piatok 1. decembra 2006

QUARK

Milí priatelia,
ako aktívny používateľ informačných technológií sa občas
dostávam do konfrontácie s vlastným názorom. Skoro ako v tom bradatom vtipe: Mám
názor, ale nesúhlasím s ním. Je to nepríjemné, lebo v takejto situácii sa len
veľmi ťažko hľadá optimálny postoj. Digitálna technika, prenos a spracovanie
digitalizovaných informácií zmenili redakčné práce vo vydavateľstvách. Kým
všetko funguje, je to výborné. No keď sa vám zosype počítač, sieť, keď nejde
server a objavíte, čo všetko ešte môže nefungovať, musíte sa nostalgicky vrátiť
do obdobia pred 10 – 15 rokmi, keď už bolo síce všeličo na svete, ale prax bola
stará, no spoľahlivá. Minule v našom vydavateľstve odišlo tuším všetko, čo mohlo
a vyzeralo to, akoby zainteresovaným vyvraždili rodiny. Vládla nervozita, stres
sa menil skokom, kolegovia mlčky pili kávu a zasnene sa pozerali von oknom.
Termíny sa nemilosrdne blížili... Niekde je chyba, uvedomujem si čoraz viac,
táto ľahučko zraniteľná technológia nás raz môže položiť na lopatky alebo
pripraviť o rozum. Treba niečo robiť. Zrejme to nie je ojedinelý názor, lebo
práve uprostred podobnej úvahy som dostal od veľmi blízkeho priateľa vyhlásenie,
že nechce žiť v treťom tisícročí. Akoby cítil, s čím zápasím. Napokon, posúďte
sami:
1. Pokúšam sa dať svoje heslo už aj na mikrovlnku.
2. Pýtam sa
kolegov pri vedľajšom stole mejlom, či majú chuť ísť na pivo a oni mi mejlom
odpovedia O.K. Daj mi ešte päť minút...
3. Mám 15 rozličných telefónnych
čísel, aby som sa dovolal svojej trojčlennej rodine.
4. Denne v práci hovorím
s ľuďmi z iného kontinentu, ale s mojím susedom som sa tohto roku ešte
neporozprával.
5. Dôvod, prečo strácam kontakt s mojimi priateľmi je ten, že
poznám ich mejlové adresy.
6. Nepoznám ceny za poštové známky.
7. Väčšinu
vtipov, ktoré poznám, som čítal v mejloch.
8. Čítam si tento článok a stále
prikyvujem.

Toľko došlá pošta a ja by som ešte dopísal:
A. Kupujem
nový softvér, lebo ho chce nový hardvér. A naopak.
B. Mám stále viac softvéru
a stále menej času používať ho.
C. Používam päť rozličných softvérov na tie
isté činnosti, v každom je dobré niečo iné, no ani jeden nie je dobrý
celý.
D. Aj keď neverím na paranormálne javy, v IT verím, že sa môže stať aj
to, čo sa stať nemôže.
E. atď.

Ale vážne (hoci aj to predchádzajúce
tak bolo myslené), chaotický vývoj v IT má jediný cieľ – rast ziskov a nie
uspokojovanie našich potrieb. Nemalo by to byť v humánnej spoločnosti
naopak?
Váš
Eduard Drobný

ktorý všetkým želá pekné Vianoce a úspešný nový rok.

QUARK 12/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Urobme dobrý skutok!

Tak a je to tu, Vianoce už klopú na dvere. Popravde, ani som sa veľmi nestačil spamätať zo začiatku roka a je tu opäť to zvláštne obdobie. Vydávanie mesačníka jednoducho znamená pripraviť kvalitný obsah na každý mesiac, a to aj v tzv. uhorkovej sezóne (tento rok bola nejaká? ).
Koniec roka je čas na určité bilancovanie, pohľad späť, aby sme sa uistili o správnosti cesty vpred. Rok 2006 bol pre náš magazín veľmi úspešný. Iste sa si všimli radikálne grafické zlepšenia, poriadne sme pridali aj na obrázkovej výbave k článkom, pripravujeme efektné obálky súvisiace s hlavnými témami a naším ťažiskom sú hardvérové testy. Počas roka sme úplne prešli od CD média na DVD a na ňom nájdete softvér, ktorý nie je k dispozícii na voľné stiahnutie na internete. Zakúpili sme pre
vás encyklopédie, jazykové výučbové tituly, užitočné nástroje na správu disku, pravidelne máte k dispozícii celú antivírusovú výbavu. A zaviedli sme aj podrobné hardvérové testy produktov, ktoré sa len uvádzajú na trh. V predošlom čísle sme mali testy štvorjadrového procesora v čase, keď sa vôbec nedali nájsť na internete. V tomto čísle máme testy grafických kariet, ktoré minimálne vo východnej Európe nerealizoval nikto. Obstarali sme kompletnú výbavu na test v súčasnosti najvýkonnejších grafických kariet, a to hneď v dvojitom zapojení. Skrátka, držíme prst na tepe vývoja v IT brandži. Myslím, že tento rok sme nastavili latku hodne vysoko, budúci rok ju však posunieme ešte vyššie.
Ako poďakovanie za celý rok nájdete v tomto vydaní malý darček – kalendár na rok 2007. V kalendári sme vyznačili dátumy v roku 2007, keď je naplánovaný príchod magazínu PC REVUE do stánkov. Jednou z výhod za predplatné na budúci rok je účasť v súťaži o ceny v hodnote neuveriteľných 1 200 000 Sk. A sú tu ceny, ktoré by som chcel vyhrať aj ja... Na budúci rok uverejníme každý mesiac atraktívnu súťaž, pripravíme aj polročnú súťaž o predplatné. Toľko poohliadnutie dozadu a smelý pohľad dopredu. V čase, keď sme odovzdávali číslo do výroby, vládlo na Slovensku takmer jarné počasie, 18 °C cez deň v druhej polovici novembra nie je celkom normálne. Napriek tomu bolo cítiť predvianočnú atmosféru. Minimálne teda v supermarketoch a televíznych reklamách. Mne však vianočnú atmosféru pripomenulo niečo viac hrejivé – dobrý skutok. Môj príbeh je pomerne jednoduchý. Ako iste viete, testujeme veľa hardvéru, medziiným sme podrobne predstavili aj rámčeky na pevné disky. Tento test som robil osobne a chcel som na obrázkoch vysvetliť, ako sa vkladá disk do rámčeka a čo sa s ním potom dá robiť. Nechal som preto v našom ateliéri rámček aj s diskom a dal som pokyn na jeho odfotenie. Neskôr som si pozrel obrázky a všetko bolo v poriadku. Rámček sme následne vrátili dodávateľovi. Asi už tušíte, že môj disk ostal nechtiac vnútri, a veru nebol to hocaký disk. Niežeby to bolo kapacitou alebo jeho ďalšími parametrami. Bol to disk z notebooku, ktorý som používal ešte v lete a potom som preventívne prešiel na nový model. Pre istotu som si dáta na starom disku ponechal. Veď keby sa niečo náhodou stalo, mám sa aspoň k čomu vrátiť. Zálohy si robievam, ale viete, ako to je – nie vždy, občas zabudnem. (Zálohy dát si fakt robte, každému to odporúčam... ) Disk som odvtedy nepotreboval, a preto mi ani nechýbal. A tu zrazu raz večer, dosť neskoro, mi prišiel mail s predmetom: Nechýba vám disk? Jeden dobrý človek si zakúpil rámček na pevný disk, a keď chcel doň vložiť svoj disk, zistil, že vlastne niet kam – disk tam už bol. Inak fakt dobrá kúpa, za menej ako 1000 Sk kúpiť rámček so 60 GB diskom je superakcia, ktorú len tak nenájdete. Neskôr si pozrel údaje, zistil, komu ten disk asi patrí, a napísal mi.
Pravdupovediac, stuhla mi krv v žilách, aj polroka staré maily v nesprávnych rukách sú predsa len silná zbraň, boli tam aj heslá na niektoré moje osobné kontá i internetbanking. Heslá síce nie v otvorenej podobe, zašifrované, ale základ na ďalšie „bádanie“ to určite je.
V tomto prípade som mal šťastie, natrafil som na človeka, ktorý sa prihlásil a údaje nezneužil. O pár dní som mal svoj disk späť, heslá som preventívne zmenil (disk mohol prejsť viacerými rukami) a v tomto mesiaci som ho opäť použil na testovanie. Jednoducho, tento človek urobil nezištne dobrý skutok, čo si veľmi vážim. Inšpirovalo ma to k tomu, že aj ja by som rád urobil niečo podobné, ak bude na to príležitosť. A vyzývam aj všetkých ostatných k dobrým skutkom. Aspoň teraz, v predvianočnom období – skúste nezatvárať dvere pred ľuďmi a urobte niečo, čo si bude ten druhý vážiť. Často stačí len maličkosť, verte, že to poteší mnohonásobne viac ako materiálne darčeky.
Príjemné prežitie vianočných sviatkov, pohodu, veľa zdravia a šťastia do nového roka vám praje
Ondrej Macko

PC REVUE 12/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko

PC REVUE - OpenPark

O weblogoch a perlách

Ľudia mali odjakživa potrebu združovať sa do komunít či už podľa spoločných záujmov, rodových väzieb, alebo miestnej príslušnosti. Ľudia na vidieku sa stretávali v kostole či v miestnej krčme a debatovali, zaspievali si a príležitostne (či pravidelne) si vymenili názory aj pomocou prostriedkov neverbálnej komunikácie... Iné sa robiť ani veľmi nedalo, elektrina nebola a „kerá bola, tak ja tá trásla,“ ako hovorievala pani Kolníková. Mešťania to mali podobné, ibaže na trochu inom „leveli“: nedeľné korzo, kaviarničky, viechy atď. Ako sa ľudia presťahovali do panelákových sídlisk, odpadlo aj to málo, čo bolo, ľudia sedeli doma a „tešili“ sa na sobotný Ein Kessel Buntes či Televarieté... Pokiaľ sa aj stretávali, okruh tém bol dosť ohraničený, pretože za „socíka“ sa nedalo veľmi diskutovať o citlivých témach, ako politika, náboženstvo, životné hodnoty a pod., pretože ste nevedeli, na koho natrafíte...
Príchodom internetu a najmä weblogu sa to všetko zmenilo. Ľudia sa môžu združovať do virtuálnych komunít podľa svojich záujmov, a to bez ohľadu na čas a miesto. Nemusia si dohadovať termín návštevy, žehliť oblek a kupovať obligátnu fľašku. A nemusia nikam cestovať a zapoja sa do komunity vtedy, keď majú chuť a čas. A hoci aj v „negližé“ a poležiačky na gauči. Uznávam, že aj formálna stránka osobných návštev má svoj význam, ale výhody, ktoré prináša internet, sú naozaj neporovnateľné.
Je síce pravda, že elektronické komunity existovali aj pred internetom (rádioamatéri, Usenet, BBS...), ale nikdy nedosahovali taký komfort a rozšírenie ako weblogy. Tie umožňujú aj úplným laikom zapojiť sa do elektronickej diskusie a stať sa účastníkom virtuálnej komunity. Okrem toho môžu publikovať aj svoje postrehy, zážitky, názory vo vlastných elektronických denníkoch. Pravdupovediac, aj ja z času na čas pocítim chuť a potrebu zaznamenávať denné udalosti. Motivuje ma pri tom predstava, ako sa budem o x rokov neskôr v hojdacom kresle zohrievať, zabalený v deke, a pri surfovaní po nete si pripomínať svetlé chvíle...  Aj som si zopár kont na blogových serveroch už vytvoril, ale nikdy sa mi nepodarilo udržať kontinuitu prispievania, takže som to po pár príspevkoch vždy zabalil. Správna kombinácia dostatku času, energie a chuti sa totiž v mojom prípade vyskytne veľmi zriedkavo, hoci asi by aj bolo o čom... Stále sa však nevzdávam nádeje, že raz to vyjde. 

Na druhej strane si tak ako asi každý rád prečítam príspevky iných autorov, kvalitných blogerov, ktoré ma niekedy fakt dostanú do kolien či už svojským humorom, alebo zaujímavým videním sveta, postrehom či názorom. Problém však je, že takých autorov nie je veľa a nie vždy majú správnu „slinu“. Výber dobrých autorov podľa čítanosti príspevkov či karmy, t. j. vzorca na vyjadrenie váhy hodnotenia čitateľov – síce uľahčí hľadanie, ale aj tak to nie je ono. Vždy je tam priveľký prvok subjektivity. Kvalitu príspevkov by vedela možno vyhodnotiť nejaká redakčná rada, zaštítená autoritou rešpektovaných osobností, a podobne ako v regulárnych periodikách by vyberala najkvalitnejšie príspevky. Obávam sa však, že v prípade blogosféry to nie je celkom možné. Na druhej strane sa domnievam, že nejaký mechanizmus skôr či neskôr bude treba vymyslieť, pretože v záplave príspevkov sa tie hodnotné naozaj môžu stratiť. Ľudia totiž majú veľkú potrebu a chuť verejne prezentovať svoje názory, často aj bez ohľadu na to, či si ich chce niekto naozaj vypočuť, a weblog je na to ideálny priestor. Niektorí blogeri takisto niekedy trochu strácajú súdnosť, či daná téma je naozaj hodná pozornosti a zverejnenia. Ak sa k tomu pridá grafománia, potom tu máme to, čo vidíme v súčasnosti – záplavu postrehov, názorov, komentárov, ktoré sú zaujímavé iba pre autora. Ak v dávnej minulosti bol autor nútený písať priamo na papier alebo do písacieho stroja (kto ho ešte zažil?), dopredu si dobre zvážil každé slovo či vetu, pretože následná oprava bola trochu prácna. Keďže elektronický papier nič nestojí a máme slobodu slova, nie sú žiadne limity na dĺžku príspevku a nijaká téma nie je tabu. A hľadanie perál sa tak stáva čoraz ťažším.

Výborná vec, ktorú prinášajú blogy a následné diskusné príspevky, je nutnosť autora obhajovať svoje vyslovené názory a postrehy. Súdny jedinec, ak má šťastie na dobrých diskutérov, zistí, kde sa mýlil, alebo naopak, upevní si presvedčenie o svojej pravde, prípadne ho obohatí o pohľad z inej strany. Cvičí sa tým rétorika, logické myslenie, schopnosť diskutovať, vyjadrovať sa atď. Nájsť kvalitného diskutéra, ktorý nie je vulgárny, drží sa nejakých etických princípov vedenia diskusie a jeho príspevky sú k veci, je však tiež umenie...

Príchod weblogov mal dosah aj na sociálne správanie sa. Mnoho jedincov, ktorí by si na verejnosti z rôznych dôvodov, napr. nesmelosti, nikdy nedovolili prezentovať svoje názory či diskutovať, sa na webe stáva najhlasnejšími a najaktívnejšími aktérmi. Ženy žijúce v partnerskom vzťahu často potrebujú komunikovať s druhou stranou, ktorá nie vždy na to má náladu a chuť. Skôr opak je pravda... Weblog je potom ideálna príležitosť na sebarealizáciu v tomto smere, a preto vidíme, že ženy sú v rámci blogosféry veľmi aktívne. A partneri sú tiež spokojní... 

V hodnotení fenoménu weblogu by sme takto mohli pokračovať, ale to by sme už prekročili rozsah vyhradený na tento papierový blog. 

PC REVUE 12/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný