piatok 1. decembra 2006

PC REVUE - OpenPark

O weblogoch a perlách

Ľudia mali odjakživa potrebu združovať sa do komunít či už podľa spoločných záujmov, rodových väzieb, alebo miestnej príslušnosti. Ľudia na vidieku sa stretávali v kostole či v miestnej krčme a debatovali, zaspievali si a príležitostne (či pravidelne) si vymenili názory aj pomocou prostriedkov neverbálnej komunikácie... Iné sa robiť ani veľmi nedalo, elektrina nebola a „kerá bola, tak ja tá trásla,“ ako hovorievala pani Kolníková. Mešťania to mali podobné, ibaže na trochu inom „leveli“: nedeľné korzo, kaviarničky, viechy atď. Ako sa ľudia presťahovali do panelákových sídlisk, odpadlo aj to málo, čo bolo, ľudia sedeli doma a „tešili“ sa na sobotný Ein Kessel Buntes či Televarieté... Pokiaľ sa aj stretávali, okruh tém bol dosť ohraničený, pretože za „socíka“ sa nedalo veľmi diskutovať o citlivých témach, ako politika, náboženstvo, životné hodnoty a pod., pretože ste nevedeli, na koho natrafíte...
Príchodom internetu a najmä weblogu sa to všetko zmenilo. Ľudia sa môžu združovať do virtuálnych komunít podľa svojich záujmov, a to bez ohľadu na čas a miesto. Nemusia si dohadovať termín návštevy, žehliť oblek a kupovať obligátnu fľašku. A nemusia nikam cestovať a zapoja sa do komunity vtedy, keď majú chuť a čas. A hoci aj v „negližé“ a poležiačky na gauči. Uznávam, že aj formálna stránka osobných návštev má svoj význam, ale výhody, ktoré prináša internet, sú naozaj neporovnateľné.
Je síce pravda, že elektronické komunity existovali aj pred internetom (rádioamatéri, Usenet, BBS...), ale nikdy nedosahovali taký komfort a rozšírenie ako weblogy. Tie umožňujú aj úplným laikom zapojiť sa do elektronickej diskusie a stať sa účastníkom virtuálnej komunity. Okrem toho môžu publikovať aj svoje postrehy, zážitky, názory vo vlastných elektronických denníkoch. Pravdupovediac, aj ja z času na čas pocítim chuť a potrebu zaznamenávať denné udalosti. Motivuje ma pri tom predstava, ako sa budem o x rokov neskôr v hojdacom kresle zohrievať, zabalený v deke, a pri surfovaní po nete si pripomínať svetlé chvíle...  Aj som si zopár kont na blogových serveroch už vytvoril, ale nikdy sa mi nepodarilo udržať kontinuitu prispievania, takže som to po pár príspevkoch vždy zabalil. Správna kombinácia dostatku času, energie a chuti sa totiž v mojom prípade vyskytne veľmi zriedkavo, hoci asi by aj bolo o čom... Stále sa však nevzdávam nádeje, že raz to vyjde. 

Na druhej strane si tak ako asi každý rád prečítam príspevky iných autorov, kvalitných blogerov, ktoré ma niekedy fakt dostanú do kolien či už svojským humorom, alebo zaujímavým videním sveta, postrehom či názorom. Problém však je, že takých autorov nie je veľa a nie vždy majú správnu „slinu“. Výber dobrých autorov podľa čítanosti príspevkov či karmy, t. j. vzorca na vyjadrenie váhy hodnotenia čitateľov – síce uľahčí hľadanie, ale aj tak to nie je ono. Vždy je tam priveľký prvok subjektivity. Kvalitu príspevkov by vedela možno vyhodnotiť nejaká redakčná rada, zaštítená autoritou rešpektovaných osobností, a podobne ako v regulárnych periodikách by vyberala najkvalitnejšie príspevky. Obávam sa však, že v prípade blogosféry to nie je celkom možné. Na druhej strane sa domnievam, že nejaký mechanizmus skôr či neskôr bude treba vymyslieť, pretože v záplave príspevkov sa tie hodnotné naozaj môžu stratiť. Ľudia totiž majú veľkú potrebu a chuť verejne prezentovať svoje názory, často aj bez ohľadu na to, či si ich chce niekto naozaj vypočuť, a weblog je na to ideálny priestor. Niektorí blogeri takisto niekedy trochu strácajú súdnosť, či daná téma je naozaj hodná pozornosti a zverejnenia. Ak sa k tomu pridá grafománia, potom tu máme to, čo vidíme v súčasnosti – záplavu postrehov, názorov, komentárov, ktoré sú zaujímavé iba pre autora. Ak v dávnej minulosti bol autor nútený písať priamo na papier alebo do písacieho stroja (kto ho ešte zažil?), dopredu si dobre zvážil každé slovo či vetu, pretože následná oprava bola trochu prácna. Keďže elektronický papier nič nestojí a máme slobodu slova, nie sú žiadne limity na dĺžku príspevku a nijaká téma nie je tabu. A hľadanie perál sa tak stáva čoraz ťažším.

Výborná vec, ktorú prinášajú blogy a následné diskusné príspevky, je nutnosť autora obhajovať svoje vyslovené názory a postrehy. Súdny jedinec, ak má šťastie na dobrých diskutérov, zistí, kde sa mýlil, alebo naopak, upevní si presvedčenie o svojej pravde, prípadne ho obohatí o pohľad z inej strany. Cvičí sa tým rétorika, logické myslenie, schopnosť diskutovať, vyjadrovať sa atď. Nájsť kvalitného diskutéra, ktorý nie je vulgárny, drží sa nejakých etických princípov vedenia diskusie a jeho príspevky sú k veci, je však tiež umenie...

Príchod weblogov mal dosah aj na sociálne správanie sa. Mnoho jedincov, ktorí by si na verejnosti z rôznych dôvodov, napr. nesmelosti, nikdy nedovolili prezentovať svoje názory či diskutovať, sa na webe stáva najhlasnejšími a najaktívnejšími aktérmi. Ženy žijúce v partnerskom vzťahu často potrebujú komunikovať s druhou stranou, ktorá nie vždy na to má náladu a chuť. Skôr opak je pravda... Weblog je potom ideálna príležitosť na sebarealizáciu v tomto smere, a preto vidíme, že ženy sú v rámci blogosféry veľmi aktívne. A partneri sú tiež spokojní... 

V hodnotení fenoménu weblogu by sme takto mohli pokračovať, ale to by sme už prekročili rozsah vyhradený na tento papierový blog. 

PC REVUE 12/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára