čo namerali, je síce iba
čiastkový výsledok, ale že potvrdzujú autorove uzávery. Vyzeralo to hodnoverne,
ale vzťahovalo sa to iba na časť problému a pes bol zakopaný v tom ostatnom.
Napriek tomu, že prírodné zákony platia v každej spoločenskej formácii, vždy sa
nájde zopár nespokojencov, ktorí ich nechcú rešpektovať a vytrvalo hľadajú
možnosť obísť ich. Prírodné zákony platia však aj v spoločenskom živote a predsa
sa nájdu ľudia, a nie je ich málo, ktorí si povedia – a čo keď? Mal som
elegantne vytlačený a zlou slovenčinou napísaný list, ktorý adresátovi
oznamoval, že sa stal šťastným výhercom pol milióna korún. O prebratí peňazí sa
bolo treba telefonicky dohodnúť. Keďže adresát nikde nestávkoval a nebolo práve
ani svätého Mikuláša, list putoval do koša. O tom, že to neurobili všetci, som
sa dozvedel až z rozhlasu, kde sa viacerí poslucháči sťažovali na vysoké
telefonické účty, ktoré im prišli po tom, ako sa snažili nečakanú výhru
prevziať. Zaujímavú modifikáciu aplikácie predstavuje vyberanie pokút za
prekročenie rýchlosti. Princíp je jasný: akcia – prekročenie rýchlosti, reakcia
– pokuta. Dôvodom na uzákonenie tohto pravidla je fakt, že najviac nehôd má na
svedomí neprimeraná rýchlosť. Čaro je v tom, že vysoká a neprimeraná rýchlosť sú
neidentické pojmy. Neprimeraných môže byť aj 30 km za hodinu, podľa situácie.
Meranie rýchlosti a postihovanie jej prekročenia je však veľmi efektívna cesta
na prehlbovanie nevraživosti motoristov k policajtom, vykazovanie činnosti a je
to aj ďalšia cesta sťahovania peňazí z obehu. Mimochodom, nie iba u nás, aj keď
si myslím, že niekedy sa naši policajti až nedôstojným spôsobom snažia prichytiť
tých rýchlejších. Dôkazom, že aspoň niekedy neveríme v platnosť prírodných
zákonov, je to, ako reagujeme na reklamu, na zaručené omladzovacie kúry v
časopisoch, na predvolebné sľuby, alebo na fámy, ktoré hovoria o tom, že sa
stalo viac, ako sa mohlo stať. Ale, možno práve toto dodáva životu ďalší rozmer,
vedome robíme nezmysly. A to by žiadny stroj nedokázal...
Váš
Eduard Drobný

QUARK 3/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Budúcnosť komunikácie?

Komunikácia je asi podstatou ľudského spoločenstva. Odnepamäti ľudia medzi sebou potrebovali hovoriť. Iste sa aj vám stalo, že pri diskusii o vašich problémoch s inými ľuďmi sa síce v skutočnosti nič nevyriešilo, ale nejako vám bolo pri srdci ľahšie. Akoby boli zrazu tieto problémy menšie či svitala možnosť ich riešenia.
Počítače a telefóny za posledné roky podstatne zmenili komunikáciu medzi ľuďmi. Teraz môžete diskutovať s ľuďmi, ktorí sú napr. za oceánom. Často sa najmä pri komunikácii cez počítač stane, že komunikujete s ľuďmi, ktorých ste nikdy nevideli. Dokonca takto sa dá dostať aj k láske na diaľku, iste si v tejto súvislosti spomínate na známy film You’ve Got Mail – Láska cez internet.
Hlavne vo veľkých nadnárodných spoločnostiach sa stáva, že každodenne podávate správy o svojej práci neznámej osobe. Ak sa konečne osobne uvidíte napr. na konferencii, zistíte, že ten váš vedúci vyzerá úplne inak, ako ste si ho niekoľko mesiacov podľa jeho odpovedí v mailoch predstavovali. Niektoré firmy riešia tento problém tak, že majú buď na intranete, alebo na klasickej nástenke fotografie zamestnancov. Vyhnú sa tak neželaným prekvapeniam.
Ďalšia z veľmi populárnych foriem komunikácie je SMS. Osobne si spomínam na prípad, keď som v reštaurácii pozoroval skupinu „teenagerov“. Pri ich stole prebiehala komunikácia výhradne formou SMS, skutočný rozhovor medzi nimi som nepočul. Každý akosi uprednostnil komunikáciu s osobou, ktorá nebola pri stole (dúfam, že takto nekomunikovali medzi sebou :) ). Je to jednoducho obraz doby, ktorú žijeme.
V tomto príhovore by som sa rád dotkol aj relatívnej novinky – komunikácie pomocou programov na doručovanie okamžitých správ (tzv. IM – instant messaging). Typickým príkladom je ICQ alebo MSN Messenger, ale takýchto programov je celý rad. Dôležité je, že prinášajú do komunikácie nový fenomén, ktorým je doba reakcie. Keď v takomto programe napíšete správu, dostane ju protistrana ihneď (maximálne do pár sekúnd). Navyše váš partner pri komunikácii je informovaný o tom, že ste pri počítači a môžete reagovať.
Takáto IM komunikácia je teda niečo medzi telefonickým spojením a mailom. Pri telefonickom spojení musíte reagovať okamžite – každé zdržanie jasne počuť a je to v podstate ďalšia súčasť informácie, ktorú počas hovoru odovzdávate protistrane. Raz povedané slovo už nikdy nezoberiete späť. Podobne je to, samozrejme, aj pri osobnom stretnutí „tvárou v tvár“, keď navyše osoba, s ktorou diskutujete, vníma aj vaše gestá, úsmevy, pohyby očí atď.
Naopak, pri komunikácii cez elektronickú poštu si môžete nechať na odpoveď aj niekoľko hodín, možno aj deň či dva. Pripravíte si napr. všetky podklady, pribaliť môžete aj prílohy, ktoré sú často dôležitejšie ako textová časť mailu. No na pružnú diskusiu o problémoch maily nie sú to pravé orechové.
V prípade komunikácie cez IM programy je to trochu inak. Odpovedať môžete hneď, ale povedzme aj o minútu. Vás partner totiž nemôže vedieť, či ste sa náhodou medzitým na chvíľu od počítača nevzdialili. Toto je pre vás strategický časový priestor, ktorý umožňuje starostlivejšie si pripraviť odpoveď a premyslieť si ju. Pozor však na to, že väčšina IM programov partnera informuje o tom, keď začnete písať odpoveď.
Pokiaľ ide o najbežnejšiu textovú komunikáciu v IM programe, môžete využívať aj pomalší spôsob pripojenia na internet. Vyhovuje aj dial-up, v súčasnosti taký zaznávaný jedným z poskytovateľov pripojenia na internet v Bratislave.
Osobne používam dokonca niekoľko IM programov na komunikáciu s redaktormi, priateľmi, ale aj rodinou asi rok. Keď sa pozerám spätne na históriu, touto formou sme si povedali veci, ktoré by sme pri osobnom stretnutí asi ani nezačali rozoberať.
Na druhej strane sa vynára otázka, s koľkými ľuďmi je vhodné takúto komunikáciu nadviazať. Čím je ich viac, tým menej času vám ostáva na „skutočnú“ prácu alebo oddych. Pri finalizácii čísla napríklad nie je výnimka, že počítač svojím charakteristickým zvukom signalizuje správy poriadne hlboko po polnoci. Osobne by som si svoje ICQ number na vizitku asi nedal, ale poznám veľa ľudí, ktorí tak urobili...
Ďalšie možnosti IM programov sú v prenose hlasu a obrazu. Len si predstavte situáciu – k notebooku si pripojíte webovú kameru a zo služobnej cesty z druhého konca republiky máte možnosť naozaj vidieť rodinu a hovoriť s nimi. Na kvalite prenosu hlasu a obrazu sa v tomto prípade veľmi výrazne podieľa spôsob pripojenia na internet. Ten musí byť dostatočne rýchly a s malým oneskorením. Zobrazený obraz je obyčajne dosť malý a hlas môže mať pozorovateľné oneskorenia, ale čo by ste nedali za pocit byť so svojimi blízkymi slovom i obrazom.
Veľkou výhodou je to, že aspoň zatiaľ je drvivá väčšina IM programov úplne zadarmo. Pokiaľ sa aj zobrazuje reklama, nie je príliš agresívna, aby sa nedala vydržať. Na záver už len pripomínam, že v tomto vydaní nášho/vášho magazínu nájdete prehľad IM programov a na CD REVUE sú aj inštalačné programy k väčšine z nich. Ak ste tak ešte neurobili, vyskúšajte si ich. Iste tejto forme komunikácie prídete na chuť.
Zaujímavé čítanie marcového vydania PC REVUE vám želá
Ondrej Macko

PC REVUE 3/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko