pondelok 9. mája 2011

PC REVUE - OpenPark

Som zelený utopista a hlásim sa k tomu :-)

Priznám sa, že nemám zo seba dobrý pocit, keď doma vynášam smeti. Robím to nejako pričasto a je ich nejako priveľa. Neprekáža mi tak samo vynášanie :) ako to, že ich my ľudia generujeme nejako mnoho. Keď si predstavím, koľko ich vygeneruje jeden panelák, koľko celé mesto…
Takisto mi asi rovnako ako vám pripadá čudné, že v obchodoch kupujeme zemiaky z Francúzska, cibuľu z Česka, paradajky zo Španielska a cesnak z Číny. Keď si predstavím, ako ďaleko museli cestovať, koľko energie spotrebovali na dopravu, klimatizáciu...

PC REVUE

Umenie našich predkov

Ako zistíte v tomto vydaní PC REVUE a vo videoreportáži, tento mesiac sme boli na viacerých IT podujatiach. Je to tak už prakticky každý mesiac, je po kríze, firmy sa rozbehli a zaujímavých prezentácií je veľa. Ja osobne sa teším, keď môžem byť chvíľu doma. Cestovanie je síce zaujímavé, ale aj namáhavé, navyše stratíte veľa času. Jedno z podujatí minulý mesiac sa však výrazne líšilo od všetkých ostatných. Bola to naša návšteva v pivovare v Plzni. Tento známy producent piva si PC REVUE vybral z IT brandže ako jediné médium na svoju prezentáciu. Pred absolvovaním cesty som sa radšej detailne pýtal, čo všetko tu budeme vidieť, lebo len výlet, to určite nie je štýl PC REVUE. V okamihu, keď som nadobudol dojem, že súčasný pivovar sa už bez počítačov nezaobíde, bolo rozhodnuté – ideme. Navyše akcia zabrala len jeden pracovný deň, čo mi nadmieru vyhovovalo.
Cesta autobusom z Bratislavy do Plzne sa ako obyčajne podobala stredovekému mučeniu. Vyrazili sme podvečer po obávanej diaľnici do Prahy. Ja často chodím do hlavného mesta ČR a túto diaľnicu naozaj nemusím. Ako som však hneď zistil, v osobnom aute je to vlastne prvá trieda v porovnaní s autobusom. Ten ide celý čas v pravom jazdnom pruhu, ktorý je už výrazne poznačený nekonečným radom kamiónov. Po ceste som chcel aj niečo urobiť, preto som si zobral aj náhradnú batériu do notebooku. Moje písanie sa však často menilo na neplánovaný crash test, pričom mi notebook veselo poskakoval na kolenách a ja som aj vo vzduchu stláčal klávesy na klávesnici. Neskôr som našiel správnu polohu a dokončil už predtým rozpracovaný článok.

Zaujímavé to bolo aj s občerstvením počas cesty. Keď si v lietadle chcem vybrať nápoj, je to obyčajne pivo. Dôvodom je hlavne to, že ja som vždy smädný a pivo na rozdiel od všetkých ostatných nápojov dostanete tak, že vám letuška dá celú plechovku. Jednoducho je toho najviac. Ibaže po zavedení low-cost letov pivo nie je v štandardnom servise a často stojí nekresťanské peniaze. Aj tak si ho dávam, lebo aspoň u mňa najlepšie zahasí smäd. Problém mávam v zahraničí, pričom platí, že čím ďalej idem na západ od ČR, tým horšie. Najhoršie je na tom tento nápoj v USA, kde sa až na drobné výnimky nedá vôbec piť. Má to síce žltú farbu, trochu aj pení, ale chutí odporne. Keď cestujem autom, pijem tento nápoj v nealkoholickom vyhotovení. A keďže šoférujem skoro každý deň, v podstate som zabudol, ako skutočné pivo vlastne chutí. Z tohto stavu ma cesta do Plzne úplne dostala. Občerstvenie po ceste zaistil sám pivovar, a tak o dominantnom nápoji v takmer neobmedzenom množstve nemožno pochybovať.

Zabudol ešte spomenúť, že každé dva roky chodím na pravidelné lekárske prehliadky. Obyčajne to dopadne tak, že mi lekár oznámi, že moje pečeňové testy sú už jemne za povolenou hranicou a 10 minút mi dohovára, ako správne žiť a stravovať sa. Ja sa vyplaším, následne si asi mesiac dávam pozor a neskôr na to zabudnem. Problém je, že pečeň síce nebolí, ale nie sú s ňou žiadne žarty. Preto si raz za čas svoju preventívnu návštevu a dobré rady lekára pripomeniem a zase som chvíľku dobrý. Tentoraz som bol na prehliadke u lekára tri dni pred touto cestou. A div sa svete, po dobrých 15 rokoch som po prvýkrát počul, že moje výsledky sú skoro v norme a môj stav sa zlepšil. Naozaj som si dával pozor, často som sa strašil a začal som užívať každé ráno prírodné liečivá. Evidentne to pomohlo. Mal som teda pocit, že tentoraz nemusím začať tou poslušnou časťou môjho života, ale naopak, môžem si celkom dovoliť. Vedel som z programu, že návšteva sa začína večerou v špeciálnej reštaurácii, a tak som sa počas cesty skôr šetril na čapované pivo. Oproti časovému plánu sme však meškali asi dve hodiny, takže večera sa posunula už takmer k polnoci. To bolo nakoniec šťastie, lebo už som nebol v optimálnej kondícii na večeru vo veľkom štýle. Pivo však bolo vynikajúce a tatársky biftek k tomu bolo presne to, čo by ma určite dostalo do stavu, keď by sa lekár nad mojimi výsledkami zhrozil. Pil a jedol som preto s rozumom a skoro ráno ešte pred začiatkom exkurzie som dokončil aj druhý naplánovaný článok do tohto vydania PC REVUE.

O tom, ako to vyzerá priamo v prevádzke, sa dozviete z našej reportáže. Tu len pripomeniem, že takmer všetko tu riadi počítač. Týka sa to hlavne prípravy vody, ale aj monitorovania plniacej linky. Na tejto linke napr. vyhodnocujú počítače vibrácie a hluk jednotlivých súčastí a na základe toho dopredu vedia, že treba vymeniť už takmer opotrebovanú súčiastku. A technici tak urobia vo vhodnom čase bez toho, aby to výrazne ovplyvnilo celú prevádzku.

Napriek prešpikovaniu celej prevádzky počítačmi sa však vždy paralelne pripravuje pivo aj tradičnou, rokmi preverenou metódou. To preto, aby chutilo rovnako ako za čias prvého sladovníka, ktorý stál pri zrode piva tohto typu. A preto obe várky aj ochutnáva a porovnáva človek, žiadna chemická analýza. Ľudské zmysly sú totiž stále ďaleko nad všetkým počítačovým a nemyslím si, že by sa to niekedy zmenilo. Ako sme sa počas návštevy dozvedeli, treba hodnotiť chuť piva vo viacerých fázach jeho prechodu po jazyku, ďalej jeho farbu, vôňu, penu, a to všetko vo vzájomnej symbióze. Celý čas v Plzni som premýšľal nad tým, ako na ten dnes utajovaný recept vlastne prišli naši predkovia. Na tú pravú chuť totiž treba dodržať množstvo parametrov a postupov. A ak niekde v tomto procese urobíte chybu, obyčajne sa nedá odstrániť. Pritom pôvodný recept vznikal pred 170 rokmi, takže na nejaké sofistikované stroje sa vtedy nedalo veľmi spoliehať. Prvému sladovníkovi jednoducho stačila perfektná harmónia zmyslov, šikovnosti, zručnosti, usilovnosti a prezieravosti. Naši predkovia boli veľmi šikovní a poradili si v každej situácii aj bez moderných nástrojov.

Vrcholom našej návštevy – aspoň pre mňa – boli podzemné chodby. Tie sa tiahnu pod celým pivovarom a majú dĺžku takmer 9 km. Keď ste tu, ako keby ste sa ocitli v inom svete – žiadny signál mobilných operátorov, teda nijaké pozemské problémy. Aspoň na chvíľku ostáva uponáhľaný svet kdesi ďaleko, na vyššom poschodí. A práve tu chutí pivo najlepšie. Je totiž čerstvé, priamo z výroby, pri optimálnej teplote a bez filtrácie a pasterizácie. Čapuje sa priamo zo suda a pri jeho konzumácii vás nič neruší. Od toho, čo pijeme z plechovky uloženej v obchode dlhší čas na teple, je to naozaj poriadne ďaleko.

Na záver už len malé upozornenie – alkoholické pivo je len pre osoby nad 18 rokov a vždy pite s rozumom! Oplatí sa to. Bude vám vďačné vaše telo, ale aj vaši blízki. Príjemné čítanie májového vydania PC REVUE praje
22. apríla 2011, Ondrej Macko

PC REVUE 5/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko