štvrtok 1. júna 2000

PC REVUE

Súčasné dianie vo svetovom IT biznise mi niekedy pripomína udalosti v našom regióne spred desiatich rokov. Vo východnom bloku sme si vtedy „užívali“ perestrojkového „socíku“ a nikto by sa vtedy ani len v najtrúfalejších snoch neodvážil dúfať, že obdobie 40-ročného vládnutia súdruhov sa vôbec niekedy skončí. Prišiel však rok 1989 a ako domček z karát padol starý systém a všetko sa zmenilo (aspoň navonok, ľudia zostali, samozrejme, tí istí...).
Rovnako tak aj v IT priemysle a v ďalších odvetviach prebiehali ekonomické procesy dlhé desaťročia rovnakým rytmom a štýlom. Vďaka ich dlhodobému sledovaniu sa kapitánom priemyslu, obchodu, bankovníctva, búrz a vlád svetových mocností cieleným zasahovaním darilo ovplyvňovať ekonomické cykly, znižovať rozdiely medzi obdobiami recesie a rastu a dosahovať tak trvalú prosperitu.
Prichádzajú však 90. roky, objavuje sa fenomén internetu a všetko sa mení. Z hračky pre akademikov, študentov a pár nadšencov sa stáva prostredie na uskutočňovanie elektronického obchodu v stovkách miliárd dolárov. Internetová vlna zmietla dôstojnosť spoločností „starej ekonómie“ do stratena a na výslnie vyniesla agresívnych nováčikov s technológiou a dobrým nápadom, ako z internetu vytĺcť veľké peniaze. Z večera do rána spravila z majiteľov „e-“ spoločností milionárov či miliardárov s trhovou kapitalizáciou prevyšujúcou hodnotu tradičných „kamenných“ spoločností. A to všetko len preto, že včas objavili potenciál a možnosti tejto novej infraštruktúry, obchodného kanála, informačného média, komunikačného prostredia, či ako všelijako inak by sa internet ešte dal nazvať.
Informatické spoločnosti rýchlo rozpoznali jeho silu a radikálne prispôsobujú svoje produkty a služby novému prostrediu. Elektronický biznis sa stáva kľúčovou témou všetkých vnútropodnikových zmien. Predstavuje sa stratégia riešení pre medzipodnikové obchodovanie (B2B – business to business) či na uskutočňovanie obchodovania podniku smerom k zákazníkovi (B2C – business to customer).
Tradičné spoločnosti sa buď držia tradície a vyčkávajú, či sa nový spôsob riadenia firmy a obchodovania uchytí, alebo v panike chcú internet a e-biznis hocijako (a hlavne čím skôr) začleniť do svojej stratégie, zatiaľ ešte ani netušiac ako a najmä načo. Straší ich medializovaná hrozba, že „kto nie je na internete, neexistuje“. Straší ich predtucha, že ich dávna sláva v nových podmienkach nedôstojne zapadne prachom a kedysi silná spoločnosť bude pohltená konkurenciou, ktorá ani nemusí byť väčšia či silnejšia, stačí, ak bude rýchlejšia a progresívnejšia.
Celý svet je posadnutý akvizíciami a spájaním sa. Mení sa spôsob, ako spoločnosti vyrábajú, obchodujú, ako dýchajú. „Dot.com-ové“ spoločnosti vedú vo všetkých rebríčkoch hodnotiacich agentúr, tradičné vedúce spoločnosti „starej ekonomiky“ pri ich výsledkoch vyzerajú ako chudobní príbuzní. Ich riaditelia sa pýtajú, či a ako môžu prežiť. Odpoveď je jednoznačná: musia sa prispôsobiť, musia rýchlo konať a prijať správne, kvalifikované rozhodnutia. Prostredie je neúprosné, zaváhanie sa netoleruje.
Prečo vám to všetko hovorím? Zdá sa vám to príliš vzdialené? Vraj sa to týka iba ak USA, na najvýš ešte západnej Európy a Japonska? Že u nás sa trápime s celkom inými, prízemnejšími problémami? Že u nás je stále málo ľudí, ktorí majú prístup na internet, že je ešte stále drahý a pomalý? Že nie je prijatá potrebná legislatíva na podnikanie na internete, že podniky na to nemajú peniaze atď.? Áno, to je všetko pravda, ale sú to len dočasné prekážky, ktoré sa postupne (a verím, že už čoskoro) odstránia. Dôležité je však nečakať, kým bude pripravené prostredie, a až potom začať rozmýšľať, ako môžem ja ako osoba, prípadne naša firma využiť tento potenciál. Dôležité je vypracovať si už teraz dobrý projekt, pripraviť stratégiu podnikania v novom prostredí, organizačné opatrenia, pripraviť sa na zmenu obchodného modelu atď.
Obrovskou výhodou webu je, že dáva rovnakú príležitosť všetkým, či je to malá začínajúca spoločnosť, alebo veľký koncern, bez ohľadu na to, či má prenajatú ošumelú kanceláriu niekde na periférii alebo vlastný mrakodrap v centre Manhattanu. Rozhodujúca je rýchlosť, kvalita riešenia a hlavne dobrý nápad. A na to stačí mať otvorené oči, sledovať veci okolo seba a rozmýšľať. Tu na Slovensku sa musíme zbaviť predstavy, že budúcnosť tejto republiky je v predávaní valcovanej ocele, drevnej hmoty a strojových zariadení. Že dobyjeme svet našou lacnou, hoci pomerne kvalifikovanou pracovnou silou. Naša budúcnosť je v predávaní svojich vedomostí, expertízy, šikovnosti, dobrých nápadov, vytváraní pridanej hodnoty atď., jednoducho všetkého, čo súvisí s informačným priemyslom.
Bez toho zostaneme malou neznámou krajinou, ktorej občania sa boja podnikať, sú leniví rozmýšľať, frflú na štát, ktorí sa o nich nevládze postarať, a s nostalgiou spomínajú na to, ako sa im dobre žilo za „socíku“.

Príjemné čítanie júnového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 6/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný