pondelok 1. septembra 2003

PC REVUE

Veľmi ma hnevá, keď nejaká malá, ale silná záujmová skupina dokáže vďaka „mocenským nástrojom“ presadiť svoje záujmy, aj keď tie môžu potláčať práva demokratickej väčšiny. Malý príklad: poľovníci majú „právo“ počas lovnej sezóny zastreliť vášho psa, s ktorým si vyjdete na prechádzku mimo obce, ak ten nie je na vôdzke. Je im jedno, či sa vám pes motá pod nohami alebo pobehuje od vás pár desiatok metrov na dohľad a prechádzate sa na vozovke, poľnej ceste alebo na hrádzi. Niektorí poľovníci doslova striehnu, aby vám mohli „podľa zákona“ vášho psa odstreliť. Je to moja opakovaná osobná skúsenosť. Ich nezaujíma, že „hodnota“ psa je neporovnateľne vyššia ako hodnota nejakého bažanta, ktorého by pes náhodou vyplašil. Alebo že k tomu psovi máte nejaký citový vzťah. Chcú si streliť a hotovo. A niektorí poľovníci sú naozaj veľmi agresívni, až sa človek bojí nielen o psa, ale aj o vlastný kožuch. Nie je výnimočné stretnúť jedincov, ktorí už na pohľad rozumu príliš nepobrali alebo na ktorých vidieť, že majú vypité. Ale majú pušku. A vy nie. V takejto situácii nadobúda sila argumentov trochu iný charakter...
Podobný príklad môžeme nájsť v IT, keď so znepokojením sledujeme aktuálne dianie okolo záujmových organizácií, ako RIAA, IFPI, MPAA či GEMA, ktoré vyhlasujú, že zastupujú záujmy autorov a interpretov. Samozrejme, rešpektujem legitímnu snahu zabrániť nelegálnemu šíreniu hudby a filmov. Ale rozhodne neschvaľujem prostriedky a predstavu, ako ďaleko v potláčaní súkromia či občianskych práv všetkých obyvateľov tejto planéty chcú zájsť.
Na ich nátlak prijal napríklad nemecký parlament nový autorský zákon, ktorý zakazuje vytváranie záložných kópií z médií obsahujúcich softvér, CD nosičov či DVD médií, ktoré sú chránené proti kopírovaniu. A rovnako zakazuje používať programy na kopírovanie a vypaľovanie (CloneCD, DVD Shrink, DVDDecrypter atď.), ktoré túto ochranu dokážu prekonať! Závažným problémom je, že zákon takto ruší právo na vytvorenie záložnej kópie legálne kúpeného CD (DVD). Ak si používatelia doteraz robili kópie do auta (ktoré zlodeji tak radi navštevujú...) či na privátnu zábavu (kde sa tak často poškodia či stratia...) a chceli si tak uchrániť často vzácne originály (či už finančne, alebo archívne), majú odteraz smolu. Takisto sa mi zdá „uletené“ zakázať používanie nejakého napaľovacieho softvéru... Rovnaký návrh zákona sa aktuálne prerokúva vo Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku a Taliansku. Ak ho prijme väčšina krajín EÚ, môžeme sa tešiť aj my...
Osobitne RIAA s obľubou zneužíva svoje monopolné postavenie v USA a po tom, čo nebola príliš úspešná na amerických súdoch s prevádzkovateľmi sietí P2P, sa rozhodla žalovať samotných užívateľov týchto služieb. V súčasnosti sa sústreďuje na zbieranie dát o užívateľoch, ktorí na výmenných sieťach vystupujú najaktívnejšie. RIAA na nich podá žalobu a obvinení môžu počítať s pokutou vo výške 150-tisíc USD. A to niektorí americkí kongresmani „spriaznení“ s RIAA idú ešte ďalej a presadzujú, aby používatelia, ktorí sťahujú nelegálne skladby, automaticky putovali do väzenia! Ak si chcete skontrolovať, či ste už na „zozname“ RIAA, mrknite sa na http://www.eff.org/IP/P2P/riaasubpoenas/.
RIAA, držiac sa hesla „účel svätí prostriedky“, bojuje proti sieťam P2P, ako len môže. Po prevádzkovateľoch a užívateľoch sietí P2P zaútočila aj na ISP – poskytovateľov prístupu na internet, cez ktorých beží premávka sietí P2P – a začala od nich požadovať osobné údaje o klientoch, ktorí sú zapojení do sietí P2P. Dotknutí ISP označili ich výklad kontroverzného zákona DMCA za porušovanie základných ústavných práv o ochrane súkromia. Následne sa RIAA rozhodla od ISP vymáhať určité poplatky ako „odškodné“ za to, že cez nich beží sťahovanie nelegálneho obsahu. Iným krokom bol pokus presadiť v Kongrese zákon, ktorým by RIAA získala právo hacknúť každé PC a na diaľku vymazať všetky ukradnuté MP3! V predstavách, ako ďaleko to chcú dotiahnuť títo „svätí bojovníci“, asi ani neexistujú hranice. Ich kroky na ochranu práv autorov a vydavateľstiev v tomto prípade jednoznačne potláčajú právo na súkromie a ochranu identity jednotlivcov. Podobne ako tí poľovníci používajú hrubú silu tam, kde existuje riešenie. Či už technické, alebo obchodné. Ale to by si vydavatelia a distribútori asi neprišli na svoje, keďže ich príjmy z predaja CD predstavujú až 80 % z koncovej ceny titulu! A to sme ani nespomenuli náš domáci príklad – vynútený kontroverzný povinný poplatok („Kňažkovu daň“) z prázdnych médií, ktorý putuje na účty „autorských organizácií“ a podľa ktorého sme vlastne všetci potenciálni zlodeji.
Riešením je aj posilniť možnosti organizácií zastupujúcich spotrebiteľov alebo zaistiť väčšiu spoluúčasť občanov v zákonodarnom procese. Iba tak je možné ustrážiť proces, keď sa silné záujmové skupiny pokúšajú presadiť (a často úspešne) zákon, ktorý ide proti právam väčšiny. Ibaže tá nemá také finančné prostriedky, profesionálnych lobistov či iné politicko-mocenské nástroje na našich poslancov, senátorov či kongresmanov. Takže v priamom strete ide zatiaľ o veľmi nevyrovnaný boj. A po príklady, kde to funguje obdobne, si môžeme odskočiť aj inde (farmaceutická, zbrojárska, tabaková loby atď.). A o deformáciách, ktoré tento nevyrovnaný boj prináša, sa môžeme presviedčať dennodenne. Hoci aj na prechádzke s naším štvornohým miláčikom...


Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný


PC REVUE 9/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný