nedeľa 1. júla 2001

PC REVUE

Je všeobecne známe, že vo svete je nedostatok IT odborníkov. Zdalo by sa, že tento problém sa týka len tých vyspelejších krajín, ktoré si jednak uvedomujú význam IT, ale majú aj dostatok prostriedkov na investície do nich. V skutočnosti sa však tento problém začína čoraz výraznejšie prejavovať aj u nás. Je samozrejmé, že domáca softvérová firma nemôže preplatiť programátora, ktorému v Nemecku ponúknu 200 000 mariek ročne. Keby sa o to len teoreticky pokúsila, jej produkty by sa stali doma nepredajnými. Preto väčšina tých, ktorí niečo naozaj vedia, nemajú záväzky, ovládajú jazyk a sú ochotní vycestovať, bohužiaľ, odchádza z republiky. Prirodzene, sumy, ktoré sa ponúkajú v zahraničí, treba očistiť od nákladov na bývanie, stravu, dopravu atď., ktoré sú rovnako ako ohodnotenie, pochopiteľne, vyššie. Všetci, ktorým leží osud tejto krajiny aspoň trochu na srdci, môžu len dúfať, že po roku či dvoch sa títo profesionáli, už finančne zabezpečení, vrátia domov a buď sa zamestnajú, alebo rozbehnú si vlastný biznis a použijú svoje znalosti na domácej pôde. Množstvo z nich si však v danej krajine vytvorí také zázemie, ktoré sa už len veľmi ťažko opúšťa, a na rodnú hrudu sa vracajú len sporadicky – navštíviť príbuzných či priateľov. Tu je každá rada ťažká... Apelovať na národné cítenie či záujmy je síce pekné, ale asi už málo účinné. Existujú síce riešenia, ako IT odborníkov udržať doma, ale masívny „únik mozgov“ aj tak nie celkom dokážu eliminovať. Pokiaľ totiž lokálny softwarehouse robí projekty pre svoju zahraničnú materskú firmu, alebo ak nemá takúto záštitu, má aspoň zahraničné zákazky, môže sa priblížiť k ohodnoteniu, ktoré by IT odborník dostal v zahraničí. Rovnako je možný outsourcing domácich IT expertov na zahraničné projekty, ktorí ostávajú zamestnancami domácej firmy a do zahraničia vycestujú len na obmedzený čas a do zabezpečeného zázemia. Veľa si sľubujeme aj od priemyselných parkov, ten na Záhorí má ambície stať sa stredoeurópskym Silicon Valley. Každé z riešení má pritom svoje výhody aj nevýhody. Menšie lokálne počítačové firmy orientujúce sa na domáci trh však budú mať aj tak čoraz ťažšiu pozíciu – IT odborníkov je stále menej, stačí sa pozrieť na ponuky na voľné miesta v IT. A situácia sa pritom komplikuje ešte viac.
Viacero známych, ktorí sa v tejto branži pohybujú, sa mi totiž v poslednom čase sťažovalo, že odborná kvalita čerstvých absolventov VŠ už nie je taká ako v minulosti. Vraj sú príliš úzko špecializovaní, ich vedomosti sú zastarané, a keď sa dostávajú do praxe, nie sú hneď „použiteľní“, ale treba ich dať preškoliť. Ak sú postavení pred problém, nevedia zareagovať, dokonca ani pokúsiť sa o riešenie, nevedia sa zorientovať v problematike, naštudovať si literatúru, sú málo tvoriví, jednoducho im chýba inžiniersky prístup. Ale pri prijímacích pohovoroch do nového zamestnania si často zapýtajú prehnané sumy, využívajúc/zneužívajúc momentálny veľký dopyt po IT profesiách. Neplatí to, samozrejme, paušálne, mnohí zdatnejší študenti už počas školy majú rezervovanú „stoličku“ a naplánovaný kariérny postup na dlhé roky dopredu. A dokonca neodsudzujem ani ich spolužiakov patriacich do tej prvej skupiny, lebo oni sú len produktom existujúceho systému. Môže za to prebraný systém kreditov, umožňujúci napríklad výber viacerých, ale jednoduchších predmetov. Študenti si potom volia ľahšiu cestu, ktorá však spôsobuje, že nedostanú komplexný balík vedomostí a znalostí z danej oblasti. Môže za to naše „choré“ myslenie, ktoré „dovoľuje“ – toleruje – používanie ťahákov, podvádzanie pri skúškach atď. Jednoducho metódy, za ktoré by v inej škole v zahraničí prichytený študent okamžite letel nielen zo skúšky, ale aj zo školy. Navyše to degeneruje morálku, pretože mladý človek si skúsenosť, že sa mu podarilo presadiť vďaka podvodu, ľahko prenáša do ďalšieho života. Môže za to starý školský vedomostný princíp, ktorý študentov núti bifľovať sa množstvo zbytočných informácií a, naopak, nenúti ich riešiť problémy, vyhľadávať si informácie, získavať praktické skúsenosti, skrátka, neučí ich samostatne myslieť. Pravdaže, môže za to aj ekonomická situácia v krajine, ktorá nedáva dostatočné množstvo prostriedkov do školstva, hoci investície do vzdelania sa pokladajú za najefektívnejšie, najlepšie vložené. Potom chýbajú kvalifikovaní pedagógovia, odborné pomôcky atď. Keď však nie sú peniaze, ťažko sa dá „svietiť“. Všeobecne prevláda trend, aby čím väčšia časť populácie získala vysokoškolské vzdelanie. U nás sa podiel ľudí s vyšším ako stredoškolským vzdelaním pohybuje na úrovni 26 percent populačného ročníka. Vo vyspelých krajinách je to 55 až 60 percent. Vláda sa síce snaží každý rok zvyšovať počty študentov o desať percent, ale školy na to nemajú kapacity. Absolventi vysokých škôl majú pritom podstatne menšie problémy uplatniť sa na trhu práce – k 31. decembru 2000 bolo napríklad nezamestnaných len 2,7 percenta ich absolventov.
Môže za to aj výber ľahšej cesty. Elektrotechnika a informatika sú pomerne ťažké študijné odbory, mladí sa preto radšej hlásia na ekonómiu a právo. Z počutia viem, že ich školský týždeň sa dá vtesnať do 2 (slovom dvoch) dní! a zvyšné tri praxujú, sú normálne zamestnaní (poznám dievča, čo takto dokonca dochádza každý týždeň do Prahy!) alebo si len tak užívajú (prepáčte za úprimnosť...) Absolventi VŠ so zameraním na infotechnológie pritom majú oveľa vyššie finančné ohodnotenie.
Ako ďalej? Ako dosiahnuť, aby tu bolo viac „mozgov“? Keďže nemám možnosť čarovným prútikom zmeniť ekonomickú situáciu v krajine, školský systém, myslenie ľudí atď., môžem použiť iba mne dostupné prostriedky. Využívam preto tento priestor a apelujem na mladých, nádejných odborníkov, aby sa vyhýbali všetkým uvedeným neduhom a investovali do seba, do svojho vzdelania. Škola dáva človeku obrovské možnosti a je len na ňom, ako a ktoré využije vo svoj prospech. Apelujem na pedagógov, aby prispeli v rámci svojich možností k zmene starého systému a žiadali od nadriadených orgánov podporu v tomto ich úsilí. Apelujem na vládu a ostatné nadriadené orgány, aby im túto podporu poskytli a vytvorili ekonomické aj spoločenské prostredie, ktoré umožní, aby táto krajina bola známa aj množstvom kvalitne vzdelaných ľudí. Nie je to vec len jednej zo zúčastnených strán, ale všetkých a len spoločným úsilím možno dosiahnuť pokrok.
Hoci školský rok sa práve skončil, prázdniny by mohli poskytnúť dostatočný časový priestor na to, aby sme nový školský rok začali už po novom. Ich užitočné a tvorivé strávenie, ako aj zaujímavé čítanie júlového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 7/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný