štvrtok 1. mája 2008

BCMOBIL & TECHBOX

SEDEM STATOČNÝCH

Na stole mi leží posledný produkt do májového čísla, navigácia Navigon Porsche Design P‘9611, ktorá mi niekoľko dní robila spoločnosť pri jazdení v bratislavských uliciach a blízkom okolí. Skôr, než sa pustím do jej recenzovania, nedá mi najskôr nenapísať editorial, ktorý bežne pripravujem ako poslednú stránku časopisu. Pri kontrolovaní obsahu ma totiž prekvapil celkový počet 40 testovaných produktov v tomto, už dvadsiatom vydaní časopisu BCMOBIL & TECHBOX. Wow, hovorím si. Príde mi to ako včera, keď svetlo sveta uzrelo prvé vydanie vtedy ešte dvojmesačníka ::bcmobil.sk, taký bol totiž názov nášho časopisu pri uvedení na trh v roku 2005.

Prečo ten malý návrat do minulosti? Nie, neoslavujeme výročie založenia časopisu, ale spomenul som si na počet testovaných produktov, v tom čase najmä mobilných telefónov. Celkom sme v čísle 1/2005 testovali desať produktov, v nasledujúcom dokonca iba deväť. A to sme mali na prípravu celé dva mesiace... Mesačníkom sme od začiatku roka 2007. Pýtate sa, ako to vlastne stíhame? Najväčšia vďaka rozhodne patrí väčšiemu redakčnému tímu, ktorý v súčasnosti tvorí takmer tucet redaktorov a externých spolupracovníkov. Samozrejme, nie všetci testujú a píšu recenzie, produkty si prerozdeľujeme siedmi. Verím, že ste s našou prácou, alebo inak povedané, s naším nadšením, spokojní. Keďže na testovanie noviniek sa vždy veľmi tešíme, nazývať to len prácou by nebolo úplne na mieste.

Po prvýkrát sme práve v tomto májovom vydaní testovali aj videoprojektor, ktorý je dokonca výnimočný krátkou projekčnou vzdialenosťou. Taktiež by som rád upozornil na vydarenú outdoorovú navigáciu Garmin Colorado 300, ktorej unikátnu podporu Geocachingu ocenia najmä novodobí hľadači pokladov. V redakcii sme sa v premiére tešili aj na UMPC zariadenie HTC Shift, ktoré ale bohužiaľ neponúka telefonické funkcie. Zato už v minulom čísle avizovaný Samsung D880, ktorý môžete vyhrať aj v našej pravidelnej SMS súťaži, bude určite veľkým lákadlom pre tých, ktorí uvítajú telefón pre dve SIM karty. V ďalšom pokračovaní rubriky VEĽKÝ PREHĽAD sme sa tento krát “vrhli” na osemnásť MP3/MP4 prehrávačov a budeme radi, ak sa zapojíte do špeciálnej súťažnej ankety, v ktorej môžete vyhrať až päť štýlových 1 GB MP3 prehrávačov Creative ZEN Stone s reproduktorom.

Príjemné čítanie vám za celú redakciu praje

Roman Calík
šéfredaktor

BCMOBIL & TECHBOX 5/2008 Editorial
Autor: Roman Calík

PC REVUE - OpenPark

Nočná mora z (Elm) Email Street

Poznáte starú grécku báj o oblude menom Hydra, ktorej po tom, čo jej hrdina odsekol hlavu, namiesto jednej narástli hneď ďalšie dve? Alebo tú, ako Sizyfos za trest musel tlačiť do kopca veľký balvan, a keď už bol tesne pred vrcholom, vždy sa mu vyšmykol a skotúľal zase na začiatok? Presne tie pocity zažívam aj ja pri dennodennej snahe udržať svoj mailbox pod kontrolou. Totiž vždy, keď večer vypínam počítač s výdychom, že už je väčšina veci ako-tak vybavená, viem, že ráno sa to celé začne odznovu. V takejto situácii je vyhliadka na služobku alebo dovolenku bez možnosti pripojenia na sieť pomerne traumatizujúca záležitosť, pretože viete, čo na vás čaká po návrate do civilizácie...

Trochu by však pomohlo, keby sa viac dodržiavali aspoň základné zásady elektronickej korešpondencie na spôsob rozšírenej verzie netikety. Typickým neduhom napríklad je, že sa nedobrovoľne dostanete na Cc nejakej nepodstatnej hromadnej e-mailovej komunikácie medzi známymi známych niektorého vášho kamaráta, kde sa dohadujú na víkendovej „žúrke“... V prípade podnikového prostredia sa podľa niektorých odhadov objem elektronickej korešpondencie, kde sa dostanete na Cc aj v prípade, že sa vás obsah priamo vôbec netýka, môže pohybovať až okolo 70 – 80 %.

Ďalší neduh je preposielanie príloh s dokumentmi, v ktorých sú vložené obrázky vo veľkom rozlíšení. Preposielanie obchodných ponúk v prezentáciách s obrázkami s veľkosťou 5 ÷ 10 MB môže byť z pohľadu odosielateľa naozaj „impresívne“. Z pohľadu príjemcu však v konečnom dôsledku môže byť kontraproduktívne, keďže ten môže mať obmedzenú veľkosť mailboxu alebo nastavené blokovanie veľkých správ, takže sa mu daná ponuka ani nedoručí. A v prípade, že sa mu aj doručí, môže vyvolať negatívne emócie, pretože mu zbytočne zahlcuje mailbox. Pritom stačí pri ukladaní daného dokumentu či prezentácie predvoliť, aby sa obrázky skomprimovali, alebo si vybrať uloženie na elektronické publikovanie, ktoré automaticky zmenší rozlíšenie vložených obrázkov.

V prípade privátneho preposielania zábavných videí a obrázkových prezentácií v prílohe e-mailov medzi kamarátmi to ešte tolerujem, veď koniec koncov aj ja sa rád zabavím.  Ale vždy, keď príde niečo väčšie, prílohu si najprv uložím na disk a daný e-mail permanentne vymažem, nech mi poštový súbor nerastie do závratných výšok. Na tomto mieste by som preto odporúčal, nech si ľudia navzájom nepreposielajú celé prílohy, ale len link na dané video, prezentáciu atď. na niektorom overenom, bezpečnom webovom serveri. V opačnom prípade to dopadne tak, ako to bežne funguje v súčasnosti – že sa internetom celkom zbytočne šíria poštou x MB veľké videá v milión kópiách, hoci naozaj stačí poslať len link, prípadne aj s komentárom. Kliknem, pozriem, fajn, zasmial som sa, ideme ďalej. Ak sa mi to zvlášť páči, stiahnem si to na disk. A nezriedka sa stane, že tú istú prílohu dostanem v priebehu pár dní či týždňov niekoľkokrát z viacerých strán...

Ďalším pravidlom by malo byť, aby sa pracovné poštové konto používalo iba na pracovné veci, na súkromné si treba zriadiť niečo separátne. Je na to viacero dôvodov, ak sa aj niekomu nepáčia príslušné interné podnikové predpisy, treba aspoň vo vlastnom záujme zvážiť väčšiu prehľadnosť, súkromie, bezpečnosť, poriadok atď.

Takisto si treba zvážiť, čo všetko treba, resp. má zmysel dávať do e-mailu, či niekedy nie je lepšie zavolať si alebo stretnúť sa, urobiť si krátku poradu a naraz prebrať viacero vecí. A neposielať hneď každú hlúposť.

Rovnako fajn by bolo, keby sa ľudia naučili správne formulovať svoje myšlienky, otázky, požiadavky a následne aj obsah e-mailu. Najmä v pracovnom styku nemá zmysel koncipovať dlhé komplikované súvetia. Treba jasne a stručne (najlepšie v bodoch, čo, kto, kedy a ako) opísať podstatu veci, a nie generovať „slohové práce“.

Na druhej strane treba dodržiavať aspoň základnú kultúru. Nepoužívanie diakritiky a voľná, otvorená vetná skladba je podľa mňa v pohode, ale myšlienkový guláš niektorých mailov či taká zmes preklepov, že sa nedá pochopiť, o čo vlastne autorovi ide, je fakt aj na mňa trochu priveľa. A zbytočne to zaťažuje.

A našlo by sa ešte zopár ďalších odporúčaní a pravidiel. Bolo by dobré, keby sa niečo podobné vrátane netikety plus pravidiel ochrany pred nevhodným obsahom alebo návodov, ako sa bezpečne správať na internete, stalo súčasťou školských učebných osnov alebo kurzov na získanie počítačového „vodičského preukazu“ typu ECDL. Ale možno to už je alebo sa aspoň niečo také pripravuje. Aspoň pevne dúfam, a ak nie, vrúcne to odporúčam...

Nie sú to recepty, ako poraziť spomínanú Hydru, ale ak sa budú dodržiavať, môžu aspoň trochu uľahčiť a spríjemniť náš každodenný neľútostný boj bez víťazov. Inak by zvíťazila tá beštia, pretože taký Herkules, ktorý by ju dokázal definitívne zlikvidovať, sa asi ešte nenarodil... :-)

Zdroj: TS PCR

PC REVUE 5/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný

QUARK - Redakčný monitor

Pred časom sme mali spolupracovníka, ktorý sa, dokonca tri razy, stretol na Srí Lanke s legendou svetovej sci-fi Arthurom C. Clarkom. Vďaka jeho návštevám u známeho spisovateľa s veľkou komunikačnou parabolou na streche sme sa všeličo dozvedeli o tom, ako žije a tvorí, aké má predstavy o svete v budúcnosti, aj o jeho nových projektoch, ktoré pripravoval, no doteraz ich nepublikoval. Žiaľ, už nebude mať túto možnosť. Na Jozefa sa celý svet dozvedel, že autor Vesmírnej odysey navždy odišiel. Práve dielo 2001:Vesmírna odysea sa stalo kultovým filmom s nezabudnuteľnou veľkolepou úvodnou hudbou, ako aj faktom, že prišlo do kín tesne pred prvým pristátím človeka na Mesiaci v roku 1968, ktoré sprevádzali mnohé otázniky. Sir A. C. Clark spájal odbornú erudíciu a fantáziu, čo sa neprejavovalo iba v literatúre, ale vďaka nemu vznikli napríklad geostacionárne družice, ktoré aj dnes umožňujú celosvetovú televíznu, rádiovú a dátovú sieť. Dožil sa krásneho veku, oslávil deväťdesiatku, zanechal nám monumentálne dielo, ale aj veľké prázdne miesto, ktoré nikto nikdy nezaplní. Určite prídu do literatúry aj do vedy nevšedné a výnimočné osobnosti. Hlboko ľudský optimista Clark však už, žiaľ, patrí minulosti s obrovským odkazom pre dnešok aj zajtrajšok.
Budúcnosťou pre nás, hoci blízkou, je aj prechod na euro. Nemôžem povedať, že by som sa na novú menu tešila, čaká nás všetkých dlhý a neľahký proces uvedomovania si, že jedno euro nie je jedna koruna, dokonca ani desať a že pol eura nie je päťdesiat halierov. Bude mi ľúto za našimi krásnymi bankovkami (je, dúfam, jasné, že mám na mysli námety a ich výtvarné spracovanie). Verme, že nám táto reforma niečo prinesie. Nám, občanom, každému z nás, lebo to by mal byť najvyšší záujem takýchto zmien. Zdá sa vám, že priskoro nariekam? Nenariekam, ale keď distribučné spoločnosti už na jar chceli vedieť, koľko bude stáť Quark v eurách, dosť dlho mi trvalo, kým som si predstavila proces prechodu na novú menu so všetkými detailmi. Čo sme im odpovedali? Iba všeobecne – ak budeme poznať referenčný kurz, prepočítame to na tri desatinné miesta a budeme zaokrúhľovať. Takže, dobrá správa – cenu Quarku pri prechode na európsku menu od nového roka my nemeníme. Ďalšia správa – ak to našim bankárom prejde, tí, čo si náš časopis predplatia do konca tohto roka, budú platiť korunami, od januára už v eurách. Jeden z našich vymýšľavých čitateľov sa ma mejlom opýtal, či si nemôže Quark predplatiť v tomto roku, teda v korunách, napríklad na tri roky dopredu. Zmohla som sa na stručnú odpoveď – bez komentára a pri tej aj ostanem.
Minule ma celkom potešilo, že nás zaregistrovala Európska komisia, vďaka čomu dostal Quark pozvanie do Bruselu na environmentálny brífing, o ktorom sa dočítate na strane... Zo Slovenska sme boli jediné médium. Je potešiteľné, že sme prenikli aj do sveta. Snažíme sa, ako vieme aj tu, doma. Napríklad, minulý mesiac dostali čitatelia na stredných i základných školách časopis Mladý vedec, v ktorom bol vložený aj náš mesačník. Okrem toho sme sa boli pozrieť na Istrobote, tradičnej súťažnej prehliadke robotov na Fakulte elektrotechniky a informatiky, kde sa tiež zopár Quarkov dostalo medzi mladých ľudí. Rozbiehame kopec projektov, o ktorých radšej nechcem nič prezrádzať, aby som to nezakríkla (inak nie som poverčivá). Ak vyjdú, určite si ich v časopise všimnete. Mali by to byť opäť súťaže o atraktívne ceny. Plánujeme spoluprácu s ďalšími časopismi... Tak držte palce.
JANA MATEJÍČKOVÁ
šéfredaktorka


QUARK 5/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková

QUARK

Milí priatelia,

dnes to bude o nápadoch. Ten prvý, predpokladám, mi asi neprejde. Nemám to dohodnuté so žiadnou veľmocou a asi to nie je ani v ich záujme. No ten druhý by mohol, a dokonca si myslím, že by sa aj mal stať skutočnosťou.
Keďže nie som politik ani politológ, iba človek, čo občas číta a pozerá správy, zaregistroval som vznik nového štátu - Kosova. A tak mi zišlo na um, či by sme to nemohli aj my, Slováci, zopakovať a založiť si ďalšie Slovensko. Napríklad v USA, ri Chicagu, kde je vraj najviac našincov, potom v Kanade, v Maďarsku, na Ukrajine, v Chorvátsku, všade, kde žijú naši. Dali by sme im pár rokov na presťahovanie sa, aby vytvorili ucelené osídlenie a mohli by sme mať možno až päť Slovensk. Logicky je to v poriadku, ale keďže v mocenskej politike logika nehrá úlohu, zrejme tento argument nemá vždy potrebnú váhu a netreba zbytočne dúfať.
Druhý nápad bezplatne ponúkam našim ekologickým aktivistom. Z ich verejných protestov má človek neraz pocit, že ani veľmi nevedia, za čo a proti čomu sú, ale najmä prečo protestujú. V televízii to občas aj vidno, keď na otázku redaktora prečo? odpovedajú - lebo. No nechcem znevažovať prácu ekologických aktivistov. Vďačíme im za všeličo dobré. Nechcem ani zosmiešňovať tých, ktorým záleží na našom životnom prostredí. Často objavia prešľapy. Ponúkam však tip, ako by sa mohli pozitívne zviditeľniť.
Nedávno som bol vo Vysokých Tatrách. Vysadiť to, čo vietor zničil, bude pri tomto tempe trvať možno aj desiatky rokov. Treba viac rúk a, samozrejme, aj sadeníc na zalesňovanie. Keby sa organizačne aj osobne zapojili do výsadby nových lesných porastov našich zelení, keby im pomohli školy, keby vznikol projekt na pomoc Tatrám, pomohlo by to nie iba lesom, ale prinieslo by to aj obrovský synergický efekt. Žiaci a študenti by mohli, hoci aj doma, pestovať sadenice a potom ich v rámci brigády zasadiť v Tatrách. Iste by sa radi zapojili i zahraniční zelení, ktorí sa objavia hneď, keď treba demonštrovať. Verím, že by prišli aj sadiť.
Tatrám treba pomôcť, Tatry sú naše, treba, aby sme sa všetci spojili, ony tú podporu naozaj potrebujú. Veľmi.
Kto začne? Ja síce nemôžem kopať jamy, ale chcem pomôcť a verejne sa k tomu zaväzujem. Zasadil som 98 semien borovice a jedle. Keď budú súce na ďalší život v Tatrách, rád ich dám k dispozícii. Kto sa pridá?

Váš
Eduard Drobný

QUARK 5/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Dvakrát zálohuj, raz používaj!

O zálohovaní dát sa toho povedalo veľa, aj my na to v našom magazíne stále poukazujeme. Ak skutočne používate počítač na prácu, niet na ňom drahšej časti, ako sú vaše dáta. Pokiaľ máte počítač v záruke, v prípade poruchy chybnú súčiastku vymeníte zadarmo. Aj keď je mimo záruky, sú to „len peniaze“...  Dáta však nahradíte len veľmi náročne, niekedy vôbec. Prevencia je v tomto prípade oveľa jednoduchšia, ľahšia a rýchlejšia, vyrobiť si zálohu dát je veľmi šťastná myšlienka. Lenže používatelia sú vo všeobecnosti dosť leniví, a ak treba niečo urobiť navyše, nájde sa veľa dôvodov, prečo zálohu dát odložiť na neskôr. Ľady sa prelomia až vtedy, ak o niečo prídete a bude vás to dlho mrzieť.
Aj ja som donedávna pristupoval k tejto činnosti tak „zľahka“. Môj notebook pracoval ako hodinky, nemal som jediný problém. A to ho naozaj nepoužívam vo vatičke. Cestuje so mnou v aute, je vystavený vysokým i nízkym teplotám, párkrát aj tvrdšie pristál na podlahe, preletel so mnou tisíce kilometrov. Zálohu dát som robil zásadne pred každou služobnou cestou, a to hlavne z toho dôvodu, že keby som nejako prišiel o notebook, ostanú mi aspoň dáta. Na notebook si pritom dávam veľký pozor. Dnes už zlodeji vedia, že ukradnutý notebook nemá len cenu súčiastok, ale pôvodný majiteľ stratených dát je ochotný urobiť pre ne čokoľvek.
Ale prišiel deň D, vlastne večer V. Môj operačný systém začal pracovať nejako čudne, normálne povely sa vykonávali úplne inak, ako som čakal. Nič jednoduchšie, pomyslel som si. Nejako sa tá Vista poplietla, toto vyrieši univerzálny liek menom Reštart. Lenže po reštarte sa už môj notebook nespamätal. Asi 30 sekúnd sa snažil čítať dáta z disku, potom to vzdal a mne ponúkol mĺkvu čiernu obrazovku bez ďalších možností.
Pomocou nástroja z nášho DVD som si otestoval disk a už som vedel, že je zle. Hlásenie o chybe pri čítaní dát z disku na mňa vyčítavo hľadelo hlboko po polnoci. Bol to práve deň uzávierky predchádzajúceho vydania PC REVUE tesne pred veľkonočnými prázdninami. Ťažko by sa našiel dátum, keď by mi to urobilo väčší problém. Reštartoval som notebook asi 10-krát, vždy bol výsledok rovnaký – žalostný. Kedyže som to naposledy šiel niekam mimo Slovenska? Asi tak pred dvoma týždňami. Štrnásť dní je v histórii ľudstva nič, na mojom disku to však znamenalo generačný rozdiel. Kde sú všetky moje najnovšie maily, čo čakajú na vybavenie (veď po uzávierke to urobím, sľuboval som si), nakúpil som aj nejaké obrázky do nového vydania, mal som tam asi päť rozpísaných článkov už na máj. Jednoducho extrémne situácia kritická a už som si búchal hlavu o múr, prečo ja vlastne nezálohujem pravidelne a hlavne oveľa častejšie.
Ráno múdrejšie večera, hovorí jedno slovenské príslovie, šiel som teda do postele. Celú noc som uvažoval, čo s tým vlastne urobím. Vymýšľal som rôzne krízové scenáre, ako hneď ráno kúpim nový disk, zájdem do známej firmy na záchranu dát z poškodeného disku, prinútim ich všetko ostatné zhodiť zo stola a zachraňovať len moje dáta. Ráno tesne pred piatou som bol v redakcii, aby som pripravil všetko potrebné na to, aby boli moje dáta čo najskôr opäť fit.
Len tak zo zvyku som ešte raz skúsil naštartovať notebook a tu zrazu bolo predo mnou staré známe logo operačného systému, notebook zahral starostlivo vyberanú úvodnú znelku a tváril sa, akoby včerajší večer preň ani neexistoval. Dokonca Vista bola konečne o niečo rýchlejšia  Dostal som asi druhú šancu, môžem napraviť svoj hriech nepravidelného zálohovania. Ponúkanú šancu som využil naplno. Do šiestej hodiny som mal na redakčnom serveri všetky maily, založené dokumenty i obrázky a už sa mi oveľa lepšie dýchalo. Cez deň som mohol naplno pracovať, a tak ste dostali aprílové vydanie načas.
Prirodzene, začal som sa už systematicky pripravovať na migráciu na nový disk. Kúpil som si model s vyššou kapacitou, k tomu aj externý disk na port USB a nainštaloval som si konečne novú verziu programu na zálohu dát. A čakal som, čo sa bude diať. Dialo sa to, že disk začal výraznejšie klepkať ako v minulosti, a to hlavne pri zápise dát. Notebook tiež naštartoval asi na tretie zapnutie, nevedel zaspať, jednoducho všetko ukazovalo na to, že je tu čas na výmenu. V tejto situácii som už naozaj zálohoval pravidelne a každý večer. O týždeň sa notebook rozhodol totálne vypovedať službu, jeden z nevyhnutných reštartov z nekonečných aktualizácií operačného systému už nerozchodil. Dal som doň nový disk, nainštaloval Vistu, Office, požiadal o ich telefonickú reaktiváciu, všetky aplikácie, ktoré som potreboval, a obnovil som dokumenty, obrázky a maily. Lenže notebook s novým diskom nefungoval poriadne, „sekal“ sa asi po hodine práce a to veru Vista nerobieva. Navštívil som servis pre moju značku a ukázalo sa, že je pokazená aj základná doska. Samozrejme, na sklade nebola, ale o 24 hodín bude, uisťovali ma nežne. Bolo mi jasné, že bez počítača asi 24 hodín neprežijem, zobral som jeden z testovacích notebookov a nainštaloval som naň všetko potrebné. Už som to vedel celé naspamäť, dokonca som si zapamätal aj niektoré produktové čísla aplikácií. Do hodiny som mal na počítači výbavu na prežite, ktorá mi umožňovala komunikovať so svetom a vytvárať články a, prirodzene, zálohovať. Oprava môjho notebooku sa podľa očakávania predĺžila o pár hodín, ale stále to bol rekordný termín a navyše ma netlačil čas, keďže som mal na čom robiť. Po jeho oprave som už nainštaloval svoju softvérovú výbavu takmer poslepiačky, opäť som absolvoval telefonickú aktiváciu.
Tešil som sa, ako na novom počítači všetko ide, keď som si zrazu všimol podozrivé zvuky vychádzajúce z disku pri zápise dát. Mráz mi prebehol po chrbte. To azda nie, po celej tej kalvárii znova prídem o dáta? Navyše som to už nechcel inštalovať po štvrtýkrát a opätovne prosiť o aktivačné čísla. Môj momentálny disk je však od iného výrobcu, ako som mal pôvodne. Hovoril som so zástupom tejto značky a uistil ma, že tieto zvuky sú normálne. Ak ich nebudem počuť, to je už vraj zle. Odvtedy sa niekedy prichytím, ako s uchom nalepeným na notebooku počúvam, či disk vydáva tieto prejavy správnej činnosti. Zároveň ma to drží pri pravidelnom zálohovaní. Keď idem spať, už viem: najprv záloha, potom zuby... 
Prajem príjemné čítanie májového vydania. A zálohujte dáta, priatelia.
20. apríla 2008, Ondrej Macko

PC REVUE 5/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko