pondelok 1. marca 2004

PC REVUE

Nič tak človeka „nepoteší“, ako keď mu neznámy dobrodinec v internetovej diskusii poriadne vynadá. Človek, ktorého ste v živote nevideli, vám veselo tyká, pošle vás kdekade, „dokáže“ vám, že ste absolútne neschopný chudák, babrák, ničomu ne rozumiete, nič neviete, nič ste nedokázali, až sa sám seba pýtate, či ešte máte právo vôbec chodiť po zemi a dýchať vzduch.
Čo sa dá robiť, demokracia v internetovej komunite sa dá vysvetľovať aj takto. Čím je však miera vyspelosti spoločenského vedomia v danej krajine vyššia, tým je vyššia aj kultivovanosť, celková úroveň a prínos internetových diskusných fór. A keď že v našej spoločnosti sa to z tohto hľadiska ešte len „kvasí“, treba pri zapojení sa do neriadených diskusných fór počítať aj s tým, že sa občas nevyhnete spŕške hnilých paradajok...
Samozrejme, ste si vedomí, že keď sa ako účastník zapojíte do diskusie, robíte tak na vlastné riziko. Ak sa zapojíte do všeobecnej témy ako anonym a niekto vám len tak z pasie vynadá, nič mimoriadne sa nedeje a po chvíli to určite „rozchodíte“. Iný prípad nastáva, ak diskusia nie je všeobecná, ale sa točí nedajbože okolo vašej osoby, vašej fir my, práce alebo výtvoru. Rozloženie síl je nevyvá žené, vy strácate ochranný plášť anonymity a pro ti svojim neznámym oponentom idete doslova a do písmena s vlastnou kožou na trh. Stojíte pred rozhodnutím zapojiť sa do diskusie a začať obhajovať svoju pravdu až do konca s vedomím, že váš protivník neuznáva logické argumenty, že rozmazávaním špiny sa aj vy zašpiníte, že nemá zmysel vyťahovať všetky detaily, okolnosti atď., keď druhá strana si stále melie svoje. A v takejto diskusii sa nedá ani povedať posledné slovo, pretože vždy sa nájde nový „expert“, ktorý začne opätovne vyťaho vať to isté, už stokrát povedané, ale z iného konca.
Internetové diskusie sú pritom vynikajúci nástroj na výmenu názorov ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli, a často sa v nich (síce s lupou...) dajú nájsť naozaj originálne názory, informácie či postrehy. Oproti osobnej diskusii „face to face“ má tá internetová totiž množstvo výhod. Keďže nie ste pod tlakom času a potreby okamžitej odpovede, môžete si svoj príspevok premyslieť a rozumne naformulovať. To je obrovská výhoda pre ľudí, ktorí sa pod tlakom momentálnej situácie nevedia správne vyjadrovať, majú problém s rétorikou či pohotovosťou. A takisto si môžete preveriť argumenty protivníka alebo pozbierať nové argumenty pre seba, kým mu odpoviete. Pri internetovej diskusii sa nedá skočiť do reči J, a tak pokojne môžete dokončiť svoju myšlienku. Pri internetovej diskusii sa nedá zdvihnúť hlas, nedá sa gestikulovať či škaredo zazerať na protivníka a púšťať tak naňho strach, aby ste ho zatlačili do defenzívy. Pri internetovej diskusii nie ste obmedzovaní časom, diskusia sa nemusí ukončiť do stanoveného limitu (začiatku ďalšieho TV programu, príchodu krčmára s účtom po záverečnej, odchodu protivníka na ďalšiu schôdzu atď.). Ak momentálne nemáte čas či chuť zapojiť sa, zapojíte sa o tretej v noci, keď vo vás už dozrela potreba „uviesť veci na pra vú mieru“. Ak vás už diskusia nebaví, lebo k ničomu nevedie, tak sa jednoducho zbalíte a idete robiť niečo rozumnejšie. A takisto vzhľadom na svoj charakter umožňuje internetová diskusia doplniť do príspevku linky či priamo obsah z iných on-line zdrojov, ktorým môžete podporiť svoje argumenty.
Plusy aj mínusy sú teda jasné. V praxi to potom vyzerá tak, že úroveň diskusií veľmi kolíše podľa typu návštevníkov daného servera a pravidiel, kto ré daný server zaviedol. Príliš moderovaná diskusia či účasť v diskusii vyhradená len pre registrovaných účastníkov, viazaná na vyplnenie po drobného formulára, vedie k úbytku diskutujúcich. Naopak, príliš voľné pravidlá a široké spektrum účastníkov vedie k neprehľadnej, divokej a miestami vulgárnej diskusii, ktorej jediným vý sledkom okrem ukojenia vybičovaných emócií je len chaotický zhluk bitov a bajtov. V niektorých prípadoch to prevádzkovatelia takýchto serverov vzdali a buď prešli na riadené diskusné fóra, alebo diskusiu zakázali. Aj to je svojím spôsobom riešenie...
Keby existovalo dobré univerzálne riešenie, isto by ho už niekto zaviedol. Mne osobne by vyhovovala forma registrovanej účasti v diskusiách s tým, aby som mal aspoň základné informácie o účastníkovi na druhej strane linky: vek, vzdelanie, za mestnanie, záujmy, prípadne by sa hodila aj fotografia. Nech si dokážem urobiť obraz, s kým mám do činenia. Tieto údaje nie sú až natoľko osobné, aby bol problém ich poskytnúť, koniec koncov sú to údaje z bežného CV-čka.
No a bariéra registrácie by sa dala odstrániť vytvorením jediného národného univerzálneho registra, ktorý by mal na starosti zbieranie, verifikáciu a poskytovanie údajov o účastníkoch, ktorí chcú/potrebujú/musia v internetovom sty ku vystupovať ako dôveryhodné osoby. Potom by stačilo dať sa zaregistrovať iba raz a na vyžiadanie súhlasu od danej osoby poskytnúť tieto údaje serveru, na ktorom chce účastník aktívne pôsobiť. Takým môže byť vybrané internetové diskusné fórum, portál na úradný styk občanov so štátnou správou, objednávanie sa k lekárovi na prehliadku atď.
A následne by sa servery na internete mohli hodnotiť podľa toho, či sú ich návštevníci dôveryhodní, alebo nie. A zaregistrovaní účastníci by tak získali akúsi univerzálnu virtuálnu „klubovú kar tu“. Takže riešenie, ako sa vyhnúť zásahu „hnilou paradajkou“, existuje, stačí ho len použiť.

Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 3/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný