štvrtok 12. marca 2009

PC REVUE - OpenPark

Už to prasklo

Ako kľúčové riešenie súčasnej krízy uvádzajú ekonómovia a politici najmä obnovenie spotreby. Ak to je naozaj jediné možné riešenie, aj ja by som na tomto mieste asi mal vyzývať: „Ľudia, neváhajte, kupujte počítače, televízory, autá atď. Znovu naštartujeme ekonomiku a opäť bude všetko tak ako doteraz!“ Možno by to na chvíľu zafungovalo, ale nejako sa s touto výzvou vnútorne neviem stotožniť. Táto kríza síce má ekonomický charakter, prejavy a dôsledky, ale neverím, že sa ju podarí zlikvidovať tradičnými ekonomickými nástrojmi. Jej prapríčiny sú asi oveľa hlbšie a ich odhalenie sa ekonómom, politikom, ale ani nám občanom asi nebude páčiť. Lepšie je však pozrieť sa realite do očí a skúsiť s tým niečo urobiť ako sa uspokojovať falošnými predstavami a prehnanými očakávaniami. Hovorím o veciach, ako je trvalo udržateľný rast, bezodná nadspotreba, kupovanie spotrebného tovaru na dlh ako štýl života, „právo“ na blahobyt atď. Raz to muselo prasknúť a presne to sa stalo teraz.
Ak to trošku preženiem, z ľudí sa za posledné desaťročia stali konzumenti zbavení vlastnej vôle, ktorých hlavnou úlohou z pohľadu výrobcov je čo najväčšia spotreba donekonečna. A pre značnú časť príslušníkov tzv. západnej civilizácie je to aj hlavný cieľ a zmysel existencie. Nie je to trochu málo? Nepripomína vám to scény zo známych televíznych sci-fi hororov, kde sa objavujú farmy umelo vytvorených ľudských zárodkov, akýchsi homunkulov, uložených v zámotkoch s hadičkami pripojenými na vstup a výstup? A porovnajme si to s obrazom typického konzumenta sediaceho dlhé hodiny pred televízorom, obklopeného čipsami a kolou. Je to veľký rozdiel?
Zdá sa vám prehnané tvrdenie, že sme ako konzumenti zbavení vlastnej vôle? Dokážeme sa naozaj slobodne a správne rozhodnúť, či danú vec naozaj potrebujeme, či si ju kúpime? Poznám kopec múdrych, rozhľadených ľudí so zdravým úsudkom, ktorí napriek tomu všetkému pravidelne podľahnú známym obchodníckym fintám typu „ak kúpite dve balenia, tretie dostanete zadarmo“. No nekúpte to! Čo potom bežný nezorientovaný konzument? Ako má odolať všetkým zľavám, výpredajom, lákavým obalom, reklame? „Máte málo peňazí? To nič, požičiame vám. Kúpte si to na splátky a ešte dostanete aj darček!“ Chudák spotrebiteľ má v tomto súboji proti sebe priveľkú presilu, skúsený tím psychológov, kreatívcov, marketingových špecialistov, ostrieľaných obchodníkov. Dá sa taký boj vyhrať? Ale áno, dá, len si treba uvedomiť, že naozaj ide o súboj, ide o vaše peniaze, ide o vaše rozhodnutie, či danú vec naozaj potrebujete.
Spotreba nemôže rásť donekonečna, nebudem si každý druhý rok kupovať nový počítač keď mi ten existujúci bohato postačuje. Aj auto vymieňam približne každé tri roky, po tejto dobe prichádza ku generačnej výmene modelov s vyšším alebo rovnakým výkonom, nižšou spotrebou, emisiami atď. To je moja vzorka spotrebiteľského správania sa a predpokladám, že podobne uvažuje väčšina. Nerozumiem preto, ako môže prísť k takej obrovskej disproporcii medzi výrobou a nákupom napr. áut, o ktorej sa teraz dozvedáme. Ako môžu výrobcovia čakať, že rast predaja bude pokračovať donekonečna? Pokiaľ neprídu so zásadne inovovaným výrobkom, nemôžu očakávať, že sa udrží doterajšie tempo rastu predaja. Veď to určite musia vedieť, tak prečo také prekvapenie, prečo teraz zažívame také šoky? Žeby v tom bola nenásytnosť, túžba vykazovať pekné, ale vyfabrikované čísla len preto, aby boli priznané kvartálne bonusy, vyplatené ročné dividendy? Za každú cenu, aj keď realita hovorí, že raz to musí prasknúť?
Tu niekde asi treba hľadať príčiny a podstatu súčasnej situácie, na ktorej skutočné vyriešenie nepomôžu iba ekonomické stimuly a opatrenia. Asi treba rozprúdiť verejnú spoločenskú diskusiu o tom, kam smeruje táto naša „západná“ civilizácia, či má vôbec ďalšiu perspektívu, či má čo ponúknuť aj pre budúcnosť, čo by mala urobiť, ak chce prežiť. Otázka je, či zvládneme takéto nastavenie si zrkadla pravdy. Či sa dokážeme stotožniť s tým, že niekedy budeme môcť kupovať a míňať menej, že obdobie rastu a blahobytu niekedy vystrieda obdobie uskromňovania sa. Alebo vyjdeme do ulíc, urobíme revolúciu a zmeníme spoločenský systém na iný. Otázka je, či bude lepší. Problém však podľa mňa nie je iba v samotnom systéme, ale najmä v ľuďoch, ktorí ho vytvárajú. A tam stačí málo, len si „trošku“ upraviť vlastný rebríček hodnôt. Ako? O tom niekedy nabudúce... :-)


PC REVUE 3/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný