nedeľa 1. apríla 2001

PC REVUE

Jeden známy mi nedávno porozprával story o tom, ako „dobehli“ dodávateľa ich informačného systému. Dlhé roky používajú program na účtovníctvo, sklad, personalistiku atď. od firmy (resp. majiteľa a autora programu v jednej osobe), s ktorou si nie celkom šťastne dohodli zmluvné podmienky na dodatočnú údržbu a aktualizáciu. Tak ako sa rokmi menila legislatíva, dane a vznikala potreba menších či väčších úprav programu, dodávateľ vždy síce promptne urobil update, ale zakaždým si to nechal dobre zaplatiť. Lepšie povedané, viac ako dobre... Keďže vedel, že jeho zákazník nie je technicky dostatočne zdatný, a preto nevie odhadnúť náročnosť jednotlivých zásahov, navyše stále je v časovej tiesni, zapýtal si vždy značne premrštenú sumu. Aj za drobné úpravy, ktoré mu nemohli zabrať viac ako pár minút, si neváhal zapýtať sumy presahujúce desaťtisíc korún. Za ten čas, čo firma program používala, zaň vo forme „doplatkov“ zaplatila už viac ako 5-násobok jeho pôvodnej ceny. Keby dopredu vedeli, čo ich bude stáť fungujúca verzia programu, asi by sa buď rozhodli pre škatuľové riešenie, významnejšieho dodávateľa, alebo by si lepšie ošetrili zmluvu. Dopredu je totiž veľmi ťažké odhadnúť, či nenarazia na vydierača, tak ako sa to stalo im.
Minule, a to je vlastne začiatok tej story, mali zase problém s preberaním mesačného dávkového súboru o malých platbách došlých na špeciálny podúčet z banky. Banka zrejme čiastočne zmenila dohodnutý formát dát, a preto sa údaje nenačítali do ich programu. Takže ako zvyčajne požiadali autora programu o pomoc a ten ako vždy, dobre si vedomý núdzového stavu firmy, ktorá urýchlene potrebuje vyriešiť problém, poslal kalkuláciu na úpravu načítacieho filtra vo výške 15-tisíc korún. Keďže môjmu známemu to nedalo a nemal chuť znovu zaplatiť, kontaktoval banku so svojím problémom. Tá ihneď poslala vlastných technikov kzákazníkovi, ktorí za pár minút upravili formát, a vec bola vybavená. A navyše zadarmo.
Aké z toho plynie ponaučenie? Určite nie jedno, ale hneď viacero. To hlavné je, že je veľmi dôležité hneď na začiatku sa správne rozhodnúť, aký informačný systém bude vaša firma používať a za akých podmienok sa budú robiť jeho aktualizácie. Nesprávny výber totiž môže znamenať nielen to, že ho rokmi možno budete zbytočne preplácať, ale jeho neskoršia výmena za iný bude veľmi náročná. Meniť produkčný systém za chodu firmy je niekedy skoro nemožné, v lepšom prípade bude na istý čas chod firmy umŕtvený, v horšom prípade to firma neprežije...
Ďalšie ponaučenie znie: pokiaľ chcete vo firme používať prostriedky a technológie „informačnej doby“, mali by ste mať aspoň aký-taký prehľad o možnostiach, rizikách, výhodách, nevýhodách jednotlivých riešení. Mali by ste byť schopní správne sa rozhodnúť, či si vybe riete riešenie šité na mieru od domáceho programátora alebo študenta, univerzálne škatuľové riešenie alebo „veľké“, na mieru šité riešenie od niektorej renomovanej domácej či dokonca zahraničnej firmy. Alebo nechcete o IT vedieť absolútne nič a celú starostlivosť osvoj informačný systém prenesiete na tretiu firmu, od ktorej si túto službu prenajmete. Alebo použijete zdravý sedliacky rozum ako ten môj známy a aspoň raz vybabrete so svojím dodávateľom...
Tretie ponaučenie: keď už ste aspoň trochu väčšia firma, nezverujte osud vášho informačného systému do rúk jedného jediného človeka, či už vlastného zamestnanca alebo externistu, ktorému budete slepo – a musím dodať, že aj naivne – dôverovať. Ak si nedajbože zlomí ruku alebo ho to tu už prestane baviť aodíde programovať do zahraničia, môžete sa dovolávať aktualizácie programu na lampárni, ale tam asi nikoho nebude zaujímať, že potrebujete urobiť uzávierku alebo vygenerovať zoznam neplatičov. Už nikdy nikto ďalší (cháp programátor) nebude ochotný prehrabávať sa v cudzích listingoch (hoci pochybujem, že by ich autor poskytol). Ak odmietnete náhodou zaplatiť a narazíte pritom na ozaj pokrivený charakter, môžu sa vaše dáta
z pomsty objaviť u konkurencie alebo rovno na internete. A dokazujte potom na polícii, kto vám to urobil. Alebo vám tam nasadí časovanú bombu, ktorá po nejakom čase sformátuje disky alebo tak rozhádže tabuľky, že svoj systém nedáte dokopy ani zo záložných médií. Alebo vám do účtovania zavedie malú systémovú chybu, o ktorej existencii sa dozviete až pri zostavovaní celoročnej uzávierky, keď vám nebude nič sedieť... Nie, nechcem strašiť, sú to, bohužiaľ, celkom reálne situácie.
Posledné ponaučenie, ktoré platí všeobecne: Treba si strážiť svoje záujmy, nečakajte, že to za vás urobí niekto iný.
Na záver niečo z úplne iného súdka. Dočítal som sa, že pre tých, ktorí ešte nepodľahli mánii vlastniť kybernetického psa AIBO a zatiaľ dávajú prednosť živým štvornožcom, ale chcú ísť s dobou, vymysleli niekoľko zlepšovákov na zjednodušenie starostlivosti o svojich miláčikov.
Jedným z nich je automatický dávkovač potravy, ktorý vždy najprv spustí zvonček apotom vysype do misky príslušné množstvo granúl. To by nebolo až také zvláštne, druhým vynálezom však bol obojok, ktorý do svojho nositeľa púšťa elektrické impulzy vždy, keď prekročí presne stanovené hranice určeného výbehu. FUJ!!! Už som videl sci-fi film, kde väzňom nasadzovali na krk obojky, ktoré, ak ich držiteľ prekročil istú vzdialenosť, jednoducho vybuchli. Aj to bol podobne humánny nápad (...), ešteže to bolo len sci-fi. Ale aj tak sa stavím s hocikým, že keby sa okolo potulovala hárajúca sučka, tak by psa neudržal ani elektrický obojok, ani nijaká iná elektronická somarina. Aspoň na toho nášho chlpáča vtedy nič neplatí...


Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný