nedeľa 1. augusta 2004

PC REVUE

Leto je čas dovoleniek a prázdnin, preto si v tomto čísle dovolím menší úlet.
U nás v robote sa sem-tam stane, že treba urobiť nejakú prácu, ktorú nemá nikto v náplni, nie sme na ňu technicky zariadení alebo nikomu sa do nej ani nechce. Býva to napr. veľké upratovanie, malé opravy a úpravy okolo domu, v ktorom sídlime atď. Vtedy zavoláme firmu, ktorá sa špecializuje na danú činnosť, tá poskytne svojich ľudí, techniku a daná úloha sa na všeobecnú spokojnosť (väčšinou) urobí. V termíne, v požadovanej kvalite a za pomerne dobrú cenu. Takto to, samozrejme, funguje aj v iných menších firmách. Tie väčšie si okrem toho dávajú robiť externým firmám aj podstatne sofistikovanejšie práce: od hromadnej tlače faktúr až po kompletnú správu celej IT infraštruktúry. Áno, ide o klasický outsourcing. Nie je to nič nové, objavné, aj v PCR sme sa tejto téme viackrát venovali. Outsourcing má množstvo výhod (cena, kvalita, neviazanosť vlastných zdrojov, koncentrácia na kľúčové činnosti podniku atď.), ale, samozrejme, aj určite riziká (prístup k dôverným informáciám, závislosť od tretej firmy, komplikovaný proces presunu zdrojov, uzavretia zmlúv, náročná logistika atď.). Azda aj preto sa presadzuje vo svete aj u nás pomerne opatrne, hoci mnohé firmy o ňom uvažujú ako o perspektívnom riešení vnútropodnikových potrieb do budúcnosti.
Niekedy sa však zamýšľam, čo by znamenalo, keby sa takéto pracovné procesy zaviedli na (skoro) všetky činnosti danej firmy, a nielen na tie servisné (od upratovania až po správu IS). Jednoducho všetky oddelenia – ekonomické, obchodné, personálne, starostlivosť o zákazníkov atď. – by poskytovali svoje služby na externej báze ako samostatne fungujúce jednotky. Každú z nich by spravovala externá firma špecializujúca sa na danú oblasť a formou prenájmu by poskytovala svoje služby v garantovanej kvalite a cene. Spolupráca takýchto funkčných jednotiek by bola, samozrejme, oveľa náročnejšia na logistiku, ale riadením na úrovni procesov či služieb je na prvý pohľad pri dôslednom využívaní IT nástrojov asi celkom zvládnuteľná. Otázkou zostáva, čo by sa stalo, keby sme chceli ísť o úroveň vyššie a outsourceovať aj služby na úrovni top manažmentu...
Firmy zložené zo samostatných funkčných blokov – virtuálnych oddelení – by sa skladali a rozkladali podľa potreby, resp. požiadaviek trhu. Za svoje služby by účtovali poplatky, v momente zvýšenia alebo zníženia požiadaviek zo strany zákazníkov a trhu by mohli operatívne prispôsobovať objem či kvalitu služby, prevádzkové náklady atď. To by následne viedlo k tomu, že by sa úplne stratili také javy ako bankrot, rozpredaj majetku, prepúšťanie. Stačí mať nápad a základný investičný kapitál a poskladáte si firmu. Vyčerpá sa trhová príležitosť, predbehne vás konkurencia, prestane vás daná oblasť podnikania baviť? Nič jednoduchšie – poskladanú firmu rozložíte opäť na moduly, prestanete si prenajímať služby, firma bez veľkého hrmotu prestane existovať a založíte si novú.
A čo by sa stalo, keby sa outsourceovali aj služby na úrovni štátnej správy, verejnej správy, miestnej samosprávy? Neviedlo by poskytovanie takých služieb, ako je vybavovanie nových ŠPZ, osobných dokladov, stavebných povolení atď., prostredníctvom tretích firiem formou outsourcingu k zvýšeniu kvality, zníženiu nákladov, zrýchleniu vybavovania žiadostí? Prídete na úrad kedykoľvek v pracovnom čase (a nielen pondelok a stredu od 8.00 do 12.00), úradníci – zamestnanci komerčnej firmy – sú k vám ústretoví, snažia sa vybaviť vašu žiadosť načas, kvalitne a s úsmevom. Nebuďme úzkoprsí a poďme ešte ďalej! Čo keby sme (my občania) vypísali výberové konanie na poskytovateľa outsourcingových služieb na úrovni top manažmentu štátu, teda vlády a jej všetkých orgánov? Poskytovateľ služby by dostal zadanie v podobe parametrov kvality služieb, ktoré štát občanom poskytuje (zdravotná a sociálna starostlivosť, školstvo, bezpečnosť atď.). Poskytovateľ by vypočítal, aký ročný štátny rozpočet na to potrebuje pri takom a takom daňovom zaťažení, HDP, inflácii a pod. A po odsúhlasení oboma stranami by už stačilo len podpísať SLA (service level agreement), t. j. zmluvu o poskytnutí služby, a hotovo. Zbohom, politika, koniec straníckym záujmom, adieu, nomenklatúrne kádre! Čo si občania odsúhlasili, to aj dostanú. V dobrom aj zlom, so všetkými dôsledkami. Ale objektívne, transparentne a spravodlivo. Vždy budú vedieť, na čom sú, a už sa nebudú môcť sťažovať na zlú vládu.
Ufff, asi som sa dal priveľmi uniesť a dostali sme sa do hlbokého sci-fi. Alebo ani nie?

Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 8/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný