utorok 1. januára 2008

PC REVUE - OpenPark

Hi-Fi veže všetkých krajín, spojte sa!

Toto číslo PCR je o víziách, preto som si dovolil pridať sa a pribaliť niečo vlastné. Po domácnosti sa nám potuluje množstvo cédečiek, ktoré sa presúvajú kdekade, samozrejme, väčšinou bez obalu. Dôsledok je jasný, poškriabané a obchytané cédečká sa časom nedajú prehrať. A veľakrát ide o tituly, ktoré sa už nedajú zohnať. Viem, že by som mal vždy urobiť kópie a pustiť do obehu iba tie, rovnako tak viem, že existujú služby na povrchovú úpravu poškodených CD. Ale realita býva prozaickejšia, pripomenú mi ju deti vždy, keď zbehnú večer do obývačky a oznámia, že „princ Bajaja zase koktá“ (hoci ten tuším v pôvodnej rozprávke naozaj koktal už od narodenia :-)).

Používanie CD médií v domácich audioprehrávačoch sa mi v dobe počítačových homemediacentier a iPodov zdá dosť archaické. Preto navrhujem vytvoriť novú generáciu domácich Hi-Fi audioveží či prenosných reproduktorových prehrávačov, ktoré budú obsahovať Flash SSD disk alebo 1,8" pevný disk, veľký dotykový displej a intuitívnu navigáciu á la iPod. Získame tak kvalitný priestorový zvuk s možnosťou výberu hudby alebo hovoreného slova naozaj na požiadanie. Stačí vytvoriť playlist takých 100 nahovorených rozprávok a deti majú vyriešený uspávací program na niekoľko týždňov až mesiacov :-). Jednotlivé audioprehrávače môžu byť vybavené čítačkou kariet flash tak, aby sa hudba dala prekopírovať a preniesť aj na iné audiozariadenia v dome alebo do auta, na MP3 prehrávač či do mobilu. Audiozariadenia môžu byť prípadne doplnené o Bluetooth, a keď sa navzájom spárujú, získajú možnosť bezdrôtovo si vymieňať súbory medzi sebou alebo si ich podľa potreby sťahovať z domáceho centrálneho servera. Keby sme v tejto myšlienkovej úvahe išli ešte ďalej a nechali takto spárovať audiozariadenia v rámci celého paneláka alebo skupinky domov, samozrejme, po vzájomnej dohode susedov, dostaneme lokálnu sieť P2P mimo infraštruktúry internetu, v rámci ktorej by si mohli účastníci neobmedzene zdieľať audioobsah podľa princípov, ktoré si individuálne dohodnú.

V tomto myšlienkovom koncepte neriešim technické otázky, ako dosah, počet párovaných zariadení, rýchlosť prenosu či bezpečnosť, ale nemám obavy, že nasledujúce generácie Bluetoothu by s tým mohli mať vážnejší problém. Napríklad nová verzia vysokorýchlostného Bluetoothu (zatiaľ s označením Bluetooth 3.0), ktorá by mala vzniknúť integráciou s ultra-wideband (UWB) rádiovou technológiou, by mala poskytnúť prenosové rýchlosti až do 480 Mbit/s.

Rovnako neriešim ani otázku ochrany distribučných práv autorsky chránených diel, hoci je otázne, či sa ich porušovania nedopúšťam už len tým, že chránené CD požičiam susedovi na pár dní. Prípadne nechám vežu v obývačke pustenú príliš nahlas, takže ju počuť až k tretím susedom... A to pritom neriešim otázku, že vlastne nemajú čo počúvať môjho Jamiroquaia, keď si nekúpili jeho CD... BTW hlasné počúvanie hudby sa mi stáva dosť často, sorry, susedia, v slúchadlách to však nie je ono...

Aby však bolo všetko v poriadku aj z právnej stránky, možno časom vznikne nový druh licencie na hromadné zdieľanie autorských diel, napr. hudby v uzavretých komunitách P2P. Nech je cena takýchto diel väčšia hoci aj 5-násobne, možno sa podarí vytvoriť fungujúci biznis model, ako s takouto komunitou P2P komunikovať a obchodovať. Bude to tak určite lepšie ako na nich poľovať a robiť z nich kriminálnikov.

No a obdobne by sa mohli prerobiť TV prijímače, resp. videorekordéry či počítačové mediacentrá tak, aby si susedia mohli chýbajúce časti obľúbeného seriálu, hudobné videoklipy či rodinné videoklipy zdieľať v rámci uzavretej komunitnej siete P2P.

Neviem, či nepíšem o niečom, čo už reálne existuje, ale ak nie, dúfam, že PC REVUE čítajú aj zahraniční výrobcovia spotrebnej elektroniky :-), nechajú sa inšpirovať a v dohľadnom čase prídu na trh s novou generáciou domácej spotrebnej audio- a videoelektroniky. Tantiémy za patenty mi, prosím, posielajte tak ako vždy na bankový účet číslo: 262 345 675... :-)
Zdroj: TS PCR

PC REVUE 1/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný

QUARK - Redakčný monitor

Ani sa nám v redakcii veriť nechcelo, keď sme pripravovali toto číslo Quarku, otvárajúce jeho 14. ročník existencie, že je za nami ďalší rok. Spomínali sme naň so zmiešanými pocitmi, pretože priniesol veľa zmien. Ak pôjdem chronologicky, zmenila sa grafika časopisu a pomenili sa rubriky, čo ste ohodnotili aj vy, čitatelia, pozitívne. Vďaka Agentúre na podporu výskumu a vývoja (APVV) nám pribudol popularizačný portál www.eQuark.sk, ktorého návštevnosť narastá a sme tomu veľmi radi. Ak nám vyjdú plány, ktoré s ním máme, bude ešte bohatší na rubriky a bude svojimi aktivitami podporovať aktívne vzdelávanie sa. Ďalšou novinkou bola osemstranová novinová príloha, prinášajúca rôzne informácie hlavne pre študentov. Potešil nás dobrý ohlas na ňu, a tak budeme pokračovať v jej štvrťročnej perióde. Smútok v srdciach nám potom zanechala veľkonočná strata našej dlhoročnej kolegyne Ivy Marešovej. Bola jednou zo zakladajúcich členiek redakčného kolektívu tohto časopisu a venovala mu svoje srdce. Musíme ísť ďalej už bez nej, hoci nezabúdame.
No a poslednou novinkou minulého roka bolo premiérové septembrové cédečko s knihou Vojtecha Zamarovského. Ohlas na tento krok bol naozaj nečakaný, preto sa budeme snažiť zohnať ďalšie finančné prostriedky na jeho pokračovanie. Plány máme aj v tomto roku veľké a ako ste si iste všimli, nehýbali sme s cenou časopisu. Veríme, že keď nám zostanete verní, zvládneme finančné úskalia a budeme sa zo všetkých síl usilovať pripravovať zaujímavý časopis.
Ešte by som sa rada vrátila k tomu, čím sme žili v polovici novembra minulého roka a bolo toho neúrekom. Samozrejme, najskôr sme dali dohromady toto číslo Quarku, aby sme mali možnosť stretnúť sa s vami aj v novom roku. Potom sme nakŕmili informáciami internetový portál eQuark, ktorý pravidelne zásobujeme všetkým, o čom si myslíme, že by vás mohlo zaujímať. Nuž a potom sa rozbehlo veľkolepé podujatie Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2007. V novembrovom čísle Quarku sme vás o ňom informovali, dnes už máme za sebou maratón podujatí, ktoré sme v rámci neho absolvovali. (Vraciame sa k nemu aj na stránkach tohto čísla). Samozrejme, že sme nemohli byť pri všetkých akciách, na to je nás v redakcii málo, no to podstatné sme videli, počuli, zažili a s potešením konštatujem, že toto podujatie je z roka na rok lepšie a zaujímavejšie. Namiesto rozprávania o ňom, ktoré by bolo len dodatočným a trochu oneskoreným spravodajstvom, využijeme tipy, ktoré sme na akciách nazbierali, pri koncipovaní ďalších čísiel Quarku. Všeličo z toho je už zakomponované aj v pláne časopisu na tento rok.
Keďže vlani sme boli s naším projektom APVV úspešní, rozhodli sme sa pokračovať a rozšíriť obsah aj formy propagácie vedy, a pripravili sme jeho druhú časť. Navyše sme do projektu zapojili (v tejto chvíli bude presnejšie, ak poviem, že chceme zapojiť) i detských čitateľov, pretože s výchovou treba začať čím skôr. Ak projekt schvália, naším partnerom sa stane vysokonákladový detský časopis Fifík. Viaceré aktivity budeme rozvíjať spoločne, samozrejme s diferencovanou náročnosťou podľa veku. Nechcem predbiehať, ale ak to vyjde (a držte palce, aby nám projekt schválili), máme sa všetci na čo tešiť.
Miroslav Saniga sa stáva pomaly pravidelným monitorovým hosťom. Nebude tomu inak ani teraz. Stretli sme sa na bratislavskej knižnej výstave Bibliotéka, kde predstavoval svoju úplne novú knihu Rozjímanie s medveďmi.,Kniha vyšla vo vydavateľstve Veda a poviedku z nej ste už čítali v decembrovom čísle. Autorovi aj takto ešte raz blahoželám, ak dovolíte, aj vo vašom mene.

Jana Matejíčková
šéfredaktorka


QUARK 1/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková

QUARK

Milí priatelia,

pred pár dňami som videl na kúsku (ešte) voľnej plochy v centre nášho hlavného mesta podivnú mašinku a dvoch mužov, ktorí s ňou čosi robili. Vyzeralo to na geologický prieskum, no žiadne stopy to nepotvrdzovali. Reku, opýtam sa. Jeden z nich sa obráti ku mne, a hovorí: – Poviem, čo robíme, ale povedzte, čo robíte vy. – Motám sa okolo časopisov a kníh, – odpovedal som. – A nejakého Jókaia nemáte? – zainteresovane sa spýtal. – Nie, – odvetil som, – my vydávame väčšinou vecnú literatúru. – A kde by som zohnal Čechova, poraďte, – zaujímal sa. – Či je na trhu Čechov, neviem, ale viem, že je Puškin, – pokračoval som v dialógu. – Fakt? Neviete, kto ho prekladal? – nasledovala zaujímavá otázka. – Nie, – povedal som, hoci sa mi zdalo, že to bol Ján Štrasser, – ale poviem vám, kto ho ilustroval. – Kto? – pokračoval zaujímavý dialóg. – Profesor Ondrejička, – hovorím. – Á, to je dobré, moja žena učila s jeho manželkou...
Na robotníka zaujímajúceho sa o literatúru som si spomenul pri nedávnom teste národa, ktorý vysielala pražská televízia Nova a bratislavská Markíza. Možno ste pozerali tento zaujímavý, výborne vymyslený a pripravený program, v ktorom, ako to u nás býva, neoslňovali divákov „celebrity“ svojou hlúposťou a nevzdelanosťou, naopak, išlo o to, kto viac vie a čo je výborné, vyhrali to mediálne známe tváre. Zachraňovali reputáciu hercom, ktorí sa vychvaľujú, že z matematiky prepadli a že fyzika i chémia boli pre nich márnením času, alebo inými prejavmi nevedomosti, akoby to bolo pravé hrdinstvo. Pritom vieme, že vedomosti sú poklad nad poklady.
Nie je dôležité, aj keď to, samozrejme, potešilo, že vyhrali Slováci. Bolo by možné komentovať aj niektoré otázky, lebo medzi tie vedomostné určite nepatrí určovanie, ako sa volá vlaňajšia česká SuperStar, niektorým sa zdalo prirýchle tempo, atď. Podstatné je, že dve komerčné televízie dokázali takýto program pripraviť a realizovať. Okrem iného ukázali verejnoprávnej televízii jednu z parkiet, na ktorej mala stáť práve ona a kde by si mala hľadať miesto.
Televízny test prišiel v pravý čas, priam vpadol do možno až pričastého zalamovania rúk, zdvihnutých ukazovákov a plamenných vyhlásení, ako to s nami ide dole vodou. Ukázal, že aj zábava, ak chcete reality šou, môže byť kultúrna, príťažlivá, dokáže vyvolať široký záujem, že to ide aj bez škandálov, suverénneho správania sa, že trápnosť a nevkus na obrazovke nie je jedinou možnosťou, ktorú ponúka súčasnosť. Výborné výsledky v preukázaných vedomostiach sú iba potvrdením našej vysokej všeobecnej vzdelanosti. Napokon, tí zo sveta biznisu to dobre vedia a chodia k nám aj kvôli našim školovaným pracovníkom.
Bol to veľmi príjemný večer a možnosť zapojiť sa do programu esemeskami ukázala, že posielanie SMS nemusí byť iba fintou na finančnú zbierku pre usporiadateľa. Bol to večer, ktorý aj potešil. Ako to stretnutie s robotníkom, ktorý sa zaujímal o literatúru. Mimochodom, naozaj išlo o geologický prieskum. Vlastne, podobný tomu vedomostnému...
Eduard Drobný

P.S.1 Pár dní po dopísaní tohto príhovoru prebehol Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2007. Ak by ste tipovali, že napríklad pri slávnostnom oceňovaní vedcov boli kamery našej verejnoprávnej televízie, mýlili by ste sa. Zrejme tam o skutočné celebrity nemajú záujem. Ak by nebolo zákonom určené povinné platenie koncesionárskych poplatkov práve tejto inštitúcii, vedel by som, čo robiť. To, žiaľ, nejde. Preto sa verejne pýtam generálneho riaditeľa STV, Ing. Radima Hrehu, či ani takáto udalosť im nie je dosť dobrá. Odpoveď, ktorú nám nepochybne pán generálny riaditeľ pošle, uverejníme.

P.S.2 Nie všetky televízie ignorovali prehliadku ocenených vedcov za tento rok. Televízia JOJ tam mala svoj štáb...

QUARK 1/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Ako je to s informačnými technológiami na polícii?

Nedávno som musel využiť služby štátnej správy. Po 15 rokoch sme sa rozhodli vymeniť auto, moje Daewoo so slzou v oku putovalo k ďalšiemu majiteľovi a na jeho miesto sa dostal o niečo mladší ročník. Celý obchod sa uskutočnil pomocou internetu, ako som si overil, služby autobazárov sú určené hlavne pre tých, ktorí nemajú čas/chuť/možnosti na „elektronické obchodovanie“. Už len slogan bazárov v štýle Len u nás najvyššie výkupné a najnižšie predajné ceny ojazdených vozidiel mi nejako logicky nesedí.
S výmenou auta súvisí odhlásenie a prihlásenie vozidla. Pokiaľ si kupujete nové auto, s týmito procesmi obyčajne do styku ani neprídete. Na jednej strane by sa dalo povedať, buďte radi, na druhej strane o veľa prichádzate :). Je to skvelá šanca na posilnenie medziľudských vzťahov. Všetko sa totiž odohráva tak, že musíte mať dostatok informácií a komunikačných schopností na úspešné zvládnutie tohto procesu.
Všetko musíte vybaviť na policajnom útvare v mieste trvalého bydliska, čo je u mňa mimo hlavného mesta. Bežný človek postupuje tak, že príde na úrad radšej trochu skôr pred otváracími hodinami. Vtedy čaká pred zatvorenými vstupnými dverami budovy v riadnej zime. Už to je dosť ponižujúce, chcelo by to nejakú čakáreň. Dav sa po otvorení dverí rýchlo rozpŕchne k jednotlivým kanceláriám. V tomto zhone si ani nevšimnete, že dole napr. sedí informátor, ktorý by vám mohol poradiť či dať tlačivá, alebo že pri vchode je nástenka so všeobecnými informáciami. Spolu s pekným hlúčikom ľudí sa dostanete opäť k zatvoreným dverám príslušnej kancelárie. V mojom prípade na dverách kancelárie ani nikde nablízku nebolo napísané nič podrobnejšie, všetci sme zatiaľ len nemo čakali, nevedno na čo. Po chvíľke čakania sa otvorili dvere a pracovníčka vyhlásila: „Prehliadka bude o ôsmej,“ a dvere zatvorila. Dav spozornel, mnohým nebolo jasné, či je táto informácia určená práve im a čo to vlastne znamená. Čakajúci sa pomaly osmeľovali a pýtali skúsenejších, ako to tu vlastne chodí. A dozvedeli sme sa, že tu stojíme úplne zbytočne, bez potvrdenia o prehliadke auta sa veľa nevybaví. V skutočnosti tak rad pre tých skúsenejších vzniká vôbec nie pred budovou polície, ale na parkovisku na druhej strane ulice, kde treba stáť čo najbližšie k pravdepodobnému príchodu policajta. A potom čo najrýchlejšie utekať aj s potvrdením späť pred kanceláriu. Úplne ideálne je, ak ste dvaja, jeden stojí pri aute na parkovisku, druhý pred kanceláriou, takto optimalizujete čas čakania. To sa však nikde nedozviete, na to treba skúsenosti alebo pýtať sa všade naokolo... :) A to nespomínam stav, že ak dorazíte po skončení rannej prehliadky, na tú ďalšiu čakáte niekoľko hodín.
Pri neskoršom prihlasovaní auta som už patril medzi skúsenejších, všetky informácie som mal a aj som ich využil. Už sme boli dvaja, a to v ideálnom rozostavení, skvele rozbehnutá šachová partia. Keďže som chcel fakt minúť čo najmenej času, skúsil som dve minúty pred otváracími hodinami kúpiť kolok v predajni umiestnenej priamo v budove polície. Po vstúpení do dverí na mňa vrátnik vyštartoval. Údajne on je zodpovedný za podozrivé osoby, ktoré sú v budove, a ja musím nevyhnutne čakať vonku. Po dvoch minútach otvoril dvere a postil hlúčik dnu. Nedalo mi a spýtal som sa, ako za ten čas mohli tí údajní podozriví bez stopy zmiznúť, ale nepochodil som. Bolo jasné, že u neho s nejakou logikou nepochodím, všetko len podľa pravidiel. Na druhej sa v predpisoch vyznal a vedel naozaj poradiť. Stále však bol v prístupe k ľuďom veľmi odmeraný. No neviem, toto je zložka platená výhradne z našich daní a čakal by som aspoň náznak úsmevu. Tu som si však pripadal skôr ako tí podozriví.
Počas čakania pred kanceláriou však prídete na to, že v tejto hre existujú aj iné „levely“. Ak napr. človeku, ktorý bol pred vami, vnútri pridelia ŠPZ s číslom 776, môžete si byť istí, že vy teda 777 nedostanete ani omylom. Na to sú iní (ne)čakatelia. Počas státia v rade som zistil, že existujú ľudia, pre ktorých obmedzenia neplatia. Bez ostychu sa predbehnú (neverím, že absolvovali spomínanú technickú prehliadku) a sú vybavení ihneď. Na Slovensku sú všetci niečí známi, takže vaše skutočné miesto v rade ešte nič nehovorí o tom, kedy budete naozaj vybavení.
O niečo skôr som musel navštíviť policajné zastúpenie v Bratislave na Kopčianskej ulici. Tu je situácia iná, základom sú (pre osoby bez známych) časové lístky. Pri vstupe vás privíta šípka nakreslená rukou, označujúca, kde je vlastne vchod. Nejaký svetelný ukazovateľ odhadovaného stavu čakania tu zatiaľ nečakajte. Technická prehliadka na Kopčianskej prebieha neustále, nemusíte teda stihnúť dopredu neznámy termín, ale na vybavenie čakáte v ošarpanej chodbe. Nad okienkami sa zobrazujú čísla lístkov a vy ich napäto sledujete. Po čase prídete na to, že môžete pokojne odísť, ale v správnej chvíli sa musíte vrátiť. Podstatné je rozpoznať tú správnu chvíľu. A sme pri IT... :) Navrhujem, aby policajný zbor zaviedol webovú kameru, ktorou by si každý mohol pozrieť stav na chodbe. Jednoducho odbehnete späť do práce, spustíte si v malom okne pohľad na kameru a očkom sem-tam sledujete, kedy nastane vaša chvíľa. Alebo ešte lepšie, zadáte si vaše číslo a program vám v zadanom okamihu dopredu ohlási, že váš čas sa blíži. Vzhľadom na to, koľko je tu každý deň ľudí, bude táto stránka razom medzi najpopulárnejšími servermi a policajný zbor môže na reklamných banneroch prispieť ďalšou korunou napr. na toľko ospevovanú výstavbu diaľnic. Možno to znie ako utópia, ale dnes som v správach počul, že policajti už merajú rýchlosť na D1 vrtuľníkom, takže tu nič nie je nemožné.
Ľudia sú však veľmi vynaliezaví. Keď si do Googlu zadáte text Policajný zbor Kopčianska, na treťom mieste sa vám zobrazí inzerát Pohodlná časenka. Inzerent sľubuje, že vás zbaví zdĺhavého čakania v rade. Údajne stačí jeden deň dopredu zavolať a zadať čas, keď sa chcete dostaviť, a on vás počká aj s príslušnou časenkou. Síce sa nepíše, koľko to bude stáť, ale číslo na odvod DPH sa v inzeráte veru neuvádza. Tak neviem, či z tohto obchodu bude aj nejaký centimeter diaľnice... :)
Úspešný začiatok nového roka a príjemné čítanie januárového vydania praje
20. decembra 2007, Ondrej Macko

PC REVUE 1/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko