PC REVUE

Ako je to s informačnými technológiami na polícii?

Nedávno som musel využiť služby štátnej správy. Po 15 rokoch sme sa rozhodli vymeniť auto, moje Daewoo so slzou v oku putovalo k ďalšiemu majiteľovi a na jeho miesto sa dostal o niečo mladší ročník. Celý obchod sa uskutočnil pomocou internetu, ako som si overil, služby autobazárov sú určené hlavne pre tých, ktorí nemajú čas/chuť/možnosti na „elektronické obchodovanie“. Už len slogan bazárov v štýle Len u nás najvyššie výkupné a najnižšie predajné ceny ojazdených vozidiel mi nejako logicky nesedí.
S výmenou auta súvisí odhlásenie a prihlásenie vozidla. Pokiaľ si kupujete nové auto, s týmito procesmi obyčajne do styku ani neprídete. Na jednej strane by sa dalo povedať, buďte radi, na druhej strane o veľa prichádzate :). Je to skvelá šanca na posilnenie medziľudských vzťahov. Všetko sa totiž odohráva tak, že musíte mať dostatok informácií a komunikačných schopností na úspešné zvládnutie tohto procesu.
Všetko musíte vybaviť na policajnom útvare v mieste trvalého bydliska, čo je u mňa mimo hlavného mesta. Bežný človek postupuje tak, že príde na úrad radšej trochu skôr pred otváracími hodinami. Vtedy čaká pred zatvorenými vstupnými dverami budovy v riadnej zime. Už to je dosť ponižujúce, chcelo by to nejakú čakáreň. Dav sa po otvorení dverí rýchlo rozpŕchne k jednotlivým kanceláriám. V tomto zhone si ani nevšimnete, že dole napr. sedí informátor, ktorý by vám mohol poradiť či dať tlačivá, alebo že pri vchode je nástenka so všeobecnými informáciami. Spolu s pekným hlúčikom ľudí sa dostanete opäť k zatvoreným dverám príslušnej kancelárie. V mojom prípade na dverách kancelárie ani nikde nablízku nebolo napísané nič podrobnejšie, všetci sme zatiaľ len nemo čakali, nevedno na čo. Po chvíľke čakania sa otvorili dvere a pracovníčka vyhlásila: „Prehliadka bude o ôsmej,“ a dvere zatvorila. Dav spozornel, mnohým nebolo jasné, či je táto informácia určená práve im a čo to vlastne znamená. Čakajúci sa pomaly osmeľovali a pýtali skúsenejších, ako to tu vlastne chodí. A dozvedeli sme sa, že tu stojíme úplne zbytočne, bez potvrdenia o prehliadke auta sa veľa nevybaví. V skutočnosti tak rad pre tých skúsenejších vzniká vôbec nie pred budovou polície, ale na parkovisku na druhej strane ulice, kde treba stáť čo najbližšie k pravdepodobnému príchodu policajta. A potom čo najrýchlejšie utekať aj s potvrdením späť pred kanceláriu. Úplne ideálne je, ak ste dvaja, jeden stojí pri aute na parkovisku, druhý pred kanceláriou, takto optimalizujete čas čakania. To sa však nikde nedozviete, na to treba skúsenosti alebo pýtať sa všade naokolo... :) A to nespomínam stav, že ak dorazíte po skončení rannej prehliadky, na tú ďalšiu čakáte niekoľko hodín.
Pri neskoršom prihlasovaní auta som už patril medzi skúsenejších, všetky informácie som mal a aj som ich využil. Už sme boli dvaja, a to v ideálnom rozostavení, skvele rozbehnutá šachová partia. Keďže som chcel fakt minúť čo najmenej času, skúsil som dve minúty pred otváracími hodinami kúpiť kolok v predajni umiestnenej priamo v budove polície. Po vstúpení do dverí na mňa vrátnik vyštartoval. Údajne on je zodpovedný za podozrivé osoby, ktoré sú v budove, a ja musím nevyhnutne čakať vonku. Po dvoch minútach otvoril dvere a postil hlúčik dnu. Nedalo mi a spýtal som sa, ako za ten čas mohli tí údajní podozriví bez stopy zmiznúť, ale nepochodil som. Bolo jasné, že u neho s nejakou logikou nepochodím, všetko len podľa pravidiel. Na druhej sa v predpisoch vyznal a vedel naozaj poradiť. Stále však bol v prístupe k ľuďom veľmi odmeraný. No neviem, toto je zložka platená výhradne z našich daní a čakal by som aspoň náznak úsmevu. Tu som si však pripadal skôr ako tí podozriví.
Počas čakania pred kanceláriou však prídete na to, že v tejto hre existujú aj iné „levely“. Ak napr. človeku, ktorý bol pred vami, vnútri pridelia ŠPZ s číslom 776, môžete si byť istí, že vy teda 777 nedostanete ani omylom. Na to sú iní (ne)čakatelia. Počas státia v rade som zistil, že existujú ľudia, pre ktorých obmedzenia neplatia. Bez ostychu sa predbehnú (neverím, že absolvovali spomínanú technickú prehliadku) a sú vybavení ihneď. Na Slovensku sú všetci niečí známi, takže vaše skutočné miesto v rade ešte nič nehovorí o tom, kedy budete naozaj vybavení.
O niečo skôr som musel navštíviť policajné zastúpenie v Bratislave na Kopčianskej ulici. Tu je situácia iná, základom sú (pre osoby bez známych) časové lístky. Pri vstupe vás privíta šípka nakreslená rukou, označujúca, kde je vlastne vchod. Nejaký svetelný ukazovateľ odhadovaného stavu čakania tu zatiaľ nečakajte. Technická prehliadka na Kopčianskej prebieha neustále, nemusíte teda stihnúť dopredu neznámy termín, ale na vybavenie čakáte v ošarpanej chodbe. Nad okienkami sa zobrazujú čísla lístkov a vy ich napäto sledujete. Po čase prídete na to, že môžete pokojne odísť, ale v správnej chvíli sa musíte vrátiť. Podstatné je rozpoznať tú správnu chvíľu. A sme pri IT... :) Navrhujem, aby policajný zbor zaviedol webovú kameru, ktorou by si každý mohol pozrieť stav na chodbe. Jednoducho odbehnete späť do práce, spustíte si v malom okne pohľad na kameru a očkom sem-tam sledujete, kedy nastane vaša chvíľa. Alebo ešte lepšie, zadáte si vaše číslo a program vám v zadanom okamihu dopredu ohlási, že váš čas sa blíži. Vzhľadom na to, koľko je tu každý deň ľudí, bude táto stránka razom medzi najpopulárnejšími servermi a policajný zbor môže na reklamných banneroch prispieť ďalšou korunou napr. na toľko ospevovanú výstavbu diaľnic. Možno to znie ako utópia, ale dnes som v správach počul, že policajti už merajú rýchlosť na D1 vrtuľníkom, takže tu nič nie je nemožné.
Ľudia sú však veľmi vynaliezaví. Keď si do Googlu zadáte text Policajný zbor Kopčianska, na treťom mieste sa vám zobrazí inzerát Pohodlná časenka. Inzerent sľubuje, že vás zbaví zdĺhavého čakania v rade. Údajne stačí jeden deň dopredu zavolať a zadať čas, keď sa chcete dostaviť, a on vás počká aj s príslušnou časenkou. Síce sa nepíše, koľko to bude stáť, ale číslo na odvod DPH sa v inzeráte veru neuvádza. Tak neviem, či z tohto obchodu bude aj nejaký centimeter diaľnice... :)
Úspešný začiatok nového roka a príjemné čítanie januárového vydania praje
20. decembra 2007, Ondrej Macko

PC REVUE 1/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko