sobota 23. mája 2009

BCMOBIL & TECHBOX

Ďalší „hráč“?

Tesne pred uzávierkou aktuálneho dvojčísla BCMOBIL & TECHBOX sa k nám dostala správa o príprave spustenia novej mobilnej služby Naymobile. V čase, keď budete tieto riadky čítať, nový „virtuálny operátor“ by už mal svoje služby ponúkať. Prečo tie úvodzovky? Totiž, nebude to virtuálny operátor v pravom slova zmysle. Naymobile nie je nič iné, ako partnerský produkt operátora O2, ktorý si môžete kúpiť exkluzívne len v predajniach Nay Elektrodom. Veľkým lákadlom by mali byť volania do všetkých sietí za 11 eurocentov (3,31 Sk), čím sledujeme ďalšie centíkové sťahovanie najlacnejšej minúty do všetkých sietí. Tú začal operátor O2 so svojím O2 Fér a síce sme na reakcie zo strany ďalších operátorov čakali dosť dlho, predsa len prišli. Prvý reagoval T-Mobile, ktorý v polovici apríla ukázal, že tiež vie ponúknuť rovnakú cenu hovorov a SMS správ ako O2 Fér na svojich novinkách Easy Naj a Relax Naj. Dokonca dokáže kartu Easy Naj aj dobíjať prvých 6 mesiacov, kde ako zákazník získate celkom kredit 30 € (903,78 Sk). Na prvý pohľad zaujímavé, nemusíte meniť operátora a máte „O2 Fér na SIM T-Mobile“. Ale má to jeden veľký háčik, Easy Naj alebo Relax Naj získate len po predložení špeciálneho kupónu, ktorý dostávajú zákazníci pri novej viazanosti, alebo pri predĺžení tej existujúcej. Aj takto sa získavajú resp. udržiavajú zákazníci a že kupónový systém funguje, nemusím ani písať. Stačí si spomenúť na vianočný T-Mobile kupónový ošiaľ so 70% zľavami na mesačné paušály.


To sa však už nepáčilo ani Orangeu a tak vyložil 21. apríla 2009 aj svoje karty na stôl. Novinka Majster paušál ponúka hovory do všetkých sietí už za 12 eurocentov (3,62 Sk) a navyše si k nemu môžete zobrať aj dotovaný mobil. Avšak, ak chcete využívať Majster paušál, budete musieť operátorovi mesačne zaplatiť 5 € (150,63 Sk), za ktoré však dostanete 50 SMS/MMS správ do všetkých sietí a 25 MB dát. Rozhodne to nie je zlá ponuka, no i tak má svoje „ale“. Navyše výrazne konkuruje aj existujúcim, vlastným paušálom operátora, najmä tým vyšším. V tom čase však získal Orange i marketingovú výhodu, komunikácia 12 eurocentov je predsa len lákavejšia ako 13. A sme opäť pri novinke Naymobile, čísla nepustia a tak 11 eurocentov má šancu zaujať šetrných, najmä v čase krízy. Veľkým lákadlom Naymobile by mohla byť aj služba NABI MA, kde môžete získať za každé dve sekundy hovoru zo siete Orange či T-Mobile jednu sekundu na volanie. To bude dobíjania z neminutých voľných minút vašich známych u konkurencie, však? Národ je na niečo podobné už zvyknutí, veď nesmieme zabudnúť na konkurenčnú službu Easy Bonus. Ale čo je na tom všetkom najzaujímavejšie? Operátorovi O2 porastie traffic a zisk aj v prípade, že by sa niektorí užívatelia O2 Fér rozhodli pre Naymobile. Určite však vtedy, keď Naymobile zaujme užívateľov operátorov Orange či T-Mobile. My v redakcii sa z noviniek a „doťahovačiek“ operátorov tešíme, nakoľko najviac získavate vy, naši čitatelia.

A čo sme pre vás pripravili v aktuálnom dvojčísle BC-čka? Tentokrát budem s uvedením obsahu stručný a radšej vás rovno odkážem na stránky časopisu, plné zaujímavého obsahu, vrátane tém o možnostiach šetrenia u operátorov, recyklácii telefónov či atraktívnej fotoreportáži z Hannoveru a Viedne. Nezabudnite sa však otestovať v našej novej súťaži s operátorom T-Mobile, odmena síce nie je sladká, ale dá sa s ňou telefonovať či navigovať. Príjemné čítanie vám za celú redakciu praje

Roman Calík
šéfredaktor

BCMOBIL & TECHBOX 5-6/2009 Editorial
Autor: Roman Calík

utorok 5. mája 2009

PC REVUE - OpenPark

Život je zmena, zmena je život

Žijeme vo veľmi zvláštnom období. Neviem, či to aj vy cítite tak ako ja, ale vo vzduchu visia zmeny. Ako keby niekto práškovacím lietadlom rozptýlil nad našimi hlavami nejaký neviditeľný katalyzátor, ktorého poslaním je naštartovať niečo nové, spustiť riešenie dlhodobo neriešených záležitostí, urýchliť všetky možné procesy prelínajúce sa našimi životmi krížom-krážom. Procesy pokojne prebiehajúce uplynulé roky sa teraz akoby všetky chceli znovu nastaviť na nové „prevádzkové parametre“ a posunúť na novú úroveň. Problémové vzťahy a stavy dlhodobo neriešené za uplynulé roky sa teraz otvárajú a zrazu sa chcú naraz všetky vyriešiť. Stabilné rozloženie síl ako keby dostalo štuchanec nejakým vesmírnym biliardovým tágom a dostáva sa tak do pohybu, počas ktorého si bude hľadať novú rovnovážnu polohu.

Sledujem osudy blízkych ľudí a počúvam, ako sa partnerstvá po dlhých rokoch spolužitia rozchádzajú. Nedostatky a chyby, ktoré im na blízkych osobách dodnes neprekážali alebo ktoré dokázali prekonať či vydržať, sú pre nich zrazu neznesiteľné. Alebo naopak, vznikajú nové partnerstvá, prípadne tie doterajšie sa po viacročnej spokojnej koexistencii zrazu rozhodujú pre „vyšší level“, hoci dosiaľ to nepociťovali za potrebné riešiť.

Počúvam kamarátov a známych, ako po dlhých rokoch fungovania na dobrej pracovnej pozícii zrazu cítia nutkavú potrebu zmeniť miesto, zmeniť druh práce, zmeniť zaužívané zvyky, presťahovať sa do iného mesta, inej krajiny. Ľudia prehodnocujú životné postoje, začínajú sa venovať úplne novým témam, nanovo si definujú rebríček hodnôt, vytvárajú si nový životný štýl.

Firmy dlhé roky úspešne fungujúce v osvedčenej organizačnej štruktúre, zabehaných postupoch a procedúrach teraz všetko menia, prehadzujú, reorganizujú, hoci neraz aj s neznámou víziou alebo nejasným prínosom týchto zmien... Firmy prehodnocujú výhodnosť spolupráce s dlhoročnými obchodnými partnermi a tie, ktoré sa im už dlhodobo zdali neefektívne, teraz ukončujú a hľadajú nové partnerstvá. Zastavujú slabé, neduživé projekty a rozbiehajú nové atď.

Heslom súčasnosti je známe poučenie – čo je oslabené a môže sa pretrhnúť, to sa aj pretrhne, naopak, čo je silné a má ďalšiu perspektívu, ešte viac sa posilní a posunie na vyššiu úroveň.

Tieto zmeny však neprebiehajú len na úrovni jednotlivcov či firiem, sú globálne, týkajú sa celej spoločnosti a všetkých jej aspektov. Najmarkantnejší aktuálny prejav globálnych procesov prebiehajúcich v spoločnosti je súčasná ekonomická kríza, ktorej príčiny vzniku sa vymykajú tradičným ekonomickým teóriám a pravidelným hospodárskym cyklom. Kríza kompletne zmenila rozpočty a rozvojové plány nielen firiem, štátov a ich národných ekonomík, ale aj celých ekonomických zoskupení. Snažia sa zachrániť, čo sa dá, ale bez jasnejšej perspektívy, kedy sa to všetko skončí, v akom stave bude vtedy spoločnosť a ekonomika a ako sa to všetko podarí znovu naštartovať. A takisto bude platiť už spomenutá „poučka“, že to, čo bolo slabé pred krízou, bude ešte slabšie po nej a naopak, silné krajiny, silné ekonomiky, silné firmy (nie „objemovo“, ale „kvalitatívne“) budú ešte silnejšie alebo kvalitatívne lepšie.

Popritom sa viac či menej očividne spúšťajú či už dokonca prebiehajú zmeny na úrovni klimatických systémov, sociálnych, náboženských či etnických zoskupení atď. Stačí sledovať správy, je to jednoducho neprehliadnuteľné.

Nedá sa jednoznačne povedať, či prichádzajúce zmeny sú, resp. budú iba dobré alebo iba zlé, či prinášajú niečo pozitívne a vyvolajú vznik niečoho nového, kvalitatívne lepšieho alebo, naopak, prinášajú komplikácie a problémy. Asi jedno aj druhé. To si musí každý vyhodnotiť sám podľa svojej konkrétnej situácie. V každom prípade treba byť v strehu, treba dobre rozpoznávať prichádzajúce signály a pokúsiť sa ich správne dešifrovať. Čakajú nás životné lekcie, o ktoré sme síce nestáli, ale ktorým sa asi nedá vyhnúť a treba ich absolvovať. Budú skúšať našu pripravenosť, odolnosť a schopnosť správne zareagovať. Tak sa na ne teda pripravme a využime obdobie zmien vo vlastný prospech, ale aj v prospech svojho okolia a celej spoločnosti.

PC REVUE 5/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Sociálna sieť naozaj on-line

Ako sa dozviete v tomto vydaní, osud nás nedávno zaviedol do Poľska. Nie, nebol to nákup veľkonočnej šunky za výhodnú cenu vďaka tomu, že sme sa pre susedné krajiny zrazu stali valutovými cudzincami. Chceli sme, aby ste sa spolu s nami pozreli na miesta, kam by ste sa inak vôbec nedostali, a navštívili sme jednu z najmodernejších tovární na notebooky. Túto cestu som nejaký čas odkladal. V Poľsku som totiž už šoféroval, po vyskúšaní ich ciest som tie naše slovenské riadne chválil. Určite som sa chcel vyhnúť snehu, ktorý vie poriadne potrápiť. Iste ste si všimli, že jar sa stala na Slovensku podpultovým tovarom, je to záležitosť jedného dňa či skôr hodín a zo zimy skočíme rovno do leta. Myslel som si, že na konci marca bude už zima vybúrená, a tak som sa v tomto termíne vydal autom na cestu z Bratislavy do poľského mesta Lodž. Je to už časovo trochu vzdialené, tak len pripomeniem, že na konci marca bol deň, keď zima ukázala svoju silu naposledy, ale fakt poriadne. Neustále snežilo, doslova fujavica. A čím severnejšie, tým viac. Cesta aj napriek tomu ubiehala fajn, aspoň pokiaľ som bol na diaľnici. Horšie to bolo, keď som sa s autom dostal bližšie k ľuďom, teda keď som odbočil na hraničný priechod Svrčinovec. Pri šoférovaní dosť sledujem dopravné správy a z nich viem, že takýto priechod existuje a sú tam často problémy. Aj teraz ich, samozrejme, hlásili. Tentoraz to však nebolo niečo imaginárne, vzdialené, priechod sa pyšne vypínal predo mnou a bolo jasné, že sa chystá porovnať so mnou sily. Súmrak už padol na krajinu, ja som sa pomaly šplhal hore kopcom po kľukatej ceste, až som dobehol dlhočizný kamión. Ako sme sa blížili k vrcholu kopca, bolo jasné, že situácia s pohybujúcim sa kamiónom je z dlhodobého hľadiska neudržateľná. V jednej z najostrejších zákrut ostal zapichnutý prednou a zadnou časťou v snehovom záveji. Bolo mi čudné, že vodič sa nesnaží zápasiť so vzniknutou situáciou. Jednoducho sa nič nedialo, všade ticho. Po 10 minútach som to nevydržal a šiel som ho pozrieť. Šofér sa evidentne so situáciu vyrovnal lepšie ako ja. Našiel som ho so zapnutým notebookom položeným na volante, ako surfuje cez taký istý modem na mobilný internet, ako mám ja. Polorozbalený spacák na posteli za ním naznačoval, že toto asi na minútku veru nebude. Povedal mi, že teraz sa už nedá nič robiť, vraj zavolal odťahovaciu službu a treba na ňu počkať. Bolo mi jasné, že pánom situácie je v tomto prípade zaseknutý kamión, svojím autom ho asi nevytiahnem. Zvažovalo som, že aj ja vytiahnem notebook a na tejto horskej ceste zriadim niečo ako vzdialenú redakciu PC REVUE. V nádrži som však mal len máličko benzínu, veď poľský benzín je oveľa lacnejší. Ostať tu hoci do polnoci znamenalo tentoraz vystaviť mraziacemu crash testu mňa a môj notebook a to som nechcel neriskovať. Navyše hotel v cieli som už musel zaplatiť dopredu a vidina čistej postele so skutočnou strechou nad hlavou bola oveľa príťažlivejšia ako prípadné kochanie sa krásami zasnežených hôr. Naštartoval som navigačný systém, našiel alternatívnu cestu cez iný priechod a s viac ako hodinovým oneskorením oproti plánu som pokračoval ďalej.

Poľské cesty sú fakt iné ako u nás. Od hranice smerom na Varšavu vedie cesta, ktorá je kvalitou podobná na našu autostrádu. Je tu však jeden veľký rozdiel – mimoriadne časté sú na nej svetelné križovatky, každá s obmedzením rýchlosti na 70 km/h. Navyše Poliaci dosť investovali do statických radarov a tie sú zhruba na každej štvrtej križovatke. Sú vyznačené aj dopravnou značkou. Ako ste si iste všimli, po februárových zmenách sa rýchlosti u nás celkom začali dodržiavať. Policajtov je na cestách veľa a po zastavení ste radi, ak je to len za 60 eur. Tak som všetko radšej dôsledne dodržiaval aj za hranicami. Poľskí vodiči však ešte nezažili, čo v praxi znamená prechod na euro, a tak som tu so svojím dodržiavaním rýchlosti od značky po značku pôsobil ako mimozemšťan. Ono to teda nie je extra príjemné, ak sa na vás natlačí auto na každej križovatke a bliká, ba aj zatrúbi. Po čase som našiel isté riešenie, keď som zapol hlásenia statických radarov v GPS. Počas tohto neplánovaného testovania som zistil, že niektoré z radarov sú asi len atrapy, keďže neboli hlásené, a tu som si neskôr už dovolil mierne prekročenie, aby som nenarušoval plynulosť tamojšej premávky. A tu zrazu na jednej križovatke všetci rýchlosť dodržali, a to aj s poriadnou rezervou. Môj GPS nič výnimočné nehlásil, ale intuitívne som sa podriadil okoliu. Ani nie po 500 metroch za zákrutou stála policajná hliadka a riešila hneď dvoch vodičov – oboch s nemeckou poznávacou značkou. Nedalo mi to, a tak som sa neskôr pri návšteve fabriky na to spýtal. Tajomstvo je v systéme rádiového hlásenia, ktoré má namontované údajne dosť veľa Poliakov aj v osobných autách. Funguje to ako systém včasného varovania a informácia o policajnej hliadke sa tak šíri ako blesk. Pri spiatočnej ceste som si naozaj všimol, že autá majú dosť často nezvyčajne dlhé antény, aké mávajú u nás taxikári. Vidno, že systémy GPS majú pred sebou ešte nejaký vývoj... :-) Neviem, aké sú pokuty v Poľsku, ale u nás by bola investícia do takejto rádiovej stanice asi porovnateľná s pokutou. Napadlo ma, že vlastne ide o akúsi obdobu sociálnej siete, ktorá však v tomto prípade funguje hlavne mimo internetu. Tak uvidíme, či aj táto sieť presiahne hranice a stane sa medzinárodnou. Keď tak na slovenskej diaľnici sledujem, ako sa predbiehajú poľské kamióny, hoci je to dávno zakázané, zdá sa mi, že to už pravdepodobne funguje aj u nás.

Do cieľa som sa nakoniec dostal v poriadku. Na druhý deň som už čerstvý dorazil do fabriky. Opäť sa mi však zdalo, že som si na návštevu vybral nesprávny deň. Síce už veľmi nesnežilo, ale pred vchodom na niečo čakali viacerí predstavitelia závodu. Početná skupina, asi dnes príde nejaká delegácia. Ktovie, či sa vôbec dostanem dnu – a hlavne priamo k výrobnej linke... Po chvíli mi to však došlo – čakali na mňa. A naozaj som sa dostal všade, kde som si zaželal. A to veru nebýva zvykom, pýtal som sa svojich kolegov novinárov v tejto krajine.

Príjemné čítanie májového vydania vám želá

21. apríla 2009, Ondrej Macko

PC REVUE 5/2009 Editorial
Autor: Ondrej Macko

QUARK

Milí priatelia,

sľubujem, že v budúcnosti nebudem vaše mysle zaťažovať krízou, ale nedá mi nepovedať pár slov k súvislostiam, o ktorých sa nemilosrdne mlčí, hoci...
Je faktom, že kríza prišla aj k nám z USA najmä po absurdnej finančnej politike hypotekárnych úverov. Banky poskytli úver na 8,3 milióna domov vo vyššej sume, ako bola hodnota domov. Faktom zostáva, že to umožnila legislatíva schválená kongresom.
Globalizácia rozsiala tieto vražedné bacily do celého sveta a máme krízu, o ktorej nevieme, kedy skončí, čo všetko zničí. Vieme len, že je.
Hypotekárne úvery by však nestačili na to pustošenie, ktorého sme svedkami. Je tu rad ďalších prvkov, ktoré sa dostali do ekonomického systému, parazitujú na ňom a hoci si to väčšinou neuvedomujeme, sú nielen katalyzátormi krízy, ale aj jej účastníkmi.
Začnime možno najpodstatnejšou otázkou: kto nám zaplatí škody, ktoré kríza narobila a ešte narobí? Logicky by to mal byť ten, kto ich spôsobil. Čo myslíte, zaplatí? No mal by! Veď má majetok vari v každom štáte sveta. Napríklad - u nás by majetok v našej východnej metropole pripadol štátu. Žeby to bolo uplatňovanie kolektívnej viny? To je neprijateľné. A kolektívny postih?
Politici často hovoria o politickej zodpovednosti. Priznám sa, neviem, o čo ide. Zrejme je to bezprecedentná nezodpovednosť. Nemal by sa konečne tento nezmysel naplniť spravodlivým a najmä reálnym obsahom? Ak politik svojím nekvalifikovaným rozhodnutím, či už vedomým alebo neúmyselným, spôsobí škodu, mal by, povedzme 10 rokov, časť platu posielať na charitu alebo štátu. Hádam by to zmenilo mnohé rozhodnutia.
Zo zvukomalebného hľadiska je lobing zaujímavé slovo. V skutočnosti ide o veľmi zaužívanú a otvorene povedané - odpornú prax, dokonca krytú legislatívou a predstavujúcu vstupnú bránu ku korupcii. Veď ak finančne silnejšia skupina presadí svoje záujmy, logicky to bude na úkor niekoho iného, menej finančne zdatného a dosť logicky to nebude úplne kóšer. To, že tieto nátlakové skupiny existujú a fungujú, je všeobecne známe. Vie niekto okrem zainteresovaných, aké nástroje používajú a akými technikami sa uplatňujú?
Nepriamym, ale účinným nástrojom mechanizmu vzniku krízy je marketing, jeho pôsobenie, ktoré manipuluje ľudí k stále väčšej spotrebe a v konečnom dôsledku nielen k ohrozovaniu životného prostredia a prírodných zdrojov, ale aj k zisku, hlavnému kritériu trhového mechanizmu. Treba pristrihnúť krídla ohlupovacím heslám, ktoré napriek tomu, že často naozaj hlásajú nezmysly, dosiahnu svoje.
No kto by to mal, mohol a chcel urobiť?
Dalo by sa pokračovať, ale načo? Mocní tohto sveta majú iné, svoje problémy a predstava, že by sa mohlo niečo radikálne zmeniť, je skôr v ríši sci-fi ako v reálnom živote.
A - predsa. Aj more sa skladá z kvapiek a ľudstvo - z ľudí. Teda z nás. Všetko, čo by bolo treba zmeniť, nemôžeme, ale veľmi, naozaj veľmi veľa je v našich silách. Ak nad tým podumáme, určite nájdeme možnosť, ako osobne bojovať proti tomu, čo sa nám nepáči, čo je škodlivé a ohrozuje nás.

Veľa síl do toho vám želá
Eduard Drobný


QUARK 5/2009 Editorial
Autor: Eduard Drobný