nedeľa 5. augusta 2007

PC REVUE - OpenPark

Kto pobozká Ruženku?

Určite poznáte klasickú rozprávku o Šípkovej Ruženke, ktorú vyslobodí princ zo zakliatia, keď sa preseká cez hradbu z ruží a pobozká princeznú. Presne takého princa by sme potrebovali, aby sme sa dostali ďalej v oblasti informatizácie. Tak ako to sledujem za uplynulých X rokov, ako postupne prichádzali a odchádzali jednotlivé vládne garnitúry, súčasný stav mi naozaj navodzuje spomínanú rozprávkovú paralelu.

Je pre mňa nepochopiteľné, ako je vôbec možné, že ak sa všetci vrátane politikov zhodneme na potrebe informatizácie, ak nikto nespochybňuje jej prínosy pre občanov, štátnu správu, podniky atď., prečo sú veci v takomto stave. Najprv sa pred voľbami politici búchajú do hrude a omieľajú frázy o znalostnej ekonomike, digitálnej gramotnosti, elektronických službách pre občanov, používajú výrazy odpočúvané na zahraničných konferenciách, ako eGovernment, eHealth atď. Potom príde koniec volebného obdobia a nám zostáva len rezignovane konštatovať, že opäť sa toho veľa nezmenilo, pokus bol neúspešný a Ruženka aj naďalej tvrdo spí.

Nedávno som bol na konferencii zameranej na priority a plánované aktivity v oblasti informatizácie spoločnosti. Zástupca MF SR, pod ktoré táto oblasť teraz patrí, prezentoval zámery ministerstva vytvoriť komisiu pre štandardizáciu, komisiu pre informačnú bezpečnosť, obnoviť radu vlády pre informatizáciu. Prezentoval plán vytvorenia národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, prezentoval zámer definovať priority, projekty, analýzy a prieskumy atď., čo sú iste zmysluplné a rozumné aktivity, ale má to niekoľko „ale“.

Prišla nová vláda (čo už nie je celkom pravda, keďže štvrtinu „vládnutia“ už má za sebou), všetko staré zmetie zo stola, začína budovať novú programovú „infraštruktúru“ (komisie, koncepcie, projekty atď.), ale kým ich nanovo vybuduje, kým začnú reálne fungovať, kým sa naštartujú procesy, projekty, ani sa nespamätáme a už tu bude koniec volebného obdobia. Nebolo by lepšie aspoň čiastočne zachovať nejakú kontinuitu, pokračovať v zmysluplných a životaschopných projektoch? (napr. Infovek a pod.). Musí vždy zvíťaziť politický rozmer rozhodnutí nad zdravým rozumom?

Koncepcie, komisie a akčný plán existovali aj počas minulej vlády, ale to všetko stále nie je záruka realizácie, keď si zoberieme, že z naplánovaných 47 projektov bolo k 31. 12. 2006 zrealizovaných len 6 (!). Nebolo by dobré urobiť si analýzu, v čom bol problém, a na jej základe sa poučiť pri spúšťaní nových projektov? Nebol jedným z problémov napríklad rezortizmus, ktorého dôsledkom sú doteraz neprepojiteľné informačné systémy jednotlivých rezortov? Alebo duplicitné záznamy či neprepojiteľné databázové registre (register obyvateľstva, obchodný register, register evidencie nehnuteľností, trestný register, register adries, vozidiel, Sociálnej poisťovne, daňového úradu atď.), pretože neexistovala jednotná koncepcia a každé ministerstvo si budovalo vlastný informačný systém, spravovalo vlastný register. Čo tak začať štandardizáciou, presunom kompetencií na jeden riadiaci orgán?

Len v roku 2006 bolo do informačných systémov vo verejnej správe vložených vyše 8 miliárd slovenských korún zo štátneho rozpočtu. Napriek tomu dodnes nemáme funkčný ani náznak niečoho, čo by sa dalo označiť za eGovernment. V rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti je vyčlenených takmer 826 miliónov eur na najbližších 7 rokov zo zdrojov fondu ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja) Európskej komisie. Tieto zdroje by mohli vytvoriť základ pre naštartovanie informatizácie verejnej správy a celej spoločnosti. O ich využití však musia rozhodovať IT odborníci, ale aj manažéri podnikov, IT pragmatici, ale aj vizionári. Ak o nich budú rozhodovať opäť politici, na ďalší scenár vývoja sa už asi netreba pýtať Pýthie...

A chuderka Ruženka tak zostane asi aj naďalej tvrdo späť...

Čo si myslíte o tejto téme vy? Napíšte mi svoj názor na adresu: mdrobny@pcrevue.sk
Zdroj: TS PCR

PC REVUE 8/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný

streda 1. augusta 2007

QUARK

Milí priatelia,

znalci života vravia, že všetko tu už bolo a že veci sa iba opakujú. Tí, čo zažili éru vinylových platní ani dnes na ne nedajú dopustiť a tvrdia, že aj tak hudobné poklady éry čiernych platní nikto neprenesie na strieborné CD. Možno majú aj pravdu, lebo mocnie hlas expertov, ktorí tvrdia, že digitálna hudba je studená, bez atmosféry, bez toho tajomného fluida vyrytého do drážky ihlou po prvýkrát vďaka Edisonovi. Mimochodom, viete prečo má CD práve priemer dvanásť cm a kapacitu okolo 700 MB? Je to elegantne zhmotnený prejav hlbokej úcty a uznania Japoncov európskej hudbe a špeciálne jednému z jej velikánov – Beethovenovi. Jeho deviata symfónia na čiernych platniach musela byť pri reprodukcii prerušená, lebo sa nezmestila na jednu platňu. Japonský CD audioformát a nosič to dokázal. V čase jeho vzniku prišli na svet aj disky s podstatne väčším priemerom a zlatou farbou. Bol to jeden z pokusov o nosič obrazu. Napokon zvíťazili páskové záznamníky a systém VHS. Pobudol medzi nami pár desaťročí, ale aj on je už minulosťou. Jeden kolega má VHS kazetu so známym príbehom bodyguarda a obrovským hitom W. Houstonovej. Viacerí sme si ho požičali, pozreli a nadchýnali sa, ako spievala vtedy ešte fetovaním
nezmasakrovaná Whitney. Dnes je kazeta v skrinke a odpočíva večný sen prežitých vecí, podobne ako všetky vinylové platne a ich šelakové predchodkyne a páskové jednotky. Tam sa postupne presťahujú aj dnešné CD, DVD a hromady nosičov obrazu a zvuku, ktoré dnes zaberajú čoraz viac miesta v našich bytoch. Prekonal ich čas a nikto, aspoň dúfam, ich nemal srdce vyhodiť. A okrem toho, čo s kazetou, hoci aj s Osobným strážcom, keď ste ju videli už, povedzme, 10-krát? Alebo DVD, ktoré ste si pozreli, dajme tomu 15-krát? Nič – opozeraný príbeh už neláka, vyhodiť ho nemožno, jediným riešením je darovať ho. Ale to vec nerieši. Zmení sa iba miesto uskladnenia, počet nosičov v životnom kolobehu neklesne, naopak, bude stále rásť, lebo producenti potrebujú produkovať a obchodníci zarábať. A keďže všetky tieto zázraky jemnej mechaniky ožijú v prehrávacom zariadení, hromadia sa aj nahrávače, prehrávače, ich kombinácie navyše aj s harddiskom. Pribúdajú pomalšie, no zaberajú viac miesta a spúšťajú nemilosrdný, až bratovražedný boj – keď sa kúpi nový stroj, starý putuje buď k niekomu z priateľov, rodine, alebo – do smetí.
Vývoj nosičov pokračuje, no za elegantnými zmenami prebieha nemilosrdný boj na život a smrť – to platí takmer doslova –, aby práve ten náš systém zvíťazil a presadil sa. Ide totiž, prepytujem, o peniaze. Ešte šťastie, že sa pri tom zvezie aj technický pokrok, a na ten čakám. Vzrušuje ma vízia terabajtových technológií. Kam sa na ne hrabe štvorvrstvové DVD alebo 50 GB Blu-ray či HD DVD? Tie sa ruvú o víťazstvo, ale isté je, že napokon zvíťazia holografické terabajtové technológie. Na takýto nosič si budem môcť nahrať všetky svoje vinyly, VHS, CD, DVD a namiesto políc plných nosičov budem mať jeden kotúčik, na ktorom bude všetko. Už dnes sa teším, ako si vytvorím vlastné zvukové konzervy, ako povynechávam čajové skladby, ktoré na každé CD napchajú k niekoľkým hitom, ako si prehrám filmy bez titulkov, ktoré mi pijú krv... Neviem síce, kedy to stihnem, lebo už dnes nemám čas ani na jednoduchšie veci, ale ten pocit, že raz to takto bude možné, mi dáva životný optimizmus.

Pekné leto vám aj sebe želá
Eduard Drobný

QUARK 8/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Mojich sedem divov

Určite ste to už počuli. Na stránke www.new7wonders.com bolo možné hlasovať o nových siedmich divoch sveta. Novodobé divy sveta sú stavby, ktoré v súčasnosti existujú a je tak vyššia pravdepodobnosť, že ľudia k nim budú mať bližší vzťah ako k tým antickým (okrem jednej výnimky už neexistujúcim) divom. Podľa mňa sú výsledky príliš mimoeurópske a polepšila si hlavne Južná Amerika. Z Európy totiž uspelo len rímske Koloseum. Ďalšie európske stavby ostali medzi oficiálnymi kandidátmi na div sveta. Hlasovanie cez internet je prirodzená reakcia na novú formu demokracie a finalistov vybralo viac ako 100 miliónov používateľov internetu.
V auguste má magazín PC REVUE presne 15 rokov a je to chvíľa tak trochu sa obzrieť. Premýšľal som nad tým, aké rôzne počítačové divy prešli cez redakciu za taký dlhý čas. Ako som zistil, číslo sedem je primalé, určite ním nemožno pokryť všetky zaujímavé produkty. Aký je teda môj výber?
Prvým divom bol pre mňa počítač ZX Spectrum, ktorý bol úplne prvým počítačom v mojich rukách. Objavil sa v roku 1982, u nás bol dostupný napr. cez vtedajšiu predajňu Tuzex. Bol to počítač s gumenou klávesnicou a 16 kB pamäťou RAM. O 5 rokov neskôr sa u nás objavil klon s označením Didaktik Gama, išlo o produkt slovenského výrobného družstva. Jeho cena predstavovala asi 3 priemerné mesačné platy. Kandidátom na počítačový div je pre mňa aj nezabudnuteľný PMD 85.
K druhému divu by som priradil IBM PC/AT z roku 1984. Podrobne som sa s ním oboznámil o 5 rokov neskôr v zamestnaní. Mal na tú dobu neuveriteľne objemný 20 MB pevný disk a 16-farebnú grafickú kartu. Jednoducho Advanced Technology, jeho cena bola okolo 180 000 Sk.
Postupne vznikala požiadavka používať počítač ako inteligentný písací stroj. V tom čase bolo u nás istým prejavom počítačového životného štýlu vytváranie dokumentov bez diakritiky. Štandardným textovým editorom pre západný svet bol vtedy vynikajúci WordPerfect. Všetko zmenil Text602 z roku 1989, ktorý je pre mňa tretím IT divom. Dokázal totiž pracovať s diakritikou na ľubovoľnej grafike a text aj korektne vytlačil na ľubovoľnej tlačiarni. Text602 bol v deväťdesiatych rokoch v Československu nainštalovaný asi na každom počítači. Treba dodať, že najčastejšie nelegálne. V tých časoch sa kradnutie softvéru uskutočňovalo skoro s požehnaním úradov.
Štvrtý IT div je pre mňa HP OmniBook 600CT. Bol to môj prvý notebook, mimochodom, dodnes funguje, jedine NiMH batéria sa už porúčala. Má farebný 9,5-palcový displej, 75 MHz procesor a vysúvateľnú myš, pamäť som doplnil na neuveriteľných 128 kB. Z dnešného pohľadu mu chýba hlavne port USB, pripojenie na sieť som vyriešil rozširujúcou kartou. Neuveriteľná je hmotnosť – len 1,7 kg. Ku kandidátom na div z tohto obdobia radím aj IBM ThinkPad 700C z roku 1992 s rozkladacou klávesnicou v tvare motýlích krídel. Horúcim kandidátom je aj počítač Psion 3a z roku 1993. Bol to prototyp ultramobilného počítača, vybavený vynikajúcou mechanickou klávesnicou a dlhou dobou prevádzky na batérie.
Piatym divom bol pre mňa operačný systém Microsoft Windows 95. Preniesol nás do grafického prostredia, priniesol prácu s tzv. dlhými názvami súborov (predtým mohol mať názov súboru len 8 znakov), naozaj fungovala práca s viacerými spustenými programami súčasne. Tento OS umožnil komfort práce, ktorý v porovnaní s dovtedy najpoužívanejším MS DOS-om vyrážal dych. Windows 95 sprístupnil PC aj ľuďom bez špeciálnych počítačových znalostí, a to na bežnom počítači. Presne sa pamätám na to, ako sme zverejnili v PC REVUE jeho recenziu a telefóny od tej chvíle neutíchali (internet ešte nebol taký populárny). Každý si ho chcel vyskúšať. Za kandidáta na div z tejto oblasti počítam aj neskorší príchod operačných systémov triedy open source.
Môj šiesty div asi bude poznať len málo ľudí. Bol ním HP CapShare 920 a išlo o ručný skener. Dalo sa ním prechádzať po papieri, dokázal konvertovať napísaný text do počítačovej podoby, fungoval na batérie a cez infračervený port poslal načítané predlohy bezdrôtovo do tlačiarne. Bol rýchly a zmestil sa do jednej ruky. To všetko v roku 1999. CapShare zo stránky technologickej výbavy predbehol svoju dobu, ale, žiaľ, trhovo neuspel. Výrobca mu nasadil cenu privysoko (pri vtedajšom kurze dolára asi 20 000 Sk).
Siedmym divom je pre mňa Apple iPod z roku 2001 a jeho neskoršie generácie. MP3 prehrávače tu boli už predtým, ale Apple to urobil inak. Vytvoril „nepokaziteľné“ ovládanie, integroval 5 GB pevný disk, čím do vrecka strčil 1000 pesničiek, všetko zabalil do príťažlivého obalu, ale hlavne časom vyvinul naozaj špičkový zvuk. Dnes je v USA, ale i západnej Európe iPod synonymom pre hudobný prehrávač. Vo východnej časti Európy sa však až do takejto miery nepresadil.
Nuž, šťastné číslo 7 je primalé, neostal mi priestor oceniť napr. internet, bezdrôtovú komunikáciu, kľúče USB, viacjadrové procesory, satelitnú navigáciu, neuveriteľné kapacity pamäťových médií, tlačiarne s deviatimi farebnými náplňami, viac ako stopercentnú penetráciu mobilných telefónov aj na Slovensku, digitálnu zábavu či exponenciálny pokles cien hardvéru. Alebo 15 rokov vydávania najpredávanejšieho slovenského IT magazínu...  Mojich sedem divov je však zámerne tak trochu zo staršej, dalo by sa povedať antickej doby počítačovej. Je tu priestor na ocenenie novších produktov.
Aby sme sa teda priblížili k hlasovaniu o nových divoch sveta, zriadili sme na našej stránke www.pcrevue.sk možnosť priameho hlasovania. Môžete hlasovať za pôvodné produkty, ale môžete pridať aj vlastné. Aby sme vás ešte viac povzbudili, pridáme k hlasovaniu aj možnosť výhry zaujímavej ceny. O celkových výsledkoch hlasovania o počítačových divoch vás budeme informovať v niektorom nasledujúcom vydaní.
Príjemné čítanie augustového čísla praje
Ondrej Macko

PC REVUE 8/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko