PC REVUE

Dvakrát zálohuj, raz používaj!

O zálohovaní dát sa toho povedalo veľa, aj my na to v našom magazíne stále poukazujeme. Ak skutočne používate počítač na prácu, niet na ňom drahšej časti, ako sú vaše dáta. Pokiaľ máte počítač v záruke, v prípade poruchy chybnú súčiastku vymeníte zadarmo. Aj keď je mimo záruky, sú to „len peniaze“...  Dáta však nahradíte len veľmi náročne, niekedy vôbec. Prevencia je v tomto prípade oveľa jednoduchšia, ľahšia a rýchlejšia, vyrobiť si zálohu dát je veľmi šťastná myšlienka. Lenže používatelia sú vo všeobecnosti dosť leniví, a ak treba niečo urobiť navyše, nájde sa veľa dôvodov, prečo zálohu dát odložiť na neskôr. Ľady sa prelomia až vtedy, ak o niečo prídete a bude vás to dlho mrzieť.
Aj ja som donedávna pristupoval k tejto činnosti tak „zľahka“. Môj notebook pracoval ako hodinky, nemal som jediný problém. A to ho naozaj nepoužívam vo vatičke. Cestuje so mnou v aute, je vystavený vysokým i nízkym teplotám, párkrát aj tvrdšie pristál na podlahe, preletel so mnou tisíce kilometrov. Zálohu dát som robil zásadne pred každou služobnou cestou, a to hlavne z toho dôvodu, že keby som nejako prišiel o notebook, ostanú mi aspoň dáta. Na notebook si pritom dávam veľký pozor. Dnes už zlodeji vedia, že ukradnutý notebook nemá len cenu súčiastok, ale pôvodný majiteľ stratených dát je ochotný urobiť pre ne čokoľvek.
Ale prišiel deň D, vlastne večer V. Môj operačný systém začal pracovať nejako čudne, normálne povely sa vykonávali úplne inak, ako som čakal. Nič jednoduchšie, pomyslel som si. Nejako sa tá Vista poplietla, toto vyrieši univerzálny liek menom Reštart. Lenže po reštarte sa už môj notebook nespamätal. Asi 30 sekúnd sa snažil čítať dáta z disku, potom to vzdal a mne ponúkol mĺkvu čiernu obrazovku bez ďalších možností.
Pomocou nástroja z nášho DVD som si otestoval disk a už som vedel, že je zle. Hlásenie o chybe pri čítaní dát z disku na mňa vyčítavo hľadelo hlboko po polnoci. Bol to práve deň uzávierky predchádzajúceho vydania PC REVUE tesne pred veľkonočnými prázdninami. Ťažko by sa našiel dátum, keď by mi to urobilo väčší problém. Reštartoval som notebook asi 10-krát, vždy bol výsledok rovnaký – žalostný. Kedyže som to naposledy šiel niekam mimo Slovenska? Asi tak pred dvoma týždňami. Štrnásť dní je v histórii ľudstva nič, na mojom disku to však znamenalo generačný rozdiel. Kde sú všetky moje najnovšie maily, čo čakajú na vybavenie (veď po uzávierke to urobím, sľuboval som si), nakúpil som aj nejaké obrázky do nového vydania, mal som tam asi päť rozpísaných článkov už na máj. Jednoducho extrémne situácia kritická a už som si búchal hlavu o múr, prečo ja vlastne nezálohujem pravidelne a hlavne oveľa častejšie.
Ráno múdrejšie večera, hovorí jedno slovenské príslovie, šiel som teda do postele. Celú noc som uvažoval, čo s tým vlastne urobím. Vymýšľal som rôzne krízové scenáre, ako hneď ráno kúpim nový disk, zájdem do známej firmy na záchranu dát z poškodeného disku, prinútim ich všetko ostatné zhodiť zo stola a zachraňovať len moje dáta. Ráno tesne pred piatou som bol v redakcii, aby som pripravil všetko potrebné na to, aby boli moje dáta čo najskôr opäť fit.
Len tak zo zvyku som ešte raz skúsil naštartovať notebook a tu zrazu bolo predo mnou staré známe logo operačného systému, notebook zahral starostlivo vyberanú úvodnú znelku a tváril sa, akoby včerajší večer preň ani neexistoval. Dokonca Vista bola konečne o niečo rýchlejšia  Dostal som asi druhú šancu, môžem napraviť svoj hriech nepravidelného zálohovania. Ponúkanú šancu som využil naplno. Do šiestej hodiny som mal na redakčnom serveri všetky maily, založené dokumenty i obrázky a už sa mi oveľa lepšie dýchalo. Cez deň som mohol naplno pracovať, a tak ste dostali aprílové vydanie načas.
Prirodzene, začal som sa už systematicky pripravovať na migráciu na nový disk. Kúpil som si model s vyššou kapacitou, k tomu aj externý disk na port USB a nainštaloval som si konečne novú verziu programu na zálohu dát. A čakal som, čo sa bude diať. Dialo sa to, že disk začal výraznejšie klepkať ako v minulosti, a to hlavne pri zápise dát. Notebook tiež naštartoval asi na tretie zapnutie, nevedel zaspať, jednoducho všetko ukazovalo na to, že je tu čas na výmenu. V tejto situácii som už naozaj zálohoval pravidelne a každý večer. O týždeň sa notebook rozhodol totálne vypovedať službu, jeden z nevyhnutných reštartov z nekonečných aktualizácií operačného systému už nerozchodil. Dal som doň nový disk, nainštaloval Vistu, Office, požiadal o ich telefonickú reaktiváciu, všetky aplikácie, ktoré som potreboval, a obnovil som dokumenty, obrázky a maily. Lenže notebook s novým diskom nefungoval poriadne, „sekal“ sa asi po hodine práce a to veru Vista nerobieva. Navštívil som servis pre moju značku a ukázalo sa, že je pokazená aj základná doska. Samozrejme, na sklade nebola, ale o 24 hodín bude, uisťovali ma nežne. Bolo mi jasné, že bez počítača asi 24 hodín neprežijem, zobral som jeden z testovacích notebookov a nainštaloval som naň všetko potrebné. Už som to vedel celé naspamäť, dokonca som si zapamätal aj niektoré produktové čísla aplikácií. Do hodiny som mal na počítači výbavu na prežite, ktorá mi umožňovala komunikovať so svetom a vytvárať články a, prirodzene, zálohovať. Oprava môjho notebooku sa podľa očakávania predĺžila o pár hodín, ale stále to bol rekordný termín a navyše ma netlačil čas, keďže som mal na čom robiť. Po jeho oprave som už nainštaloval svoju softvérovú výbavu takmer poslepiačky, opäť som absolvoval telefonickú aktiváciu.
Tešil som sa, ako na novom počítači všetko ide, keď som si zrazu všimol podozrivé zvuky vychádzajúce z disku pri zápise dát. Mráz mi prebehol po chrbte. To azda nie, po celej tej kalvárii znova prídem o dáta? Navyše som to už nechcel inštalovať po štvrtýkrát a opätovne prosiť o aktivačné čísla. Môj momentálny disk je však od iného výrobcu, ako som mal pôvodne. Hovoril som so zástupom tejto značky a uistil ma, že tieto zvuky sú normálne. Ak ich nebudem počuť, to je už vraj zle. Odvtedy sa niekedy prichytím, ako s uchom nalepeným na notebooku počúvam, či disk vydáva tieto prejavy správnej činnosti. Zároveň ma to drží pri pravidelnom zálohovaní. Keď idem spať, už viem: najprv záloha, potom zuby... 
Prajem príjemné čítanie májového vydania. A zálohujte dáta, priatelia.
20. apríla 2008, Ondrej Macko

PC REVUE 5/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko