štvrtok 1. februára 2001

PC REVUE

Tento príhovor som písal sko vždy s mesačným predstihom, tentokrát počas sviatkov, keď sa „lámal letopočet“, v čase, keď sme si všet ci vinšovali zdravie, šťastie, lásku atď., keď sme hodnotili, čo nám uplynulý rok dal a čo by sme si želali, aby nám priniesol ten nový. Samozrejme, každý rok je táto procedúra tak trochu ošúchano rovnaká, tentoraz to bolo výnimočnejšie len vďaka tomu „bombastickému“ prechodu do nového tisícročia. Neubránil som sa pri tejto príležitosti vnútornému hodnoteniu ani ja a rozmýšľal som v rámci úvah o svetových problémoch ľudstva medziiným o tom, ako by sa mohla zlepšiť situácia u nás, v našej krajine. Či musí prejsť oných biblických 40 rokov, kým sa vymenia generácie, či neexistuje nejaký katalyzátor, zázračný urýchľovač, ktorý by mohol tento proces skrátiť a zaradiť nás do vyspelého sveta o niečo skôr.
Krajina je rozdelená politicky aj ekonomicky, problémov v zdravotníctve, školstve, zamestnanosti atď. je veľa, peňazí na výplaty pre väčšinu národa zase málo. Sme naštvaní na našich politikov, že namiesto správy krajiny strácajú čas a energiu v straníckych šarvátkach, otravujú nám život svojím pachtením sa po moci a peniazoch. Čakáme od vlády, že sa o nás postará, že nám dá prácu, chlieb a hry (tak ako už od čias starovekého Ríma). Keďže skutočnosť je iná, fúkame si boľačky, ako sa dá. Alkoholizmus je stále (najmä na vidieku) rozšírený ako jednoduché východisko z bezútešnej reality. Pesimizmus, lajdáckosť, rozkrádanie, závisť, nadávanie na všetkých, najmä na tých hore, a celkový životný nihilizmus sú našimi najcharakteristickejšími povahovými črtami na začiatku 3. tisícročia. Údesné, že?
Nechcem sa púšťať do rozoberania filozofickej kategórie „šťastia“, ktoré si tak radi na konci roka prajeme. Nie som si však úplne istý, či by sme naozaj boli šťastnejší, keby sme mali 2×, 3× alebo 5× väčšiu výplatu, vlastnili luxusné auto, veľký byt a raz do roka si dopriali super dovolenku. Je to naozaj to jediné, čo nám chýba ku šťastiu? Budeme už potom lepšími ľuďmi – slušnejšími, poctivejšími, spravodlivejšími?
Problémy ľudí tejto krajiny sú oveľa hlbšie ako krátka výplatná páska či zle fungujúci ekonomický a sociálny systém, charakteristický pre transformujúce sa krajiny v prechodnom období. Z hĺbky nášho vnútra nás straší celková devastácia hodnotového rebríčka, opustenie tradičných princípov a strata ideálov, ktoré sú nahradené preberaním konzumného spôsobu života, orientáciou na materiálne hodnoty a otrockým preberaním životného štýlu západnej civilizácie so všetkými jej negatívami. Typickým prejavom choroby pacienta – spoločnosti – je nedodržiavanie pravidiel hry na všetkých úrovniach života: od populárneho neplatenia daní cez pirátstvo šoférov na našich cestách až po „zašívanie sa“ v práci. Nechcem už ďalej moralizovať a púšťať na vás hrôzu. Nepoznám recept na šťastie a ani návod na efektívne riadenie krajiny v prechodnom období. Verím len v tradičné overené pravdy, v dobro, poctivú prácu, rodinu, slušnosť atď. A v to, že ak sa chceme niekam pohnúť, musíme sa k týmto princípom čím skôr vrátiť. Pretože koniec koncov všetko je v ľuďoch, nielen v tých hore, ktorí riadia túto krajinu, ale aj v nás ostatných tu dole.
Aby tento príhovor nevyznel veľmi depresívne, musím uviesť, že k jeho napísaniu ma prekvapujúco inšpirovali aj pozitívne informácie a skúsenosti z posledného obdobia. Viacero kamarátov a známych z IT branže sa totiž po dlhých rokoch konečne v poslednom čase presadilo v biznise, a to vďaka svojej vlastnej tvorivej práci, vďaka svojim nápadom, technológiám, odbornosti. Získavajú lukratívne objednávky od veľkých zákazníkov doma i vonku, začínajú zakladať vlastné pobočky v zahraničí (!), dostávajú ponuky na odkúpenie či kapitálový vstup zahraničných investorov do svojich firiem (!!), špekulujú o vstupe na burzu (!!!).
Nie všetci, samozrejme, môžu byť takíto „majstri sveta“. Potešili ma preto skúsenosti z poslednej doby, že aj v niektorých „bežných“ firmách vedia naši ľudia odviesť profesionálnu prácu, sú slušní, milí, korektní a je radosť s nimi spolupracovať. Hoci to sú len lastovičky, poteší, že začínajú prilietať. Sú to skvelé príklady toho, že aj u nás to ide, že aj naši ľudia to dokážu. Bolo by úžasné, keby sa štandard profesionálnej a poctivej práce rozšíril do tej miery, aby to nebola výnimka a príjemné prekvapenie, ale bežná norma. A prelom tisícročia je úžasná príležitosť na zmenu. Škoda by bola nevyužiť ju, nemám pravdu?

Zaujímavé čítanie februárového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 2/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný