sobota 1. októbra 2005

QUARK

Vážení priatelia,
Ropná kríza v sedemdesiatych rokoch poriadne zatriasla našim sebavedomím.
Ukázala závislosť civilizácie na energetických nosičoch , osobitne na rope,
ktorá je vzhľadom na špecifickosť aplikácií dodnes nenahraditeľná. Kríza
pominula a všetko sa vrátilo do ľahostajných koľají a nehospodárnej spotreby až
plytvania. Dokonca sme zabudli na varovný prst odborníkov, že ropné zásoby sú
obmedzené, že okolo rokov 2043 – 2045 sa pri dnešnej spotrebe minú. To je ešte
ďaleko a ľahostajne predpokladáme, že dovtedy vedci niečo vymyslia. Skutočnosť
je ťažšia, než sa zdá. Asi o 20 rokov začne ťažba klesať a ceny prudko stúpať.
Ropa bude taká drahá, že jazdiť budú iba tí, čo majú na Rolls Royce. Nie je to
najlepšia vyhliadka, povedané s veľkou dávkou nezodpovedného optimizmu. V
skutočnosti je to horor, ktorého náznak prežívame dnes. Prognózy, o ktorých bola
reč, však neuvažovali s nárastom spotreby v Indii a v Číne. Táto neznáma v
rovnici spotreby situáciu ešte viac komplikuje.
Zarážajúce je, že sa celý svet tvári, ako by sa nič nedialo. Nič to však nemení na fakte, že sa blíži
energetická kríza, ktorá bude už na ostro, doterajšie generálky len naznačovali
aké to môže byť. Myslím, že si to ani nevieme predstaviť.
Čo s tým? Prestaňme povyšovať individuálny zisk nad všeobecné blaho. Šetrime energiou,
kde sa len dá. Napríklad – zdaňujme autá podľa spotreby, zvýhodňujme úsporné projekty,
odstráňme nezmyselné prepravy, atď. To sú však iba prechodné opatrenia, aby sme
si zvykli na ešte tvrdší úsporný režim, ktorý nás v budúcnosti nepochybne čaká.
Netreba ho však brať tragicky, môže znamenať novú kvalitu života zbavenú módnych
nánosov obohatenia a absenciu mnohých psychických aj materiálnych
škodlivín.
Nedostatok energie napokon môže ľudstvo ozdraviť. Bude to asi aj
bolieť, ale, nestálo by to za to? Čo myslíte? Váš
Eduard Drobný

QUARK 10/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Minule sme sa s kamarátom zamýšľali nad tým, aké sme mali hobby v časoch ranej mladosti a čo „fičí“ v súčasnosti. Niekto skladal letecké modely, iný sa venoval rádioamatérstvu, ďalší robil domáce chemické pokusy. A zároveň sme zhodnotili, že v súčasnosti je veľmi ťažké zaujať pozornosť mládežníkov, resp. odpútať ju od počítačov a internetu. S multimediálnou výbavou počítačov, prístupom k obrovskému množstvu informácií, zábavnosťou atď. totiž bude ťažko súperiť akýkoľvek iný koníček. Ich schopnosť umožniť spoznávanie sveta okolo nás, hoci iba virtuálne a sprostredkovane, je totiž neprekonateľná. A práve to sa mi nie celkom pozdáva – teda to, že ide o sprostredkované zážitky, ktoré sa nikdy nevyrovnajú tým vlastným. Hovorí sa, že múdri sa poučia z chýb druhých, ja som však zástancom názoru, že každý musí nakoniec prežiť tie vlastné, aj keď to bolí. Podobné je to aj so spoznávaním sveta, každý by si mal vyskúšať, aké to je, keď pustíte dole kopcom svoj prvý vetroň, ktorý letí nádherných 20 sekúnd, ale nakoniec sa rozmláti o strom a vaša práca posledných dní a týždňov v sekunde vyjde navnivoč. Aké to je, keď si zostrojíte prvú primitívnu „kryštálku“ a zo slúchadiel sa ozve zašumené nočné rozhlasové vysielanie alebo si popálite prsty od cínu či budete musieť premaľovať kuchyňu v dôsledku „úspešných“ chemických pokusov. Fotografie podobných pokusov na internete od niekoho iného sú síce fajn, ale chýba im ten správny štipľavý zápach síry. Spoznávajme preto svet všetkými zmyslami, ktoré sme dostali do vienka, a nie iba cez displej monitora. Možno to nebude také multimediálne výpravné, bezpečné, rýchle a dostupné na vzdialenosť jedného kliku, ale budú to naozajstné zážitky – aj príjemné, aj bolestivé, aj zapáchajúce, aj voňavé, aj pŕhlivé, aj mohérovo hladké.
Nezatracujem počítače a internet (to by už tak bolo!), ich virtualizácia interaktivity s vonkajším svetom má veľa predností a výhod, ale všetkého s mierou. Časom sa schopnosti počítačov simulovať svet okolo nás ešte zdokonalia, takže sa nám ten náš naozajstný bude zdať nesmierne všedný, nezaujímavý a pomalý. Veľmi dobre si uvedomujem, ako ľudia radi utekajú od vlastnej osobnej, pre nich často všednej reality a hľadajú spôsoby jej zatraktívnenia či voyeuristického sledovania a prežívania života niekoho iného. Niekomu na to stačí knižka Danielle Steelovej, inému Big Brother, ďalšiemu počítačová hra. Niekto iný si dopraje cigaretu „marišky“, ďalší sa do sveta imaginácie prenesie pomocou CH3 CH2 OH (pozn.: chemický vzorec alkoholu). Niektoré „virtualizačné metódy“ sú legálne, pre iné sa chodí aj do basy.
Nezatracujem nikoho ani sa nad nikým a ničím nepohoršujem. Iba sa snažím varovať, že už teraz máme problém s rozumným a kontrolovaným manažovaním úletov z reality a blížime sa do obdobia, kde na nás čaká ešte lákavejšia virtualita. Niekto nemá problém a virtuálny svet ho vôbec neláka, iný si dopraje nevinné úlety, z ktorých sa vedome vracia. Ale už teraz okolo seba máme ľudí rôzne demografického zloženia, ktorí majú vážne problémy kontrolovať svoje potreby a túžby, hoci vedia, že tým komplikujú život svojmu okoliu. Ale keby ho aj nekomplikovali a boli by sami ako prst, asi budete súhlasiť so mnou, že nie je životným poslaním žiadneho človeka stráviť život vo virtuálnom simulátore. To sa potom ani nemusel narodiť.
Neviem, ako ďaleko dospeje vývoj virtualizačných technológií a či sa dopracujeme na úroveň prezentovanú plejádou sci-fi filmov od Trávnikára až po Matrix. Som si však istý, že bude dosť atraktívna aj pre ľudí, ktorí by teraz síce ešte neprepadli napr. mánii súčasných počítačových hier či spomínanej mariške, ale nie som si už istý, či by vedeli kontrolovať svoje závislosti aj v budúcnosti a odolali by na prvý pohľad nevinným virtuálnym výletom. A buďte si istí, že vďaka komerčnému aspektu sa poskytovatelia obsahu postarajú o to, aby ich virtuálne svety boli poriadne atraktívne. Ešte stále ste si istí, že vás sa to netýka a že nepodľahnete? Nebol by som si taký istý...

Zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 10/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný