štvrtok 5. júla 2007

PC REVUE - OpenPark

Neviem, čo je to verejnoprávna televízia...

Vždy, keď sa dostane na pretras téma STV, SRo a platenie koncesionárskych poplatkov, snažím sa sám sebe vysvetliť, čo sa skrýva pod termínom verejnoprávny. Takýto charakter by totiž mali mať obe uvedené štátne elektronické médiá. Obidve však súperia s komerčnou konkurenciou o sledovanosť, resp. počúvanosť, aby mohli lepšie predávať reklamu. Tá však zo zákona nesmie napr. v prípade STV prekročiť 3 % vysielacieho času oboch kanálov. Väčšie percento príjmov z reklamy im nechce vláda dovoliť, pretože ako som sa v jednej politickej diskusii dozvedel, „tieto médiá by sa dostali do ešte väčšieho područia reklamných agentúr, ktoré sú previazané s niektorými politickými stranami“.

STV hospodári s ročným rozpočtom niečo vyše dvoch miliárd korún, reálne by však podľa MK SR potrebovali skoro dvojnásobok. Z reklamy STV pokryje približne štvrtinu svojho rozpočtu a zvyšok by mal pritiecť z koncesionárskych poplatkov, ale keďže úspešnosť vyberania poplatkov je len okolo 70 %, aj tento zdroj financovania je problematický. Vláda má viacero možností : jednou z tých, o ktorých sa hovorí a ktoré by v súčasnosti mohli prejsť, je napr. povoliť trochu vyššie percento pre reklamu vo vysielaní a/alebo zvýšiť koncesionárske poplatky. Obe riešenia sú však polovičaté, slúžia iba na sanovanie súčasného nevyhovujúceho stavu a nezabezpečia ďalší rozvoj, o verejnoprávnom charaktere ani nehovoriac.

Osobne nemám problém s tým, aby vláda povolila STV rovnaké percento reklamy z vysielacieho času, ako majú komerčné TV. Už by sa asi nedalo hovoriť o verejnoprávnom charaktere, ale ten nemá podľa vysielaného obsahu STV ani teraz, a pokiaľ vláda bude chcieť, aby STV napr. v noci vysielala záznam z parlamentu, nech na to uvoľní osobitné a presne účelovo viazané financie. Ale nič viac, nijaké dodatočné dotácie na likvidáciu starých dlhov či vyberanie koncesionárskych poplatkov od občanov. STV by sa tak stala bežnou komerčnou TV, ktorá žije iba z toho, čo si zarobí, a ľudia by sa nemuseli na jej existenciu skladať (tak ako sa neskladajú na prevádzku iných komerčných TV) a následne rozčuľovať nad tým, čo sa v nej vysiela.

Osobne však nemám problém ani s iným riešením, ktoré mi je oveľa bližšie, hoci viem, že je asi neuskutočniteľné. Povoliť reklamu, ale nenaháňať sa za každú cenu za sledovanosťou relácií. Skladať sa na prevádzku média, ale nie vyberaním poplatkov, lež napr. odvodom z daní z príjmu, t. j. zo štátneho rozpočtu. Ale čo je najdôležitejšie, zadefinovať, čo má byť obsahom vysielania štátnej verejnoprávnej TV, a trvať na jeho dodržiavaní.

Napriek nárastu záujmu o internet a odklonu od sledovania TV (najmä pre nezaujímavý obsah) si stále myslím, že elektronické TV médiá majú obrovský význam a ešte dlho ho budú mať. Vláda pasívne monitoruje a konštatuje degradáciu životných hodnôt národa, nedostatočnú výchovu detí v rodinách, šikanovanie na školách, agresívne správanie sa vodičov na cestách, klesajúcu úroveň vzdelania či zlé stravovacie návyky populácie. Nerieši zdroje a príčiny, ale iba hasí následky. Neviem, aký problém bráni tomu, aby verejnoprávna TV namiesto vysielania bezduchých seriálov, telenoviel a súťaží vysielala program, ktorý trochu pozdvihne úroveň tohto národa. Program, ktorý bude národ aj vychovávať, sprostredkuje mu poznanie z rôznych oblastí (história, veda a technika, filozofia atď.) a ukáže aj iné hodnoty ako milostný život slovenských „celebrít“.

Nedávno ma príjemne prekvapila iná komerčná TV istým programom – tuším sa volá Pestúnka. Tá chodí do rodín a ukazuje rodičom, ako zvládať výchovu detí. Ľudia si väčšinou myslia, že to je jednoduché (opak je pravda) a že to zvládne každý z nás akosi intuitívne. Nezvládne to každý a určite nie v prípade, ak si k tomu aspoň niečo nenaštuduje. A keďže nie sme takí zodpovední, udalostiam nechávame voľný priebeh, čo sa skončí konštatovaním, že „tie deti sú nezvládnuteľné“. Do rodiny však príde pestúnka-odborníčka, ktorá vie, ako na to, a ukáže rodičom, kde robia chybu a ako ju napraviť. Výborný nápad, realizácia atď., ibaže je prekvapujúce, že s tým prichádza komerčná, a nie štátna TV. Obdobné programy si viem predstaviť aj na iné oblasti: dopravná výchova, zdravá výživa, životné krízy, financie v domácnosti, mládež a drogy a pod. Privítal by som však aj ďalšie typy programov: rozhovory a diskusie so slovenskými osobnosťami (vedci, lekári, filozofovia...), niečo v duchu bývalej relácie Pod lampou, prípadne poznávacie programy, aké dnes vysiela napr. TV Spektrum. Ľudia by ocenili aj jazykové či počítačové kurzy, v rámci ktorých by okrem iného možno zistili, že aj im by sa vlastne zišiel počítač a prístup na internet. (Poznámka na okraj: Vláda hovorí o informatizácii spoločnosti, ale bez osvety to určite nepôjde.)

Takže asi takto si predstavujem verejnoprávny charakter TV. A navyše časom by sme asi zistili, že prevádzkovanie takejto TV je vlastne lacné, pretože sa usporia náklady napr. na rôzne ústavy, liečenia atď. O celkovej pozitivizácii hodnôt národa ani nehovoriac...

A čo vy? Napíšte mi svoj názor na adresu: mdrobny@pcrevue.sk
Zdroj: TS PCR

PC REVUE 7/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný

nedeľa 1. júla 2007

QUARK

Milí priatelia,

k ľuďom, ktorých úprimne obdivujem, patria vynálezcovia. Sú to jedinci obdarení schopnosťou zvláštneho a veľmi svojrázneho videnia vecí, súvislostí či kombinácie faktov.
Im vďačíme za mnohé užitočné veci ako je žiarovka, penicilín alebo operačný systém Windows a nespočetne veľa ďalších dobrodení, ale žiaľ aj za veci, ktoré nie sú veľmi na chválu. Im, lebo ich vymysleli, nám, lebo ich používame. Ale o tom dnes nebude reč.
Mám rád vynálezcov perpetuua mobile. Osobne som sa stretol s viacerými. Dôkazom, že nejde o zastaralú agendu, je náš rodák žijúci za morom, ktorý mi pred niekoľkými mesiacmi poslal list s popisom svojho nápadu, a verte či nie, aj s kópiou patentu udeleného v USA. Autori perpetuua mobile si obvykle užijú dosť odmietania a posmeškov, a možno preto sú to ľudia mierni, neagresívni, ktorí s nekonečnou trpezlivosťou tvrdia, že hranice ľudského umu sú nekonečné. Počul som aj názor, že do Einsteinovho narodenia plynul čas vždy rovnako a až princíp jeho dilatácie narušil túto dogmu. Preto vraj aj argument opierajúci sa o zákon o zachovaní energie možno raz niekto skoriguje...
Osobitnou skupinou vynálezcov, ktorí tiež prekvapujú svojou invenčnosťou, aj keď ide o inú oblasť, sú autori reklamných textov. Spomedzi nich vynikajú najmä televízne reklamy, ktoré sú dôkazom, že pre ich autorov je zrejme všetko možné. Priznám sa, pod ich vplyvom som aj ja schopný uvažovať nad tým perpetuom mobile a jeho reálnosťou.
Aký vynález by ste ocenili najviac Vy? Porozmýšľajte a napíšte nám do redakcie. V decembrovom QUARK-u uverejníme zoznam Vašich predstáv. Nielenže najzaujímavejšie uverejníme, ale päť z nich aj odmeníme.
Keďže mám možnosť zúčastniť sa tejto ankety tiež, prezradím Vám moje želanie – nástroj, liek alebo iný prostriedok proti zlobe. Myslím, že tá nás najviac ohrozuje.
Samozrejme, nechcem tým ovplyvňovať Vaše rozhodnutia.

Pekné leto Vám želá
Eduard Drobný

QUARK 7/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Otvorení zmenám?

Iste viete, ako to chodí. Softvérové firmy stále prichádzajú na trh s novšími verziami svojich programov, postoj používateľov sa však zmenil. Dnes ich treba do kúpy nových verzií doslova nútiť. Existujúce programy totiž už neobsahujú dramatické chyby a poskytujú všetko, čo bežný človek potrebuje. Prechod na novú verziu je vždy spojený s istými rizikami. Ako to nakoniec celé dopadne? Budú dostupné funkcie, na ktoré je používateľ zvyknutý, alebo sa bude musieť učiť novinkám? Bude môcť pohodlne nadviazať na iné programy? Navyše tieto verzie obyčajne majú na počítač väčšie hardvérové nároky. Pre novšiu verziu programu nakoniec budete potrebovať výkonnejší počítač... Takúto verziu programu si pritom musíte kúpiť a nebýva to najlacnejšie. Preto používatelia starostlivo zvažujú prechod na novú verziu.
Tak som postupoval aj ja, ale po polročnom vyčkávaní som sa rozhodol. Urobil som so svojím notebookom zmenu roka a nainštaloval som Microsoft Windows Vista a Office 2007. Oba programy som už používal pri príprave recenzií, ale nie na pracovnom počítači, ktorý obsahuje všetky moje maily, dokumenty a nastavenia.
Prirodzene, očakával som problémy. Použil som preto stratégiu, ktorá mi vždy umožňuje vrátiť sa. Kúpil som si nový pevný disk, na ktorom som začal s novou inštaláciou pekne od začiatku, z čistého stola. Starý disk som pripojil pomocou externého rámčeka USB, ale jeho stav som nechal nedotknutý. Na prechod som si predvídavo vyhradil celú sobotu. Počas inštalácie som radšej stál na jednej nohe, mám overené, že vtedy sa inštalácia darí.  A podarila sa! Neskôr som síce zistil, že mi moja drahá Vista nerozpoznala asi tretinu hardvérovej výbavy z notebooku, ale solídny základ som mal – mohol som ísť na internet. Našťastie pre môj notebook boli na stránke výrobcu ovládače pre Vistu. 200 MB ovládačov som víťazoslávne stiahol a konečne som na mojom staršom notebooku uvidel otvorené okná, usporiadané pekne v priestore. Skutočne efektné, ibaže som to odvtedy viac nepoužil. Ale keď budem chcieť niekoho očariť, určite si na túto funkciu spomeniem... 
Tak, operačný systém by sme ako-tak mali, ideme ďalej. Office, to je už vyšší level. Nainštaloval som ho takmer bez problémov, len tá migrácia dát nebola celkom easy. Zo starého disku som preniesol na nový môj giganticky veľký dátový súbor a – heuréka – mám svoje maily. Ale chýbalo mi okrem iného automatické dopĺňanie manuálne zadávaných mailových adries. No nič to, zo začiatku som často vyhľadával adresy v histórii a Outlook sa postupne učí. A tu sme pri fakte, ktorý stál za všetkou tou námahou – rýchlosť vyhľadávania. Tak Windows Vista, ako aj Outlook 2007 sú na tom našťastie o poznanie lepšie ako v minulosti. V novom Outlooku zadám hľadaný reťazec a do štyroch sekúnd mám výsledok. V starom? To som si mohol pokojne uvariť kávu a zistiť, čo je nové v redakcii. Pravda, neviem, čo ten môj notebook s miliónmi operácií za sekundu robí celé minúty počas toho štvrťhodinového hľadania. Nový Office je však už na prvý pohľad úplne iný, výrobca tvrdí, že ovládanie je jednoduchšie. No, ako pre koho... Ja som si v starej verzii urobil na všetko potrebné klávesové skratky a s nimi som pokojne žil. Office 2007 však moje skratky neobľubuje. Skôr počíta s používateľom, ktorý na všetko využíva myš. No, musel som si zvyknúť aj ja.
Tak asi po dvoch hodinách od začiatku inštalácie som sa dostal do stavu, že som mohol skoro normálne vybavovať bežnú agendu. Došiel čas aj na „nemicrosoftovské“ aplikácie. V podstate to bolo jednoduchšie, ako som čakal, takmer všetci výrobcovia boli pol roka po uvedení Visty pripravení. Aby som to teda skrátil, môj prechod na úplne novú platformu trval celú sobotu, niečo som prestál na jednej nohe, preniesol som cez internet obrovské množstvo dát, ale na záver som mal notebook vo vysnívanom stave.
V pondelok však už nastúpila diplomacia. Vistu aj Office som už mal raz nainštalované na testovací počítač a na oba programy som vykonal aj aktiváciu. Keďže som teraz prešiel na úplne iný počítač, nemohol som ich aktivovať cez internet bez toho, aby som sa s niekým pekne neporozprával. Nuž dobre, idem na to, veď iné mi ani neostáva. Slečna na druhej strane aktivačnej telefonickej linky ma trochu spovedala, vraj prečo a načo. Ja som spomínal PC REVUE, testovanie a tak, ale podľa hlasu mi bolo jasné, že príliš sa netriafam do čierneho. Nakoniec však akceptovala moje argumenty a asi po dvoch minútach mierneho vyšetrovania sme sa spoločne dostali k zadaniu neskutočne dlhého aktivačného čísla.
Tak som prežil prvý pracovný týždeň so softvérovou výbavou voňajúcou novotou. Musel som byť naozaj otvorený zmenám, ale za tú rýchlosť prehľadávania to prežijem, veď je to len zvyk. Ale na čo som si teda vôbec nezvykol, bola neustála otázka Outlooku, či som si istý, že chcem otvoriť prílohu v doručenom maile (napr. text alebo tabuľku). Väčšinu mojej práce zaberá editácia takýchto príloh a toto kliknutie navyše predstavuje u mňa do roka tisíce klikov. A tak som sa rozhodol dokonca zavolať Microsoft Hotline, aby mi poradili, keď sú takí frajeri. Bol piatok popoludní, vonku nádherne horúco, víkend na dosah, vo vzduchu už bolo cítiť prázdniny... Jednoducho ideálny čas volať telefonickú podporu . Po úvodnom vypočúvaní na telefonickej recepcii, kto som a čo chcem, som sa dostal k správnemu technikovi. Ten môj problém starostlivo vypočul, hneď nevedel, ale povedal, že zistí a zavolá. Nedával som tomu veľkú šancu, ale veru zavolal a poradil. Musel som síce urobiť riadny a neodporúčaný zásah do operačného systému, ale k svojej vytúženej voľbe na zrušenie otravného dialógového okna som sa dostal. O pár dní ma kontaktovala po česky hovoriaca pani odkiaľsi z Londýna a zisťovala, ako som bol so službou spokojný. Mal som detailne hodnotiť všetko, prakticky od prvého dotyku s telefónom cez celkové vnímanie tohto výrobcu až po posledný reštart počítača. Tento telefonát však trval podstatne dlhšie, ako som ja telefonoval na ich podporu .
Osobne si myslím, že je to riadna fuška, vymyslieť v súčasnosti softvérový nástroj, ktorý používatelia vítajú a bez mihnutia oka naň prejdú. Väčšina ľudí vyčkáva. Ja by som sa však po mesiaci používania k staršej výbave už asi nevrátil. Ale inak si starý disk strážim ako oko v hlave, čert nikdy nespí...
Príjemné čítanie júlového vydania praje
Ondrej Macko

PC REVUE 7/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko