piatok 1. augusta 2008

PC REVUE - OpenPark

Lev alebo gazela?

Bol som nedávno na zahraničnej konferencii, jednej z mnohých, ktorých súčasťou bývajú okrem iného aj kľúčové príhovory, tzv. keynotes. Na tejto konferencii sa však v jednom bloku stretli dve vystúpenia, ktoré boli vzájomne v takom očividnom kontraste, že ma to prinútilo pozastaviť sa nad nimi.

Prvé vystúpenie mal Dr. Muhammad Yunus, nositeľ Nobelovej ceny mieru, ktorý cenu získal za netradičný prístup a prínos k zlepšeniu zlých sociálnych podmienok vo svojej krajine – Bangladéši. V roku 1976 založil Grameen banku, ktorá funguje na úplne opačných princípoch ako tradičné komerčné banky. Nepožičiava peniaze bohatým, ale chudobným, nepožičiava veľké finančné sumy, ale malé tzv. mikropôžičky na úrovni pár desiatok dolárov. Nezaisťuje svoje pôžičky zmluvami a armádou právnikov, ale osobným kontaktom a dôverou v obyčajných chudobných ľudí. Požičiava najmä ženám (97 %), pretože tie sú v Bangladéši podľa Dr. Yunusa oveľa zodpovednejšie, spoľahlivejšie pri vracaní pôžičiek ako muži. :) Ženy myslia predovšetkým na svoje deti a spravidla hospodária lepšie ako muži. Druhým základným kameňom programu bolo vzájomné ručenie. Úver sa dával skupine žien, ktoré zaň vzájomne ručili. Splátkový kalendár bol navrhnutý tak, aby splátky boli čo najmenšie a rozvrhnuté na čo najdlhšie obdobie. Väčšina pôžičiek išla na nákup šijacích strojov, materiálu či hospodárskych zvierat. V roku 2004 sa celková miera bonitných úverov vyšplhala na 97 % a nedobytné sú len tri percentá úverov... Vďaka Grameen banke už nemusia chudobnejší ľudia pri riešení svoje náhlej finančnej núdze alebo rozbehu jednoduchého podnikania padnúť do pasce úžerníkov. A z dlžných klientov banky následne vytvoril akcionárov (vlastnia 95 %, zvyšných 5 % má vláda), ktorí dostávajú riadne dividendy. Po rozbehnutí banky pre chudobných vytvoril s veľkými svetovými výrobcami (Danone, Intel, Cisco...) spoločné podniky, ktoré dodávali chudobným občanom Bangladéša niečo, čo si predtým nemohli dovoliť: cenovo dostupnú pitnú vodu, jogurty, počítače, mobilné telefóny, internet, závlahové zariadenia, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť atď. Tak tomu sa hovorí podnikanie s veľkým srdcom. Dr. Yunus nerozdáva peniaze, ale nádej, príležitosť, dôveru a dobrú vôľu.

Druhá prednáška bola klasická produktovo-marketingová záležitosť – o tom, aké sú nové produkty, obchodné príležitosti, trhové trendy, konkurenčné spoločnosti atď. Je to v poriadku, takéto vystúpenia na firemné konferencie patria. Na záver však prišlo video, ktoré ma v kontexte oboch vystúpení „prefackalo“. Záber: africká savana, stádo utekajúcich gaziel, ktoré prenasleduje lev. A v pozadí dramatickej naháňačky zaznel komentár v duchu (presné znenie si už nepamätám): „Ak bude najpomalšia gazela príliš pomalá, lev ju zožerie. Ak bude lev príliš pomalý, zostane dnes hladný. Chcete byť radšej gazelou alebo levom?“ Na zburcovanie účastníkov konferencie do ďalšieho boja s konkurenciou to bolo asi to správne motivačné video, v kontexte s prvým vystúpením sa mne osobne však zdalo trochu nevkusne agresívne. Áno, zákony džungle platia aj vo svete biznisu, aspoň v tom súčasnom. Vyhráva ten, kto je silnejší, rýchlejší, tvrdší, agresívnejší. Ale je to naozaj jediný spôsob, ako byť úspešný? Príklad Dr. Yunusa ukazuje, že nie. Iste, jeho prípad sa nedá použiť ako univerzálne pravidlo a nemožno ho aplikovať kdekoľvek. Je to príklad špecifického prístupu v špecifickej situácii. Dá sa však použiť ako inšpirácia iného pohľadu na riešenie problému, iného typu podnikania. Takého ľudskejšieho...

Ako je nastavený súčasný svet biznisu? Dôležitý je profit, hodnota akcií na burze, podiel na trhu, veľkosť firmy, trhová kapitalizácia atď. Kľúčový je osobný prospech jednotlivca alebo pár akcionárov. Na tom nie je nič zlé, lepšie motivačné kritériá (ak hovoríme o západnom type civilizácie) zatiaľ doteraz nikto nevymyslel. Okrem toho nie je výnimočné, že úspešní biznismeni – miliardári – po čase odídu z dennodenného biznisu a venujú sa okrem iného aj dobročinnosti, charite. Otázkou však zostáva, či je rozdávanie peňazí to správne riešenie.

Kladiem si však otázku, či by to nešlo aj inak, či by motivačným kritériom nemohlo byť aj niečo iné ako generovanie profitu pre osobný prospech. Je to ťažké, pretože v súčasnosti je naše spoločenské vedomie nastavené na uspokojovanie osobných materiálnych potrieb. A až keď sú tieto potreby uspokojené, potom zostáva priestor na prípadné verejnoprospešné, celospoločenské aktivity. Problémom je však zadefinovať, kedy budú naše materiálne potreby uspokojené. Keď budeme všetci jazdiť na bavorákoch a na dovolenky lietať na Seychely? To asi ťažko, jednak sa to asi nikdy nestane a navyše v niektorých ľuďoch vždy zostane túžba mať viac ako ostatní... A tak sme na opäť začiatku.

Našťastie veci sa menia, aj keď nie tak dramaticky, hromadne a tak zreteľne. Mnohé uvedomelejšie svetové korporácie zlepšujú svoje programy sociálnej zodpovednosti a pomáhajú napr. zalesňovať zdevastované územia po celom svete, pomáhajú vzdelávať zaostalé regióny, poskytujú IT infraštruktúru pre krajiny, ktoré si ju nemôžu dovoliť, pomáhajú v zdravotníctve, školstve, kultúre a pod. Príliš o nich nepočuť, čo je chyba a škoda, nie je to zatiaľ všeobecne rozšírený fenomén medzi všetkými firmami ako bežná súčasť ich korporátnej politiky.

Ale nie sú to len iniciatívy veľkých firiem, resp. ich uvedomelejších vedúcich predstaviteľov, ktorí cítia sociálnu zodpovednosť. Medzi nami žije množstvo anonymných jednotlivcov, ktorí sa vo svojom voľnom čase venujú zdravotne postihnutým občanom, osvojujú si chudobné deti tretieho sveta alebo na diaľku podporujú ich vzdelávanie. Organizujú množstvo dobročinných projektov v oblastiach, kde zlyháva štát. To sú hrdinovia dnešných čias, im by sa mali venovať titulné stránky novín a televízne obrazovky.

Takže zamyslite sa, čím by ste chceli byť? Levom alebo gazelou? Ja osobne levom - vegetariánom :))

Zdroj: TS PCR

PC REVUE 8/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný

QUARK - Redakčný monitor

V našom vydavateľstve vychádza aj detský časopis Fifík a keďže deti predsa len nemajú toľko príležitostí dostať sa k internetu ako dospelí (a najmä čitatelia QUARK-u), pošta doručuje do redakcie FIFÍK-a každý mesiac niekoľko kilogramov zásielok. Pootvárať toľko obálok a prečítať tisícky listov je spočiatku zábavné, až vzrušujúce. Neskôr sa záplava pozdravov, želaní, detských problémov aj radostí, ba i smútku a nesplnených alebo očakávaných želaní zmení na zaujímavú a náročnú prácu, najmä ak si uvedomíte, že za každou obálkou je kus detského sveta. Dôverne to poznám, veď som pred časom v redakcii Fifíka pracovala a rada si na to spomínam.
Pošta, ktorá chodí do QUARK-u, je iná. Jej prevažnú časť dostaneme internetom, v obálkach či na korešpondenčných lístkoch príde len menšie množstvo. Väčšinou od čitateľov, ktorí nemajú na internet prístup. Za všetky listy úprimne ďakujeme. Keďže vo všetkých je niečo, čo sa dotýka nášho spoločného časopisu, čítame ich priam s netrpezlivosťou, aby sme čím skôr vedeli, čo sa vám páči, čo menej, čo by ste navrhovali, sú to všetko námety pre nás na rozmýšľanie aj realizáciu. Spoločnou črtou väčšiny listov je pridať materiály z oblasti, ktorá zaujíma pisateľa. Jasné, no mesačne máme k dispozícii iba 52 strán a musíme sem vtesnať čím viac z toho, čo zaujíma väčšinu čitateľov. Ak je demokracia snaha vyhovieť väčšine, tak si myslím, že je to demokratické. No nás zaujímajú, samozrejme, všetci naši – reálni aj potenciálni – čitatelia, a preto sa každý mesiac doslova trápim práve s týmto problémom, ako vyhovieť väčšine čitateľov.
Pred časom mi jedna dáma, vysokopostavená osobnosť nášho vedeckého života, vyčítala, že sa málo venujeme humánnym vedám. Vraj s tým niečo treba robiť. Sľúbila som jej, že sa na to pozriem. Pozrela som sa! Urobila som si štatistiku rozdelenia materiálov v troch náhodných číslach Quarku, ktoré vyšli v tomto roku podľa kritérií – prírodné vedy, technické vedy, spoločenské vedy a ostatné. Vychádzala som zo štruktúry pracovísk Slovenskej akadémie vied s tým, že som z ich modelu použila archeológiu, históriu, ekonómiu, sociológiu, jazykovú poradňu a prognostiku ako podkategórie zaradené do spoločenských vied. Vyšlo mi, že 38 % plochy v týchto číslach Quarku venujeme prírodným vedám, 33 % technickým a 19 % spoločenským vedám. Zvyšok, 10 %, vypĺňajú do tohto systému nezaraditeľné materiály. Je to teda veľmi podobný model, aký používa SAV a aj keď sme ho vytvorili intuitívne, myslím, že môžeme byť spokojní a že po tomto zistení bude spokojná aj naša popredná vedecká pracovníčka, o ktorej bola reč. Azda nebudú spokojní niektorí čitatelia, lebo toto je vlastne informácia aj o tom, že zásadne nezmeníme rozdelenie priestoru v časopise pre jednotlivé oblasti. Zrejme teda nezvýšime počet materiálov z kvantovej fyziky tak, ako si to želala naša verná čitateľka N. H. či o energetickom strojárstve, ktoré by privítal náš dlhoročný čitateľ P. M., ani sa nebudeme venovať paranormálnym javom podľa želania S. T., nadšenca tejto, pre nás neaktuálnej oblasti. Môžem však sľúbiť za nás všetkých, že sa budeme snažiť, aby bol QUARK zaujímavý pre čím väčší počet záujemcov.
Ministerstvo školstva SR práve teraz zintenzívnilo prípravy na Týždeň európskej vedy a techniky. Opäť nás pozvali a my sme s radosťou prijali pozvanie na každoročnú aktívnu účasť. O tom, napokon, budete vedieť viac aj pred konaním tejto významnej akcie.
A na záver obálka nášho ďalšieho brata – tentoraz zo Slovinska. Slovinskí kolegovia vydávajú Quark ako ročenku, v ktorej oboznamujú čitateľov s najväčšími úspechmi slovinskej vedy a techniky za uplynulé obdobie. Niektorý z nich si v najbližšom čísle predstavíme.
Jana Matejíčková


QUARK 8/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková

QUARK

Milí priatelia,
kto používa elektronickú poštu, dostáva okrem odpovedí na svoje mejly aj spamy, zábavné i poučné, či pásma a krátke videá. Veď to poznáte. Včera som dostal obrazovú reportáž z Černobyľskej elektrárne. Chýbal dátum jej vzniku, ale podľa stavu niektorých interiérov možno predpokladať, že je to dosť aktuálny dokument. Nechcem hovoriť o Černobyle, hoci je to obrovská téma a hoci len dopozeranie obrázkov stačí na záplavu smútku. Vnútili mi otázku, čo všetko sa musí stať, aby sme si sústavne a stále rýchlejšie nepilovali onen povestný konár pod sebou.
Pred tromi či štyrmi rokmi sa na našej modrej planéte, kde polovica ľudstva hladuje, zrazu objavil prebytok potravín. Konkrétne - v Európe. Múdre, pomazané aj ostatné hlavy sa predháňali v bizarných nápadoch, čo s ním. Najsurovejšie sa mi zdalo spaľovanie obilia v elektrárňach. Nevedno, čo sa s prebytočných obilím napokon stalo, lebo to bolo prisilné aj pre inak ľahostajnú verejnú mienku najmä najbohatších štátov. Vzápätí sa objavilo riešenie - treba pestovať menej obilnín, presedlať na technické plodiny a vyrábať biologické palivo pre motorové vozidlá. Už o rok neskôr sa ukázalo, že výroba ekologického paliva je drahá a - neekologická! Teraz s napätím čakám, akú teóriu vyrobia múdre hlavy v EÚ, kam nás nasmeruje a či dokážu udržať aspoň dnešné ceny potravín, pod ktoré sa tiež podpísali.
Saudská Arábia, ako najvýznamnejší producent ropy, oficiálne vyhlásila, že ropy je na trhu dosť a že aj zásoby sú dostatočné. Čo sa to teda deje s cenami palív? Vplyvov je samozrejme viac, ale najvýznamnejšie sú špekulácie na burze, obchodujú aj s nevyťaženou, povedal by som, virtuálnou ropou. Nedávne štrajky dopravcov v Španielsku všeličo naznačili. Nič z toho nebolo príjemné. Ropná „loby" napína onú povestnú strunu. Naozaj sa nikto nebojí, čo bude, až praskne?
Existuje to už veľa rokov, no vždy ma vyvedie z miery správa, že v šarvátkach a lokálnych vojnách neraz jedna z bojujúcich strán zabíja tých druhých zbraňami, ktoré predtým od nich kúpili.
Černobyľské nešťastie nemá na svedomí nešťastná náhoda, ale ľudská hlúposť. Naivné a nezodpovedné vedenie jadrovej elektrárne sa rozhodlo pre experiment, takpovediac na vlastné tričko. To, čo robia lobistické skupiny, je vlastne to isté - je to tiež nezodpovedné, navyše bezohľadné a nenásytné.
V Černobyle mali aspoň ušľachtilú ideu, vyskúšať niečo nové, prínosné pre ľudstvo. Lobisti celého sveta zhŕňajú peniaze bez ohľadu na každého. Paradoxne, v konečnom dôsledku aj na seba. V strategických otázkach nerozhodujú vlády a politici, ako si to myslia oni a niekedy aj my, ale lobistické skupiny.
Zdalo by sa, že mysliace bytosti sa z Černobyľu a iných nespočetných príkladov poučia. Zrejme čakajú na ďalšiu haváriu?
Dúfajme, že tá nebezpečne napínaná struna nepraskne, a keď nie rozum, zvíťazí aspoň pud sebazáchovy.

Vám aj sebe to želá
Eduard Drobný

QUARK 8/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Niekto to rád elektronicky!

Polovica kalendárneho roka je vždy spojená s hromadným odovzdávaním nejakých formulárov a platením poplatkov. Neviem ako vy, ale ja obyčajne s napätím počúvam rôzne správy v médiách o tom, čo treba kedy urobiť, a často veru neviem, či sa ma to týka alebo nie. Dostávam sa tak do situácie, keď sa musím u mojich známych informovať, či mám niečo podniknúť alebo nie, no nakoniec nikdy nie som si celkom istý. Myslím, že informatizácia Slovenska by mohla pokročiť ďalej. Vo vyhláseniach vládnych predstaviteľov počujem, že sme sa nikdy nemali tak dobre ako teraz a údajne bude ešte lepšie. No fajn, tak, prosím, pokročme aj v skutočnej informatizácii. Veď dnes sú ľudia aj u nás už v oveľa väčšej miere vybavení počítačmi, pripojenie na internet nie je také výnimočné ako hoci pred dvoma rokmi. Každý, kto ochutná možnosť nechodiť zbytočne na úrady, nemusieť poznať úradné hodiny, počítať s obednou prestávkou a nečakať v dlhom rade, volá po tom, aby si svoje veci vybavil radšej elektronicky. Čo by som teda chcel? Mojím snom je, aby som vždy pred nejakým hraničným termínom na odovzdanie niečo dôležitého dostal od príslušného úradu krátku mailovú správu, ktorá by ma jasne informovala, že toto a toto mám urobiť, priložený by bol aj link na formulár, ktorý treba vyplniť. To by som určite urobil, pridal svoj elektronický podpis a cez elektronické bankovníctvo hneď aj zaplatil.
Lenže realita je zatiaľ iná, ak chcete napr. uplatniť elektronický podpis pri odovzdaní daňového priznania, teoreticky to ide, ale v praxi to bude také komplikované, že si veľmi radi zanesiete doklady osobne a podpíšete na papier. Niekedy sa vám stane aj to, že si stiahnete z internetu formulár, ktorý doma vyplníte. Keď ho potom donesiete do príslušnej kancelárie, začne ho pani ručne prepisovať do počítača, nakoniec vytlačí skoro to isté a dá vám to podpísať. A ak to ťukanie údajov na klávesnicu jedným prstom ide úradníčke ako v lete na saniach, ide ma čert uchytiť... 
Pritom v oblasti informatizácie teraz postupujú krajiny, od ktorých by som to nečakal. Nový ruský prezident je vraj veľký nadšenec internetovej komunikácie a pred pár dňami vyhlásil, že úradník, ktorý nemá adekvátne znalosti práce s počítačom a ani to sám od seba nezmení, si bude musieť nájsť iné miesto. A veru v Rusku to asi nebude také jednoduché, je to obrovská krajina s armádou úradníkov zvyknutých na svoje tradičné postupy. Keď som bol v júni na Taiwane, všímal som si, ako majú vybavenú štátnu správu. Veľa vecí možno vybaviť elektronicky, niekedy sa však návšteve úradov ani tu nevyhnete. Očarilo ma, ako je zariadené vybavovanie stavebného povolenia. Keď som to robil pred piatimi rokmi u nás, považoval som vybavenie tohto povolenia za krst ohňom. Musíte navštíviť celý rad organizácií, ktoré sa k podaniu vyjadrujú, na všetko majú svoje termíny. O niektorých organizáciách som ani netušil, že vôbec existujú, tobôž aby som vedel, kde a v akom čase ich treba navštíviť a čo im vlastne priniesť. Na Taiwane je v centre hlavného mesta osobitná budova štátnej správy a tu sú maličké zastúpenia všetkých organizácií, ktoré občan potrebuje napr. aj na stavebné povolenie. Podľa domácich vybavíte stavebné povolenie do dvoch hodín, poštou vám príde právoplatné rozhodnutie alebo vás mailom informujú, čo treba zmeniť. Mne to pred časom u nás trvalo viac ako 30 dní, pritom som využil rôzne známosti a údajne to bol ešte veľmi dobrý čas.
Aby som však nehovoril len o tých druhých, treba si najprv pozametať okolo vlastného prahu. Našou hlavnou činnosťou je vydávanie magazínu, doteraz predovšetkým v papierovej forme. Papier má, samozrejme, množstvo výhod, dá sa v ňom listovať kdekoľvek (vrátane najdelikátnejších miest ). Dajú sa doň robiť poznámky tým najprirodzenejším spôsobom, môžete si dôležité veci vystrihnúť a uložiť. To je všetko je pravda, ale zatvárať oči pred masívnym vyhľadávaním informácií na internete určite nebudeme. Nemôžeme ani predpokladať, že každý náš čitateľ má všetky výtlačky PC REVUE minimálne za posledné dva roky vzorne uložené podľa vydaní na pracovnom stole a keď, niečo potrebuje, začne v nich listovať . PC REVUE je tak prvý IT magazín na Slovensku, ktorý má aj elektronické vydanie v úplne rovnakej podobe ako papierové. Nájdete ho na adrese http://online.pcrevue.sk, momentálne prebieha jeho testovacia prevádzka. Má všetky výhody elektronického on-line vydania – nemôže vám ho zapatrošiť poštárka, neukradnú vám ho zo schránky, nedá sa zabudnúť doma, môžete vyhľadávať zadané texty, dá sa nastaviť mierka zobrazenia, máte prístup k aktuálnemu PC REVUE, aj keď ste dlhodobo mimo Slovenska a pod. Podľa mojich známych sa PC REVUE najlepšie číta s nohami vyloženými na stole. No, keď sa budete snažiť, dá sa to aj s elektronickou verziu, stačí mať len bezdrôtovú myš s dlhším dosahom a tak 40-palcový monitor či dobrý ďalekohľad 
Ak chcete mať výhody oboch vydaní, stačí byť predplatiteľom. Každý, kto bude mať v roku 2009 predplatený náš magazín, dostane meno a heslo na prístup k on-line vydaniu. Samozrejme, budeme ešte musieť vyriešiť isté maličkosti, ako je napr. neoprávnené použitie prístupových údajov, on-line prístup pre ľudí, ktorí si z ľubovoľných dôvodov pravidelne a preukázateľne kupujú náš magazín v stánku, koľko bude stáť samostatné elektronické vydanie oproti papierovému a pod. Momentálne môžem sľúbiť to, že od budúceho roka vám pri platbe za PC REVUE aj tou najmenšou papierovou bankovkou ešte aj vydajú...  Ako si môžete všimnúť, už teraz v predstihu uvádzame duálne ceny pri všetkých predstavovaných produktoch. Čoraz populárnejšie DVD REVUE s úplnými verziami (v tomto vydaní ich máme dovedna päť) zatiaľ ostáva výsadou len papierového vydania.
Podčiarknuté a spočítané, ostávame naďalej lídrom na slovenskom trhu a vieme o tom, že je tu generácia, ktorá sa už narodila s myšou v rukách. Aj podľa ohlasov vás, našich čitateľov a partnerov, máme pútavý obsah, teraz je čas sprístupniť ho väčšiemu počtu záujemcov. Príjemné čítanie augustového vydania na papieri alebo na obrazovke počítača vám praje
Ondrej Macko, 20. júla 2008

PC REVUE 8/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko