piatok 1. decembra 2000

PC REVUE

Tak a je tu zase čas na rekapituláciu. Dovolím si s určitým uspokojením konštatovať, že pre PCR bol rok 2000 rokom stabilizácie. Napriek rôznorodým problémom – či už s neplatičmi, tlačiarňou, distribučnou sieťou, alebo sem-tam štrajkujúcou technikou – sa nám podarilo počas uplynulých 12 mesiacov popracovať na skvalitnení obsahu, doplnili sme pár nových rubrík, seriálov, zase sme sa trošku pohrali s grafikou, čo vcelku, dúfam, pomohlo posilniť pozíciu časopisu na trhu. Cez leto sa programoval nový predplatiteľský systém, ktorý by mal umožniť pružnejšie spracúvať objednávky a plánovať expedíciu. Počas jesene sa zostavovala nová podoba nášho webu, takže konečne (!) po dlhých peripetiách budeme môcť posilniť aj naše on line aktivity. V hlave máme ďalšie webové projekty, ktorými by sme vás radi prekvapili; držte palce, aby nám to vyšlo.
Aké sú vyhliadky PCR na budúci rok a čo pre vás pripravujeme? Chceme udržať nastúpený trend, prinášať viac technologických článkov, viac testov a prehľadov, komentovaných článkov, teda materiálov s väčšou pridanou hodnotou. Chceme ešte trochu pošpekulovať nad grafikou, aby bola pútavejšia, no nie rušivá, aby uľahčovala orientáciu v časopise, vhodne dopĺňala obsah článkov. Ak bude dobre vychádzať ekonomika, budeme sa snažiť rozšíriť počet strán, čo všetci privítame. Aj my v redakcii zúfalo hľadáme možnosť umiestniť do časopisu viac článkov, obrázkov a takisto by sme chceli, aby grafika bola vzdušnejšia, aby sme nemuseli používať taký malý font a hustý preklad, ako je to v súčasnosti. Treba za tým však jednoducho vidieť snahu udržať si súčasnú cenovú úroveň a dostať do priestoru vymedzeného ekonomikou čo najviac informácií. Aj tak je každý mesiac „bitka“, ktoré materiály sa zalomia a ktoré sa budú musieť odložiť do ďalšieho čísla. Postihnutí autori majú na mňa za to ťažké srdce, rozsah, a teda cena časopisu však nepustí. Ak by sme stáli dvojnásobok, nebolo by problémom pridať zopár hárkov. Budeme však spolu s tlačiarňou hľadať riešenia, aby sme tieto limity predsa len aspoň trochu posunuli.
Od budúceho roku začne ako súčasť časopisu – zatiaľ aspoň 4-krát do roka – vychádzať aj CD príloha. Dostanú ju všetci, ktorí si CD buď predplatili, alebo si ho kúpia v stánku. Hoci za posledné dva CD tituly sa nám dostalo aj trochu kritiky, treba na našu obranu povedať, že rozhodovanie o ich obsahu nebolo celkom v našej moci, pretože išlo o distribúciu firemných produktov a časopis slúžil viac-menej len ako ich nosič. Pri zostavovaní budúcich CD by sme sa vrátili k pôvodnej obsahovej náplni, to znamená, že okrem elektronickej verzie časopisu a skompletizovaných seriálov bude súčasťou aj výber najaktuálnejšieho shareware, skúšobné verzie nových verzií programov, listingy príkladov zo seriálov v rubrike Progra mujeme, utilitky, hry, možno nejaká zábava atď.
Keď už sme pri tom predplatnom, chcel by som povzbudiť všetkých, ktorí si kupujú časopis v stánku, aby porozmýšľali nad predplatným. Je to jednak lacnejšie, pretože pri celoročnom predplatnom môžete z 12 výtlačkov dostať 3, resp. dokonca až 4 (pri zľavnenom predplatnom) celkom zadarmo. Predplatitelia okrem toho získajú bonus v podobe voľného prístupu k niektorým plateným službám na webe či špeciálnym prílohám, ktoré dostanú len predplatitelia. Pokiaľ je problém s vykrádaním poštových schránok, nebolo by presmerovanie posielania časopisu do práce či školy dobrým riešením? Ak sa pýtate, prečo tak vyzývame na predplatné, odpoveď je veľmi jednoduchá. Jednak je dôležitý fakt, že distribučné spoločnosti si z predajnej ceny časopisu strhávajú 40 % (!), a nie nepodstatná je aj skutočnosť, že to umožňuje lepšie plánovať náklad čísla. A to v konečnom dôsledku môže prispieť k uskutočneniu našich plánov, ktoré by mali priniesť úžitok predovšetkým vám, našim čitateľom.
Často vo svojich príhovoroch spomínam dôležitosť neustáleho vzdelávania sa. Možno s tým už niekomu leziem na nervy, ale núti ma k tomu každodenné presviedčanie sa o pravdivosti tejto skutočnosti. V našej branži to platí dvojnásobne: ľudia s hlbokými vedomosťami zo špecializovaných oblastí IT alebo s kombináciou počítačového a manažérskeho vzdelania majú obrovský potenciál a nadštandardné možnosti uplatnenia sa. Dopĺňať si vzdelanie aj prostredníctvom odborného časopisu by mali nielen počítačoví nadšenci či profesionálni používatelia, ale podstatne širšia počítačová verejnosť. Počítačová gramotnosť by mala patriť k všeobecnému vzdelaniu. Skúste sa preto stať šíriteľmi tohto posolstva, akýmisi evanjelistami informačného veku. Ak pritom nezabudnete nenápadne spomenúť, že existuje aj jeden dobrý domáci počítačový magazín...

Všetko dobré a úspešný štart do nového roku, storočia a tisícročia vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 12/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

streda 1. novembra 2000

PC REVUE

V ľudskej histórii sa už veľakrát opakovala situácia, že silné impériá, spoločenské systémy, ideologické hnutia atď., ktoré vo svojej ére vyzerali neporaziteľné a zdalo sa nemožné, aby boli niekedy niečím prekonané, nakoniec vždy našli svojho premožiteľa. Mnohé kolísky ľudskej civilizácie sú dnes na okraji spoločenského diania, staré spoločenské systémy boli nahradené pokrokovejšími, demokratickejšími. Ideologické hnutia, ako všetky ostatné ľudské výmysly, ktoré sa neopierali o vyššie princípy, skončili v prepadlisku dejín. Veď si len spomeňme na dobu spred 10 rokov. Vari si vtedy niekto pomyslel, že éra súdruhov sa vôbec niekedy skončí, že sa rozpadne vtedajší Sovietsky zväz? A stalo sa.
Rovnako aj v počítačovej branži, hoci éra jej trvania nie je až taká dlhá, už sa stihlo vytvoriť množstvo stereotypov. Vzniklo niekoľko počítačových impérií, zopár monopolov, ktoré sa zdali neporaziteľné. Presadilo sa viacero technológií či architektúr, o ktorých si ich tvorcovia svojho času možno mysleli, že nič lepšie sa už nevymyslí. A predsa nám aj tu kolobeh dejín pripravil nejedno prekvapenie. Na ilustráciu postačí zopár príkladov.
Pamätáte sa, ako sme si kedysi donekonečna zlepšovali počítače, večne nespokojní s ich výkonom, diskovou kapacitou, kvalitou grafiky? Mysleli sme si, že vďaka stále rastúcim nárokom aplikácií bude tento proces nikdy sa nekončiacim príbehom. Ale zdá sa, že tento príbeh nejaký koniec predsa len má. Marketingoví pracovníci nás síce presviedčajú, že by sme mali vymieňať či zlepšovať naše „pecká“ rovnako často, ako sa zrýchľujú procesory, zväčšujú disky atď. Pravdou však je, že upgradovať zostavu starú len pol či trištvrte roka už v súčasnosti nemá až taký zmysel. Dnešné – už aj lowendové – zostavy dokážu uspokojiť väčšinu nárokov bežných používateľov. Hoci teraz to ešte nie je také zrejmé, čoskoro sa pozvoľna ukončí nekonečné dobiehanie výkonu, kapacity atď. a výkonové parametre PC ako koncového zariadenia nebudú už tak rozhodovať. Objavia sa rôznorodé exotické non-PC zariadenia a zmení sa aj spôsob, ako budú ľudia pristupovať k informáciám, ako ich budú ďalej spracúvať.
To, čo v prípade hardvéru možno ešte nie je také očividné, v prípade softvérových aplikácií je už pomerne jasné. V minulosti sme netrpezlivo čakali každú novú verziu obľúbenej aplikácie. Je asi zákonité, že nadšenie z prechodu z verzie 3 na 4 býva väčšie ako z verzie 8 na 9, pričom pri verzii 9 si už nie sme celkom istí, či má zmysel investovať peniaze aj do verzie 10 a ďalších. Aplikácia sa totiž už dostala do takého stavu dopracovanosti, že uspokojuje všetky podstatné požiadavky, potreby a predstavy používateľov. Výrobcovia softvéru začínajú riešiť update takýchto vyspelých aplikácií ich priebežným aktualizovaním cez internet. To je začiatok. Budúcnosť bude v prenajímaní si aplikácií bežiacich na vzdialených serveroch a ich spúšťaní cez webový prehliadač. Takže už nijaké nekonečné kupovanie škatúľ, reinštalácie, rekompilácie, rekonfigurácie atď.
Pamätáte sa, aké neotrasiteľné sa zdali ešte pred pár rokmi pozície niektorých počítačových impérií, napríklad softvérového magnáta z Redmondu alebo procesorového kráľa zo Santa Clary? Kde sa vzal, tu sa vzal, jeden študentík z Fínska si pre vlastné potešenie navrhol vlastný operačný systém, predhodil ho open source komunite a zrazu všetky veľké počítačové firmy budujú stratégiu pre tento „samovyvíjajúci sa“ operačný systém. Poznáte ten príklad, že ak jeden kopáč vykope 1 meter hlbokú jamu za 1 hodinu, za aký čas vykope túto jamu 100 kopáčov? Zdá sa vám, že keby sme tento príklad použili na vývojové tímy – či už pre oblasť SW, alebo HW –, tak by jeho podobnosť predsa len trochu krívala? Áno, máte pravdu, ale rovnako je pravdou to, že stačí jediný geniálny nápad jedného alebo pár vývojárov a z večera do rána sa z neznámej začínajúcej firmy stane horúci favorit, ktorý sa po vstupe investorov môže zmeniť na tigra s trhovou kapitalizáciou na úrovni miliárd dolárov. A malá neznáma firma s „pár“ vývojármi môže spôsobovať vrásky u giganta s armádou vývojárov. Hoci dlhé roky sa impérium WINTEL zdalo nepriestrelné, akési magické prírodné samoobrodné mechanizmy pôsobia asi aj v počítačovom svete, pretože nedovolia, aby monopol trval pridlho, a umožnia nenápadne v podhubí vzniknúť novým konkurentom, ktorí neútočia armádou vývojárov a neobmedzeným rozpočtom pre marketing.
Iné legendy počítačového priemyslu však opúšťajú bojisko nie pre konkurenciu s vyspelejšou technológiou či lepšími produktmi. Vplyvom mechanizmov burzového sveta, uprednostňovania záujmov akcionárov pred záujmami firmy, špekulácií maklérov či prílišných očakávaní investorov môže aj malá začínajúca firma vďaka momentálne väčšej trhovej kapitalizácii odkúpiť alebo poslať na smetisko dejín legendu s väčším obratom, počtom zamestnancov, jasnou roadmapou produktov. Áno, aj to sa môže stať a súčasné dianie nás o tom dostatočne presviedča.
A v takýchto príkladoch by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu. Hoci neraz sa zdá, že karty sú už rozdané, a nevieme si predstaviť, čo také by sa mohlo či malo stať, aby sa momentálny status quo zmenil, vždy sa nakoniec nájde nejaké nečakané rozuzlenie či východisko. Ukazuje sa, že nevyhnutnosť pozorne sledovať dianie a rýchlo reagovať na meniace sa podmienky bude mať čoraz rozhodujúcejší vplyv na úspech jedinca či prežitie firmy. Schopnosť lídrov firmy vidieť aj za horizont niekoľkých rokov, pripraviť sa na nové paradigmy umožní firme nielen prežiť, ale aj získať rozhodujúce slovo. Často si v tejto súvislosti uvedomujem, v akej vzrušujúcej dobe žijeme, v akej zaujímavej branži pracujeme, ale aj aké dôležité je byť dobre informovaný. Dovoľte nám byť vám v tejto dobe a v tejto branži užitočným spoločníkom.


Zaujímavé čítanie novembrového PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 11/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

nedeľa 1. októbra 2000

PC REVUE

Editorial

Spomínate si na časy, keď sme sa nedočkavo tešili na príchod nových generácií procesorov s vyššou taktovacou frekvenciou v nádeji, že z domácej skladačky sa konečne stane supervýkonné delo? Spomínate si, ako sme s nadšením inštalovali nové verzie obľúbených grafických editorov, kancelárskych balíkov či utilitiek, dúfajúc, že budú konečne zbavené starých „múch“ a s novou funkčnosťou nepribudne zase až tak veľa tých nových? Medzičasom sa však situácia zásadne zmenila. Hoci Moorov zákon o zdvojnásobovaní výkonu procesorov každých 18 mesiacov zatiaľ neprestal platiť a nové generácie softvéru stále prinášajú niečo nové, nemôžem sa zbaviť pocitu, že pôvodné vzrušenie už akosi ochablo. Samozrejme, vývoj sa nezastavil, ešte stále je čo zlepšovať, ale nové verzie štandardných aplikácií či modely PC už používateľovi neprinášajú zásadne vyššiu úžitkovú hodnotu. Štandardný pécečkový hard vér a softvér sa dostali na taký stupeň vývoja, že v mnohých oblastiach ich možnosti už vysoko prekračujú potreby nielen bežného používateľa. Zdá sa, ako keby sa éra PC blížila k svojmu vrcholu. To zďaleka neznamená jej koniec, ako predpovedajú niektorí extrémistickí vizionári, len sa naplní jej poslanie. Osobné počítače sa budú aj naďalej inovovať a predávať, ale už neovplyvnia náš život nejakým zásadne novým spôsobom. Čo teda príde po ére PC? Čo a ako zmení náš život?
Už dávnejšie som si v tejto súvislosti uvedomoval akési náznaky „abstinenčných príznakov“ z nedostatku nových úžasných, vzrušujúcich technológií a produktov. Zdá sa však, že sme sa konečne dočkali, nový techno-boom práve prichádza! Spojenie fenoménu internetu a popularity mobilnej komunikácie totiž vytvára takú silnú kombináciu, ktorá pravdepodobne zásadným spôsobom ovplyvní osobný a pracovný život podstatne širšej skupiny populácie, ako to bolo v prípade boomu osobných počítačov. Nové technológie, ktoré spájajú internet a bezdrôtovú komunikáciu, a na nich postavené produkty totiž umožnia vstúpiť do infokomunikačného sveta aj tým ľuďom, pre ktorých bol počítač buď ešte stále príliš zložitý, drahý, alebo ho jednoducho nepotrebovali. Nové generácie osobných infokomunikačných spotrebičov im však umožnia využívať služby, ktoré budú pre nich užitočné, atraktívne a cenovo dostupné.
O tom, ako internet či mobilná komunikácia zasiahli nepočítačovú populáciu, som sa presvedčil už neraz. V prípade internetu to bola napríklad jedna príbuzná z tretieho kolena, ktorá zásadne odmietala akékoľvek diskusie o používaní počítačov. Hoci by jej mohli výrazne zjednodušiť niektoré pracovné činnosti v jej malej firmičke, nedala si povedať. To všetko však platilo iba do momentu, keď potrebovala poslať e-mail svojej neterke v Austrálii. To som jej potom nestačil odpovedať na všetky otázky, ktoré sa v tejto súvislosti zrazu objavili. Začala si požičiavať literatúru, spätne zháňať staršie čísla PCR a teraz špekuluje nad tým, ako by internet mohla využiť pri svojom podnikaní. V prípade mobilov to bola napríklad naša 73-ročná suseda na dedine, ktorá si kúpila mobil a s obľubou z neho telefonuje, sediac pritom (s odpustením) v drevenej „kadibúdke“...
Myslím si, že teraz si ešte ani nevieme celkom dobre predstaviť, aké rôznorodé možnosti nám prinesie spojenie bezdrôtovej komunikácie a internetu, aké užitočné služby budeme môcť využívať, aké atraktívne aplikácie sa objavia. Určite bude veľmi zaujímavé sledovať ďalší vývoj, ktoré technológie sa nakoniec presadia, aké rôznorodé informačné spotrebiče budeme používať, ako zareagujú mobilní operátori, akí noví hráči sa objavia, ako to poznamená náš každodenný život atď.
Technológie, ktoré stoja v pozadí príchodu novej éry sveta informačných technológií, s „čudnými“ názvami či „tajomnými“ skratkami, ako Bluetooth, WAP, GPRS, HSCSD, EDGE, WCDMA atď., sme predstavovali v predchádzajúcich číslach, resp. aj v tomto čísle PCR. Hoci vývoj týchto technológií ešte nie je celkom ukončený a plnohodnotné komerčné využitie mobilného internetu sa očakáva v nadchádzajúcich rokoch (na Slovensku vždy o niečo neskôr), už teraz sa osobne veľmi teším na testovanie a neskôr každodenné používanie produktov, ktoré na týchto technológiách vzniknú. O tom, ako výrazne zmenia náš každodenný život, ako ich budeme môcť využiť na podnikanie, zábavu, vzdelávanie, prácu atď., sa, dúfam, presvedčíme už čoskoro. V každom prípade bude určite veľmi dôležité sledovať ďalší vývoj a byť naň dobre pripravený. Budem rád, ak PCR zostane vaším spoločníkom aj pri vstupe do novej éry, novej vývojovej etapy IT, ktorá nás ešte viac priblíži k modelu informačnej spoločnosti.


Zaujímavé a užitočné čítanie vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 10/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

piatok 1. septembra 2000

PC REVUE

Editorial

Všetci sme asi poriadne otrávení z domácej politickej reality, ktorá nás dennodenne obklopuje, každý z nás sa možno z času na čas zamýšľa nad možnými východiskami zo súčasnej dosť de primujúcej prítomnosti. Samozrejme, že tak činím aj ja ako občan, a keďže sme počítačový magazín, činím tak z pohľadu možného prínosu IT pre zmenu tohto stavu.
K dispozícii sú štandardné riešenia, ale aj inovatívne, hoci zatiaľ neodskúšané postupy.
Parlamentná demokracia poskytuje jediný zásadný moment, keď občan berie do svojich rúk moc, a to voľby. Pokiaľ sa však v parlamente budú objavovať stále tie isté „okukané“ tváre, či už z tábora opozície, alebo vládnej koalície, našu situáciu nevyriešia ani predčasné, ani nijaké iné voľby. Musela by tu existovať tradícia silných a jasne čitateľných politických strán a musela by prísť nová generácia profesionálnych politikov. A nič také nám, obávam sa, najbližších pár rokov nehrozí.
Ďalšou možnosťou je postupné presadzovanie prvkov priamej demokracie, budovanie občianskej spoločnosti, teda stavu, keď bude občan podstatne výraznejšie vtiahnutý do rozhodovania o osude krajiny. Slabou stránkou tejto verzie je, že ak sa nič zásadné nezmení, v našom prípade to bude veľmi dlhá cesta. Okrem toho každá garnitúra, ktorá je momentálne vo vláde, sa len veľmi nerada dobrovoľne vzdáva svojej „ťažko získanej“ moci.
Utopistickou verziou by mohla byť akási „privatizácia“ vládnej moci. Krajinu by riadili profesionálni manažéri, kontrolovaní dozornou radou, auditovaní nezávislou spoločnosťou a motivovaní k efektívnejšiemu riadeniu krajiny napríklad podielom na kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch (HDP, miera inflácie, nezamestnanosti...). Bol by to akýsi vyšší stupeň obľúbenej hry SimCity bez toho, aby sa v nej mohli presadzovať záujmy lobistických skupín, uprednostňovať populistické riešenia či falošná sociálna politika. A politici, aby neotravovali verejnosť, by mohli ďalej pokračovať vo svojich hádkach, faktických pripomienkach a obštrukciách, zavretí dajme tomu v lepšom prípade v nejakom pánskom klube.
A keď už je sprivatizovanie celej vládnej moci utopistickou verziou, bolo by prospešné aspoň sprivatizovať, resp. outsourcovať, t. j. objednať si ich výkon u tretích strán, všetky tie činnosti, služby, ktoré nemusí štátna správa vykonávať svojpomocne zo zákona. To by sa zrazu objavili obrovské rezervy a usporené prostriedky.
Technologická verzia by sa opierala o fakt, že IT sú schopné vyvíjať tlak nielen na komerčný sektor, ale obrovský prínos a význam predstavujú aj pre osobný a spoločenský život vôbec. V prípade komerčných spoločností umožňujú IT zefektívniť riadenie, znížiť náklady, rozširovať trhy, skvalitňovať vnútropodnikovú komunikáciu atď. Ak v konkurenčnom prostredí získa jeden podnik vďaka implementácii IT konkurenčnú výhodu, nezostane ostatným spoločnostiam nič iné ako nasledovať ho. Ináč nemajú šancu na prežitie. Niečo podobné by malo nastať aj v prípade riadenia krajiny, ktorá je vlastne tiež jeden veľký a komplexný podnik. Nie je preto prekvapujúce, že nedávny audit štátnej správy zistil obrovské rezervy vo využívaní zdrojov, ne efektívne riadenie, prezamestnanosť atď. Implementácia inteligentného informačného systému a jeho dôsledné využívanie by pritom pomohlo práve zefektívniť jej činnosť, zvýšiť flexibilnosť, systematizovať logistiku, zredukovať náklady. Ale to by musel mať niekto na tom záujem. Samozrejme, že už v súčasnosti jednotlivé orgány štátnej a verejnej správy vo väčšej či menšej miere využívajú IT v nejakej podobe. Problém je v tom, že napríklad jednotlivé ministerstvá a im podriadené úrady či organizácie využívajú rozdielne IS, ktoré nie sú schopné medzi sebou komunikovať. Chýba tak komplexný pohľad na štátnu správu ako celok a možnosť ju riadiť. Tým, že každý si presadzuje vlastné riešenie, výber vlastného dodávateľa, sa tieto riešenia navyše podstatne predražujú. A štátny úradník sa predsa nenechá dobrovoľne pripraviť o svoju poctivo zaslúženú províziu...
Veľkou prekážkou je, akým spôsobom bola a, bohužiaľ, ešte stále je vnímaná dôležitosť IT našimi doterajšími vládami. Starostlivosť o informatiku sa prehadzuje medzi ministerstvami ako horúci zemiak a neexistuje pragmatická koncepcia komplexnej informatizácie spoločnosti. Politici s obľubou čítajú plamenné prejavy o informačnej spoločnosti a informačných superdiaľniciach, ale v skutočnosti sa počítačov a IT buď boja, nerozumejú im, alebo sa o ne nezaujímajú. Česť výnimkám.
Budúca informačná spoločnosť by mnohé negatíva prepolitizovanej a skorumpovanej spoločnosti mohla odstrániť už len vďaka takým mechanizmom, ako budú on line voľby či referendá o zásadných otázkach smerovania celej krajiny, či interaktívne hlasovanie o lokálnych (mestských, obecných) „každodenných“ záležitostiach. Bohužiaľ, na tú dobu si ešte nejaký týždeň budeme musieť počkať, lebo ani vo svete nie sú zatiaľ vyjasnené niektoré veci – ako napríklad zabezpečiť rovnakú možnosť prístupu občanov k prostriedkom na elektronické hlasovanie, ako dodržať ochranu osobných údajov so súčasným bezpečným prístupom a jednoznačnou autentifikáciou atď.
Dovtedy nám zostáva aspoň zintenzívniť úsilie vo väčšej miere presadzovať využívanie IT a popularizovať ich význam a prínos, šíriť informačnú osvetu... Treba dúfať, že aspoň nastupujúce generácie budúcich manažérov či politikov budú vo svojich postojoch k uvedomovaniu si dôležitosti IT podstatne zodpovednejšie.

Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 9/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

utorok 1. augusta 2000

PC REVUE

Editorial

Máme za sebou polovicu roka a po nejakom čase sa opäť naskytla príležitosť zhodnotiť vývoj časopisu. Naschvál hovorím vývoj, pretože ide nielen o neustále a postupné skvalitňovanie formy a obsahu, prispôsobovanie sa požiadavkám čitateľov, podmienkam na trhu IT a médií. Hoci sa snažíme všetkými silami pokračovať v tomto vývoji a vyrábať aj v tejto nie príliš priaznivej dobe pôvodný, odborno-populárny počítačový magazín, okrem povzbu divých listov či konštruktívnych nápadov a pripomienok dostávame aj kritické ohlasy.
Je nám jasné, že nemôžeme vyhovieť každému – napriek tomu, že sa snažíme pokryť dosť široké spektrum oblastí. Takisto dobre vieme, že v dnešnej dobe je veľmi obľúbené všetko ofrflať, vynadať, zvoziť pod zem. Vieme, že sme dosť na očiach verejnosti, a hoci do istej miery sa s tým aj počíta, neberieme kritiku zďaleka na ľahkú váhu. Dobre mienená pripomienka totiž môže prispieť ku skvalitneniu a, naopak, „správne odpálená rana od pása“ dokáže trochu aj zamrzieť.
Na konkrétne pripomienky, viac či menej objektívne, sa snažíme odpovedať v listárni (testy „drahých“ zariadení, málo praktických rád atď.), a ak sú konštruktívne a zmysluplné, reagujeme na ne zavedením nových seriálov či posilnením niektorých rubrík. Niektoré navrhované zmeny a projekty čakajú na svoju realizáciu trochu dlhšie, ako by sme si želali. Aj my by sme chceli, aby niektoré veci išli trochu rýchlejšie (vydávanie CD, lepšia webová stránka atď.). Dúfame však, že už čoskoro vám budeme môcť priniesť pozitívne správy (nová verzia webu v priebehu augusta, nové CD REVUE v septembri), ale na oficiálne oznámenie si ešte chvíľku počkajme.
Širokospektrálnosť zamerania PCR, ktorá nám je niekedy vyčítaná, nie je samo účelná. Je to skôr dôsledok podmienok, v ktorých vychádzame, pretože úzko orientované médiá na Slovensku majú obrovské problémy a doslova bojujú o prežitie. A je veľkým umením nájsť ten správny pomer univerzálnosti a jedinečnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť sa snažíme pokrývať oblasť záujmov bežných spotrebiteľov, ale aj ľudí z IT branže, počítačových nadšencov, ale aj profesionálnych používateľov. Hoci je táto masa dosť heterogénna, myslíme si, že prienik ich záujmov je dostatočne veľký. Jednak aj profesionálni používatelia IT sa dostávajú do kontaktu s „bežnou“ PC technikou v práci alebo doma a chcú zostať „v obraze“. Na druhej strane tento prístup do určitej miery možno pomôže priviesť „PC-čkárov“ k záujmu o profesionálne využitie ich vedomostí z oblasti IT, v ktorej sa možno raz zamestnajú.
Samozrejme, že by bolo fajn, keby PCR malo 250 plnofarebných strán, v každom čísle dve CD zadarmo, more súťaží a číslo by stálo nejakých 20 korún. Ale to je, bohužiaľ, utópia. Naše možnosti sú podmienené možnosťami prostredia, v ktorom vydávame PCR: od nie celkom jednoduchej komunikácie s firmami, obmedzenej veľkosti inzertného trhu cez ekonomickú silu čitateľov, problémy s distribúciou periodík a neplatičmi až po nižšie povedomie, a teda aj vnímanie dôležitosti IT na Slovensku. Nechcem vás obťažovať našimi produkčnými záležitosťami. Čitateľov, samozrejme, zaujíma výsledok. Je však užitočné nazrieť aspoň trochu do zákulisia. Rád by som dal nahliadnuť najmä našim kritikom, aby videli, aké to je „ízy“. Chcem tým len zdôrazniť, že vydávať časopis neznamená len napísať pár článkov, pridať obrázky, zalomiť ich, vytlačiť a distribuovať do stánkov, ale za hotovými stránkami sa skrýva množstvo neviditeľnej a skrytej práce. A v prípade vydávania pôvodného odborného média, navyše z oblasti IT na Slovensku, to platí dvojnásobne. To nie je alibizmus, to je realita.
V budúcnosti budeme pokračovať v nastúpenom trende, hoci chceme vo väčšej miere využívať možnosti nových distribučných elektronických kanálov, najmä webu. Znamená to efektívnejšiu koexistenciu papierového a elektronického média, teda synergické využívanie možností a predností jednej aj druhej formy. Budeme sa snažiť aj naďalej zvyšovať kvalitu obsahu aj formy, pripravovať nové seriály a rubriky, písať zaujímavejšie, výstižnejšie a prístupnejšie. Nebránime sa dobrým nápadom a ponukám a radi sa necháme „zatiahnuť“ do zaujímavého projektu. Na záver teda opäť vyzývam záujemcov o spoluprácu na tvorbe obsahu PCR, aby sa s nami spojili a navrhli témy, ktoré by chceli spracovať, oblasti, ktorým by sa chceli venovať, lebo aj naďalej považujeme PCR za náš spoločný časopis.

Príjemné trávenie dovoleniek a prázdnin
a zaujímavé čítanie PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 8/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

sobota 1. júla 2000

PC REVUE

Kliatba

My Slováci sme asi začarovaný národ. Tisíc rokov sme trpeli v područí iných, Tatármi počínajúc a komunistami končiac, a keď sme sa už konečne zbavili nenávideného „jarma“, nevieme sa spamätať z toľkej slobody. Vládnuca elita, či už sú to politici bažiaci po moci, alebo manažéri-tunelári, bezočivo pľundruje túto krajinu, hádam ešte ničivejšie ako nájazdy Tatárov. My tu „dole“ nadávame na tých „hore“, v skutočnosti však nie sme omnoho lepší. Poznamenaní desaťročiami „budovania socializmu“ sa spoliehame, že nám niekto dá niečo zadarmo, že štát sa o nás postará. Sme ufrflaní, zatrpknutí, plní komplexov, pesimizmu a beznádeje, sťažujeme sa a fňukáme. Stále mám taký pocit, ako keby sme sa – tento národ, táto krajina – nevedeli zbaviť nejakej dávnej starej kliatby. Kliatby, ktorá spôsobuje, že sa akosi ťažko zaraďujeme medzi ostatné vyspelé, civilizované a kultúrne národy sveta.
Tak v čom je problém? Existuje východisko z tejto situácie? Musí prísť princ a pobiť sa s drakom? Musí prejsť biblických 40 rokov, aby z púšte našla cestu von až tá nová generácia, nepoznamenaná starým hriechom?
Môžeme síce čakať na zázrak, ale obávam sa, že pomôcť si musíme sami. A ako? Tajný recept nemám, poznám len síce ošúchané, ale v praxi fungujúce pravdy. Ako napríklad tú, že vzdelávaním, rozširovaním si vedomostí, získavaním skúseností si zvyšujeme svoju hodnotu, možnosť uplatnenia sa, možnosť vo väčšej miere zobrať osud do vlastných rúk.
V tej našej IT branži to platí dvojnásobne. Po odborných profesiách – vývojároch, programátoroch, informatikoch, analytikoch, konzultantoch – je stále veľký dopyt, ktorý v nadchádzajúcom úsilí budovať informačnú spoločnosť bude ešte rásť. Vyspelé krajiny už majú nedo statok vlastných odborníkov, a preto pripravujú dokonca špeciálne prisťahovalecké podmienky na pritiahnutie IT odborníkov z iných, ekonomicky menej vyspelých krajín, kde ich ohodnotenie nie je adekvátne. To predstavuje riziko, že aj tých zopár, čo ich tu ešte zostalo, si nakoniec pobalí kufre a odíde.
Je zrejmé, že v budúcnosti sa sila krajiny nebude merať podľa počtu vojakov či jadrových hlavíc. Budúce súperenie svetových mocností, či už ekonomické, ale koniec koncov aj to vojenské, bude prebiehať na bojisku, kde vzduchom budú lietať maximálne tak pakety a bity. Od schopnosti efektívne využívať možnosti IT budú závisieť ekonomické procesy, spoločensko-politický rytmus každej krajiny. Kým si tento moment dostatočne neuvedomíme, nezaradíme sa medzi vyspelé krajiny sveta. Nedocenenie významu IT môže mať vplyv na celú ekonomiku, ktorá nebude stačiť s dychom s ekonomikami IT vyspelejších krajín. V tomto súperení nepôjde len o kvantitu, ale najmä o kvalitu či invenciu. Je výborné a môžeme byť hrdí na to, že máme pár vynikajúcich vedcov, inžinierov, víťazov matematických či programátorských olympiád. Ale, bohužiaľ, to nestačí. Potrebujeme masu vzdelaných, rozhľadených a skúsených odborníkov, ktorí by dokázali pre transformovať túto krajinu prostredníctvom IT na kvalitatívne vyššiu úroveň. Na úroveň, ktorá nám umožní zefektívniť ekonomiku, sprehľadniť rozhodovacie procesy a vládnutie našich politikov, odstrániť byrokraciu, vytvoriť nové pracovné príležitosti atď.
Význam IT je síce obrovský, ale na to, aby sa naozaj uplatnil, je potrebné, aby sa vytvoril silný spoločenský tlak na ich presadenie sa. Tento tlak musí vychádzať zo všetkých strán, zo štátnych orgánov, od politikov, top manažérov, od osobností spoločenského a kultúrneho života, od občianskych iniciatív a, samozrejme, z médií. Dôležité je pritom uvedomiť si, že ide o spoločný záujem, a nie o individuálny prospech alebo aspoň zviditeľnenie sa (tak ako to býva na Slovensku dobrým zvykom...).
Našťastie už aj na Slovensku sa začíname pomaly spamätávať. V parlamente sa schválil zákon o prístupe k informáciám, pripravuje sa návrh zákona o elektronickom podpise, realizuje sa projekt masívneho sprístupnenia internetu v školách atď. Sú to však ešte len prvé lastovičky, chýbajú mechanizmy a štruktúry, ktoré by koncepčne a systémovo monitorovali a koordinovali tieto procesy. Dúfajme, že spoločenský tlak bude dostatočne silný na to, aby sa tieto transformačné procesy zrýchlili a zdôraznili, aby sme nezostali tou malou, neznámou krajinou, známou chovom oviec a výrobou bryndze, ktorú tak dobre vystihla Timrava vo svojom románe „Ťapákovci“...
Príjemné čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 7/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

štvrtok 1. júna 2000

PC REVUE

Súčasné dianie vo svetovom IT biznise mi niekedy pripomína udalosti v našom regióne spred desiatich rokov. Vo východnom bloku sme si vtedy „užívali“ perestrojkového „socíku“ a nikto by sa vtedy ani len v najtrúfalejších snoch neodvážil dúfať, že obdobie 40-ročného vládnutia súdruhov sa vôbec niekedy skončí. Prišiel však rok 1989 a ako domček z karát padol starý systém a všetko sa zmenilo (aspoň navonok, ľudia zostali, samozrejme, tí istí...).
Rovnako tak aj v IT priemysle a v ďalších odvetviach prebiehali ekonomické procesy dlhé desaťročia rovnakým rytmom a štýlom. Vďaka ich dlhodobému sledovaniu sa kapitánom priemyslu, obchodu, bankovníctva, búrz a vlád svetových mocností cieleným zasahovaním darilo ovplyvňovať ekonomické cykly, znižovať rozdiely medzi obdobiami recesie a rastu a dosahovať tak trvalú prosperitu.
Prichádzajú však 90. roky, objavuje sa fenomén internetu a všetko sa mení. Z hračky pre akademikov, študentov a pár nadšencov sa stáva prostredie na uskutočňovanie elektronického obchodu v stovkách miliárd dolárov. Internetová vlna zmietla dôstojnosť spoločností „starej ekonómie“ do stratena a na výslnie vyniesla agresívnych nováčikov s technológiou a dobrým nápadom, ako z internetu vytĺcť veľké peniaze. Z večera do rána spravila z majiteľov „e-“ spoločností milionárov či miliardárov s trhovou kapitalizáciou prevyšujúcou hodnotu tradičných „kamenných“ spoločností. A to všetko len preto, že včas objavili potenciál a možnosti tejto novej infraštruktúry, obchodného kanála, informačného média, komunikačného prostredia, či ako všelijako inak by sa internet ešte dal nazvať.
Informatické spoločnosti rýchlo rozpoznali jeho silu a radikálne prispôsobujú svoje produkty a služby novému prostrediu. Elektronický biznis sa stáva kľúčovou témou všetkých vnútropodnikových zmien. Predstavuje sa stratégia riešení pre medzipodnikové obchodovanie (B2B – business to business) či na uskutočňovanie obchodovania podniku smerom k zákazníkovi (B2C – business to customer).
Tradičné spoločnosti sa buď držia tradície a vyčkávajú, či sa nový spôsob riadenia firmy a obchodovania uchytí, alebo v panike chcú internet a e-biznis hocijako (a hlavne čím skôr) začleniť do svojej stratégie, zatiaľ ešte ani netušiac ako a najmä načo. Straší ich medializovaná hrozba, že „kto nie je na internete, neexistuje“. Straší ich predtucha, že ich dávna sláva v nových podmienkach nedôstojne zapadne prachom a kedysi silná spoločnosť bude pohltená konkurenciou, ktorá ani nemusí byť väčšia či silnejšia, stačí, ak bude rýchlejšia a progresívnejšia.
Celý svet je posadnutý akvizíciami a spájaním sa. Mení sa spôsob, ako spoločnosti vyrábajú, obchodujú, ako dýchajú. „Dot.com-ové“ spoločnosti vedú vo všetkých rebríčkoch hodnotiacich agentúr, tradičné vedúce spoločnosti „starej ekonomiky“ pri ich výsledkoch vyzerajú ako chudobní príbuzní. Ich riaditelia sa pýtajú, či a ako môžu prežiť. Odpoveď je jednoznačná: musia sa prispôsobiť, musia rýchlo konať a prijať správne, kvalifikované rozhodnutia. Prostredie je neúprosné, zaváhanie sa netoleruje.
Prečo vám to všetko hovorím? Zdá sa vám to príliš vzdialené? Vraj sa to týka iba ak USA, na najvýš ešte západnej Európy a Japonska? Že u nás sa trápime s celkom inými, prízemnejšími problémami? Že u nás je stále málo ľudí, ktorí majú prístup na internet, že je ešte stále drahý a pomalý? Že nie je prijatá potrebná legislatíva na podnikanie na internete, že podniky na to nemajú peniaze atď.? Áno, to je všetko pravda, ale sú to len dočasné prekážky, ktoré sa postupne (a verím, že už čoskoro) odstránia. Dôležité je však nečakať, kým bude pripravené prostredie, a až potom začať rozmýšľať, ako môžem ja ako osoba, prípadne naša firma využiť tento potenciál. Dôležité je vypracovať si už teraz dobrý projekt, pripraviť stratégiu podnikania v novom prostredí, organizačné opatrenia, pripraviť sa na zmenu obchodného modelu atď.
Obrovskou výhodou webu je, že dáva rovnakú príležitosť všetkým, či je to malá začínajúca spoločnosť, alebo veľký koncern, bez ohľadu na to, či má prenajatú ošumelú kanceláriu niekde na periférii alebo vlastný mrakodrap v centre Manhattanu. Rozhodujúca je rýchlosť, kvalita riešenia a hlavne dobrý nápad. A na to stačí mať otvorené oči, sledovať veci okolo seba a rozmýšľať. Tu na Slovensku sa musíme zbaviť predstavy, že budúcnosť tejto republiky je v predávaní valcovanej ocele, drevnej hmoty a strojových zariadení. Že dobyjeme svet našou lacnou, hoci pomerne kvalifikovanou pracovnou silou. Naša budúcnosť je v predávaní svojich vedomostí, expertízy, šikovnosti, dobrých nápadov, vytváraní pridanej hodnoty atď., jednoducho všetkého, čo súvisí s informačným priemyslom.
Bez toho zostaneme malou neznámou krajinou, ktorej občania sa boja podnikať, sú leniví rozmýšľať, frflú na štát, ktorí sa o nich nevládze postarať, a s nostalgiou spomínajú na to, ako sa im dobre žilo za „socíku“.

Príjemné čítanie júnového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 6/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

pondelok 1. mája 2000

PC REVUE

Čo Gordon Moore asi netušil

Keď pred časom Athlon prekonal historickú hranicu 1 GHz a Intel ohlásil koniec výroby niektorých modelov PII-ky, bol to určitý zlom, ktorý ma prinútil krátko sa nad touto skutočnosťou pozastaviť. Celá doterajšia éra PC bola totiž poznamenaná hladom po výkone. Večne sme čakali na ďalšiu, novšiu generáciu procesorov s vyššou taktovacou frekvenciou, aby nové verzie našich aplikácií bežali aspoň tak rýchlo ako s tou predchádzajúcou. No práve inštalácia novej verzie soft véru často znamenala dôvod na výmenu starého „železa“.
Zdá sa však, že situácia sa začína meniť. Pre štandardné potreby absolútnej väčšiny používateľov, medzi ktoré patria kancelárske aplikácie (mimochodom, ich funkcionalita často prekračuje reálne potreby 90 % používateľov), surfovanie po inete či spracovanie elektronickej pošty, už ďalší nárast výkonu nie je až taký potrebný. Dá sa vystačiť so súčasnou generáciou procesorov, a to dokonca už aj z kategórie low-endu, ktorý je low-endom len preto, že pomalšie procesory sa už jednoducho nevyrábajú. Výnimku tvoria azda len hry, 3D vizualizácia, systémy virtuálnej reality atď. Pre bežné desktopové aplikácie už nie je po prvýkrát v histórii PC potrebné ďalšie zvyšovanie výkonu. Na to, aby znovu vznikla požiadavka radikálneho upgrade, zatiaľ chýba nová forma využitia PC, ktorá by bola jednak masovo žiadaná, jednak výkonovo mimoriadne náročná. Takou aplikáciou by podľa veľkých softvérových firiem mohlo byť napr. rozpoznávanie hlasu, umožňujúce hlasom ovládať počítač či diktovať listy. Mám však o tom dosť silné pochybnosti, klávesnica mi osobne aspoň zatiaľ vyhovuje lepšie.
Po prvýkrát mám dojem, ako keby vývojári softvéru trochu zaostávali za svojimi hardvérovými kolegami. To však nič nemení na skutočnosti, že výrobcovia procesorov budú aj naďalej pokračovať v doterajšom súperení, ktorého výsledkom bude, že dnešné high-end generácie procesorov sa o nejaký čas stanú lacným low-endom. Zákon pána Gordona Moora bude z technickej stránky platiť určite ešte dlhý čas. Nie som si však istý, či sa rovnako dynamicky bude vyvíjať aj krivka záujmu spotrebiteľov o stále výkonnejšie zostavy. Tí sa totiž môžu povzniesť nad morálnym zastarávaním ich výkonovo bohato postačujúcej zostavy. Neviem, či toto môže spôsobiť krízu PC priemyslu, ale ak si vypočujeme hlasy analytikov predpovedajúcich, že budúca vlna záujmu spotrebiteľov bude smerovať skôr k jednoduchším nonPC zariadeniam, k internetovým terminálom, k hybridom spotrebnej či domácej elektroniky a počítačov, mobilných telefónov a vreckových počítačov, získame dojem, že výrobcovia procesorov sa budú musieť asi už čoskoro poobzerať po nových segmentoch trhu.
Možno sa však mýlim a používatelia sa budú správať ako praví konzumenti a budú kupovať stále výkonnejšie zostavy, hoci prakticky budú schopní vyťažiť len mizivé percento ich reálneho výkonu. Možno sa onedlho objaví super nápad, mimoriadne populárna aplikácia či technológia, ktoré sa budú kontinuálne dožadovať stále vyššieho výkonu. Osobne si však skôr myslím, že doterajší model neefektívneho nekonečného upgradovania je prežitý a už čoskoro sa musí objaviť iný model držania tempa s pokrokom. Neviem, či to bude zdieľanie výkonu po lokálnej alebo miestnej sieti, kupovanie si strojového času v supervýkonných serveroch atď., nechajme sa prekvapiť. Nerád by som však zažil také prekvapenie, keď by nám nadbytočný výkon „prerástol cez hlavu“. V spojení so softvérovými technológiami obsahujúcimi prvky umelej inteligencie so zabudovanou vlastnosťou samoučenia nám môže vzniknúť neovládateľný, nekontrolovateľný informačný „supersystém“, ktorý sa vďaka pripojeniu na „nervovú“ sieť internetu stane gigantickým „živým“ organizmom. Zdá sa vám, že som si príliš pustil fantáziu na „špacír“ a že som sa dostal prihlboko do sféry sci-fi? Kiežby... Nepríjemné na tom je, že s takouto víziou prichádzajú aj tí najkompetentnejší z výskumných a vývojových laboratórií. Nám ostáva len dúfať, že naši inžinieri nezabudnú do najnižších úrovní „vedomia“ svojich budúcich projektov zakomponovať známe tri robotické zákony klasika sci-fi – Isaaca Assimova...

Zaujímavé čítanie májového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 5/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

sobota 1. apríla 2000

PC REVUE

Skryté hrozby informačnej civilizácie

Nemávate niekedy problémy s pamäťou? Nestáva sa vám, že si neviete spomenúť na meno spolužiaka, vybaviť si detaily zážitkov, udalostí, ktoré sa odohrali len pred pár mesiacmi či rokmi, priradiť tváre k menám, funkciám a firmám? Iste, aj keď odpoviete kladne, nemusí to ešte znamenať nič vážne. Nemusíte hneď trpieť ťažkou sklerózou, ak si neviete pri náhodnom stretnutí na ulici alebo pri predstavovaní na recepcii spomenúť na meno nositeľa známej tváre. Dôležitá je miera a pôvod zábudlivosti, neschopnosti mozgu vyloviť z pamäte potrebné údaje.
Jednou z možných príčin, ktorú chcem vyzdvihnúť, je aj presýtenosť informáciami a následná samoočistná reakcia mozgu. Jeho snaha zbaviť sa prebytočných „dát“, ako sa hovorí, vyprázdniť si „bufer“. Možnože sa mýlim, veď oficiálna veda tvrdí, že pamäťová kapacita mozgu je nevyčerpateľná, ibaže si nevieme tie informácie správne pretriediť, prečistiť a menej dôležitých sa vedome a cieľavedome zbavovať. Možno však ide o prvé symptómy ďalšej nastupujúcej civilizačnej choroby, ktorá nám zostane ukrytá pod pláštikom bežného pracovného stresu či normálnej prepracovanosti.
Zo všetkých strán sme čoraz viac zaplavovaní informáciami a nikto nás zatiaľ nenaučil, ako sa s nimi vyrovnať. Nevieme sa pred nimi brániť, vedome ich triediť, zoraďovať a prípadne ich posielať do „skartovača“. Zatiaľ sa takýto informačný pretlak týka len mizivého percenta populácie, ale treba počítať s tým, že objem vnemov a informácií prijímaných našou zmyslovou sústavou sa bude stále zvyšovať nielen v niektorých profesiách a na niektorých postoch, ale čoskoro sa to bude týkať väčšiny populácie. Informačný obsah bude čoraz bohatší a bude na nás útočiť všetkými možnými aj nemožnými kanálmi. Ako sa s tým vyrovná naša preťažená nervová sú stava, to veru neviem. Možno dostane „svalovicu“.
Ďalšiu „hrozbu civilizácie“ predstavuje e-mail. To, bez čoho si dnes nevieme predstaviť svoj každodenný život, čo nám umožňuje nesmierne zrýchliť komunikáciu, prekonávať hranice atď., nás pomaly, ale isto zotročuje. Vybaviť denne 50, 100 či viac mailov spôsobí, že sa vlastne ani nemáte kedy venovať normálnej práci. A nedajbože, aby ste sa dostali na týždňovú služobnú cestu do lokality bez možnosti prístupu na internet a priebežného vybavovania pošty. Po návrate do práce a prvom spustení poštového klienta len bezmocne pozeráte, ako vám naskakujú ďalšie a ďalšie riadky novej pošty. Pri jej vybavovaní mi prichádza na um antický Sizyfos, večne tlačiaci obrovský balvan do kopca. Pravdu povediac, doposiaľ sa mi ani raz nepodarilo dostať sa do stavu, aby som mal prázdny Inbox a všetku došlú poštu spracovanú a pekne zatriedenú do príslušných zložiek. (Týmto sa ospravedlňujem všetkým, na koho mail som zatiaľ neodpovedal alebo mi odpoveď trvala neprimerane dlho...)
Elektronická pošta je ďalším z príkladov dobrého sluhu a zlého pána, od ktorého sme „životne“ závislí. Stačí, aby bol pár hodín či nedajbože dní problém s linkou či poštovým serverom, a človek sa cíti odrezaný od vonkajšieho sveta a bojí sa, či náhodu nepríde o dôležitý mail, o nejakú očakávanú odpoveď. Byť off line je pre našinca rovnako nepríjemné ako pre supermodelku dostať ovčie kiahne.
Tentoraz to bolo trošku také „filozofovanie“, ktoré nič neriešilo; snažilo sa len upozorniť na niektoré skryté javy našej „informatizácie“. Ak by však niekto vedel poradiť, ako sa s týmito hrozbami vyrovnať, pošlite mi návod či riešenie, rád ho použijem, lebo ja som zatiaľ bezmocný...
Na záver ešte jedna „faktická“. Od tohto čísla sa InfoWare stáva súčasťou PC REVUE v podobe samostatnej rubriky. Bude prinášať, rovnako ako keď IW vychádzal samostatne, informácie zo sveta informačných a komunikačných technológií. Dôvodom pre zmenu koncepcie bola skutočnosť, že predplatitelia InfoWare boli na 99,9 % rovnako aj čitateľmi PCR a vydávaním dvoch samostatných periodík sme mali dvojitú administráciu. Týmto krokom sa nám niektoré veci zjednodušia a k informáciám zo sveta IT sa dostane širší okruh čitateľov. Za pochopenie ďakujeme.


Príjemné čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

streda 1. marca 2000

PC REVUE

Na tento mesiac som pre vás pripravil dva postrehy.
Prvý: Nemali ste niekedy pokušenie žiť v inom čase – dajme tomu o pár desiatok či stoviek rokov späť v minulosti a zažiť atmosféru tej ktorej historickej epochy? A čo takto urobiť si výlet do budúcnosti, pozrieť sa, ako bude vyzerať koexistencia človek – počítač o niekoľko desiatok či stoviek rokov? Aká bude kvalita života v „bájnej“ informačnej spoločnosti, aké to bude, mať neobmedzený prístup k informáciám, zdrojom doteraz nepoznanej zábavy a komunikačných možností. Dozvedieť sa, ako dopadne súperenie medzi počítačovými gigantmi, ktorý a aký operačný systém a procesor sa nakoniec presadí, aká IT infraštruktúra sa bude používať.
Neviem, či na to máme dostatok predstavivosti, ale zvedavosti by každý z nás mal určite dosť. Hoci aj ja by som veľmi rád „nakukol“ do budúcnosti, napriek tomu sa celkom teším tomu, že žijeme teraz, v tejto dobe, ktorá je ešte stále veľmi vzrušujúca. Veľmi si cením osudovú príležitosť, že naša generácia si mohla „vychutnať“ aj prehistóriu – dobu diernych štítkov a pások, cobolu a fortranu – a zažiť aj éru nástupu osobných počítačov od ZX Spektra, PMD-čka, prvého Xt-čka až po súčasné pécečká, aj vývojové etapy jednotlivých OS, aj nástup internetu. Možno si to teraz neuvedomujeme, ale táto doba sa už nikdy nebude opakovať. V budúcnosti sa po užívatelia už budú čoraz menej zaujímať a aj musieť starať o technickú podstatu počítačov, riešiť problémy s pripojením na internet atď. A témy o nastaveniach BIOS-u, preinštalovávaní driverov a pretaktovávaní procesorov budú už len milou spomienkou na dávnu pioniersku éru.
Druhý: Často sa o masmédiách hovorí ako o siedmej veľmoci. A na ozaj, správne podané výsledky investigatívnej žurnalistiky často spôsobujú dramatické pohyby v krajine, pády politikov či celých vlád. Masmédiá majú silu ovládať nálady v spoločnosti a vytvárať názory, ktoré si masy veľmi ľahko osvojujú.
Na druhej strane tu máme internet, ktorý okrem toho, že je úžasne bohatým informačným zdrojom, je najmä obrovským komunikačným priestorom. Priestorom na výmenu názorov, na vyjadrovanie postojov, pocitov a perspektívne aj na hlasovanie. Áno, časy, keď sa z internetu stane aj jedna veľká hlasovacia miestnosť, časy elektronického referenda či volieb, nie sú už tak ďaleko v nedohľadne.
A predstavte si, čo sa stane, keď sa spojí sila médií a potenciál obrovských možností internetu, resp. občanov doň pripojených a zaujímajúcich sa o dianie v spoločnosti. A nielen zaujímajúcich sa, ale neskôr aj snažiacich sa podieľať sa na spolurozhodovaní a riadení krajiny, mesta či obce. Kontrolovať štátnu a verejnú správu, dohliadať na spravodlivé a efektívne rozdeľovanie spoločných prostriedkov, poukazovať na nečestnosť, korupciu, upozorňovať na byrokratických úradníkov atď. Nebolo by to lákavé, mať možnosť odvolať sprofanovaného politika jedným „klikom“?.
Spojenie médií, internetu a informačných technológií môže spôsobiť výmenu doterajšieho spoločensko-politicko-ekonomického systému za iný, nový. A ja dúfam, že výkonnejší, efektívnejší a spravodlivejší. Jednoducho lepší.
Možno sa to zdá byť veľmi ďalekou víziou, ale možno budeme prekvapení. Internet je mimo kontroly akéhokoľvek politického či ekonomického subjektu. Ak aj médiá zostanú mimo kontroly politikov, všetko bude závisieť od dobrých občianskych iniciatív a rozumných projektov. Nápady by boli, len škoda, že toho času je tak málo. Uvidíme. Pozorujme, čo sa bude diať, možno to bude ešte
zaujímavé.


Príjemné čítanie marcového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 3/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

utorok 1. februára 2000

PC REVUE

Za tento príhovor ma možno mnohí nebudú mať radi. Asi som však masochista, a tak toto riziko dobrovoľne podstúpim.
Tradične ku koncu roku ma vzdialené príbuzenstvo alebo kamaráti kamarátov oslovujú a pýtajú radu pri výbere a kúpe nového počítača či inej spríbuznenej techniky. Kúpychtivci často pritom prichádzajú už s dosť jasnou predstavou, čo by to malo byť: „Aspoň taká 600-megahertzová Pentium trojka, minimálne tých 256 MB RAM, aspoň 20 GB na disku, DVD mechanika a všetko, čo k tomu patrí.“ Keď sa ich však pýtam, aké zázraky na tom chcú robiť, tak na 90 % sú to jednoduché kancelárske aplikácie, koketovanie s grafikou či behanie po internete. Niekedy ich potom presviedčam, že na to, čo s tým chcú robiť, by im možno stačila aj zostava za nejakých 20-tisíc korún, a nie 50- či 60-tisíc. No väčšinou si poviem, nech si so svojimi peniazmi robia, čo chcú. Veď je to koniec koncov ich vec, keď na to majú. Naozaj ma však štve, keď vidím operovať s takýmito „veľkorysými rozpočtami“ aj v prípade, že nejde o súkromné peniaze, ale o anonymné „peniaze nás daňových poplatníkov“. Nepáči sa mi, keď vidím, že do štátneho podniku sa nakúpia nové výkonné zostavy na pracoviská, kde počítač pripojený na centrálny server slúži len ako znakový terminál. Nepáči sa mi, keď vidím pretrvávať tradíciu, že vedúci pracovník musí mať o triedu výkonnejší a lepšie vybavený počítač ako jeho podriadení, pretože sa to „v jeho postavení očakáva“... A vôbec mu pritom neprekáža, že ho vie ledva zapnúť.
Kontraktovanie techniky do štátneho sektora je určite na dlhšie rozprávanie, ale jednu poznámku si predsa len neodpustím: súčasná miera korupcie je obludná a drzosť kompetentných úradníkov, ktorí si bez mihnutia oka vypýtajú príslušné percentá, je nehorázna. Najlepšie na tom je, ako sa v rámci akože objektívneho posudzovania jednotlivých ponúk výberového konania utajujú akékoľvek informácie o priebehu výberu. Objektívnym prístupom by však malo byť, práve naopak, uvoľnenie všetkých relevantných informácií pre čo najširšie auditórium. Možno to bude znieť priveľmi radikálne, ale čo tak dať tieto informácie na verejný internet, prípadne k nim otvoriť aj diskusiu? Poznámky či cenné rady tretích nezávislých strán by pritom často mohli upozorniť na prípadné riziká niektorých riešení, odporúčať úpravy či dokonca usporiť nejaké prostriedky atď. Ale to by si potom „kvalifikovaní odborníci“ nemali za čo vypýtať bakšiš...
Využívanie internetu v pracovnom procese na nepracovné účely je pomerne málo diskutovaná a ešte menej preskúmaná skutočnosť. Pravdou však je, že všade na svete, Slovensko nevynímajúc, kde dostali pracovníci prístup na internet, zaznamenali významný pokles produktivity práce. Málokto odolá pokušeniu odskočiť si na svoj obľúbený „sajt“ pozrieť si nové správy, kurzy, počasie, vtipy, erotické obrázky atď. A keď už človek niečo zaujímavé, zábavné či pikantné na tom internete nájde, musí to predsa poslať svojim kamarátom, kolegom či príbuzenstvu. A tak medzi podnikmi putujú súbory s príponou mp3, mpeg, avi, gif či jpg, o ktorých sa dá len ťažko predpokladať, že majú niečo do činenia so skutočnou náplňou práce odosielateľa. Verím, že je to určite zaujímavejšie ako vyplňovanie nudných výkazov, ale ak už, tak nech sa to robí po pracovnom čase. „Ak už“ znamená „ak je zamestnávateľ taký veľkorysý“, že je ochotný uhradiť všetky náklady spojené s takou činnosťou: elektrickú energiu, kúrenie, zníženú priepustnosť internetového pripojenia, miesto na disku atď. Zdá sa vám to malicherné? Mne ani nie, veď ide o skutočné náklady, ktoré niekto musí zaplatiť. A o možnosti nákazy vírusom nenápadne privandrovaným z internetu a prípadných následkoch som sa radšej ani nezmienil (osobne by som spúšťanie mailových príloh s príponou .exe charakterizoval ako hrubé ohrozenie bezpečnosti).
Čo bolo spoločným menovateľom týchto pár postrehov? Nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, technickým vybavením a pracovnou silou. Mohol by som v takýchto príkladoch pokračovať ďalej, ale princíp zostáva rovnaký. Ak tie peniaze nemusí niekto dávať z vlastného vrecka, nebude nikdy strážiť efektívne využívanie techniky a pracovného času zamestnancov. Očakávať, že v dnešnej dobe, keď sa tak príšerne devastujú vážnejšie morálne princípy, sa bude niekto hrať na poctivosť, šetrnosť, pracovitosť, zodpovednosť atď., je asi trochu naivné. Určite svoju úlohu zohrá privatizácia, hoci sprivatizovať štátnu či verejnú správu bude zatiaľ asi trochu problematické... Časť problémov sa dá riešiť aj technickými opatreniami, bezpečnostnou politikou, kontrolou a pod. Kľúčový však stále je ľudský faktor a tu už nezostáva nič iné, iba apelovať na známy vyšší princíp. A ak ani to nepomôže, potom sa nečudujme, že tu je a naďalej bude nízka produktivita práce, že tu je a bude prebujnená administratíva, že vybavovanie úradných záležitostí trvá tak dlho, že je spoločnosť taká skorumpovaná... Zostane to tak, pokiaľ sa sami nezmeníme.
Viete, keď sa povie, že „ide predsa o peniaze nás všetkých“, vyznieva to tak trochu frázovito, ale ono to je naozaj pravda! Zaujímavé čítanie februárového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 2/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný

sobota 1. januára 2000

PC REVUE

Tak čo, ako to dopadlo? Ako ste prežili magickú polnoc a prehupnutie do roku 2000? Zavretí v pivnici so zásobou sviečok, kompótov a liehovým varičom alebo vo víre bujarej zábavy, obklopení bublinkami, girlandami a zábavnou pyrotechnikou? Alebo nedajbože v plnej pohotovosti vo firme, pripravení riešiť prípadné problémy prechodu systémov vašich zákazníkov na nový letopočet? No a ako to prežili vaše počítače, peniaze v banke či banálny programovateľný regulátor domáceho kúrenia? Bolo všetko O.K? Dúfam, že áno a že vo vašom prípade všetky hororové predpovede boli len zbytočným kuvikaním.
Oficiálne novoročné príhovory už asi máte za sebou a určite v nich vzhľadom na výnimočnosť tohto roku zazneli frázy aj na tému Slovensko a informačná spoločnosť, informačné superdiaľnice atď. Neviem, ako vy, ale ja sa už stávam alergickým, keď sa k téme počítače, internet a informačná spoločnosť vyjadrujú naši politici – a je úplne jedno, či sú z vládnej koalície alebo opozície. To, že frázami zastierajú svoju nekompetentnosť, ma niekedy pobaví, niekedy podráždi, ale čo ma naozaj hnevá, je ich neschopnosť uvedomiť si ozajstný význam a potenciál informačných technológií a zaujať k ich podpore naozaj pragmatický, ale radikálny postoj. Ten môže byť vyjadrený nielen formou priamych finančných investícií do vybraných oblastí, vytvorením proaktívneho prostredia či legislatívnymi opatreniami, ale aj odstránením niektorých pretrvávajúcich deformácií. To, že mi predseda parlamentu sľúbi, že sa porozpráva s predstaviteľmi Slovenských telekomunikácií o možnosti poskytovať prístup na internet pre školy zadarmo, je síce fajn, ale veľmi dobre tuším, kde sa to asi skončí.
Hoci niečo sa predsa len deje – pripravujú sa návrhy zákonov o informáciách, o reklame na internete, o digitálnom podpise –, je to primálo, má to priveľmi úradnícky charakter, a čo je hlavné, chýba tu jednotná, zmysluplná a pragmatická koncepcia.
Samozrejme, budovanie informačnej spoločnosti nie je len otázka vlády a jej podpory týmto procesom. Závisí to našťastie aj od potenciálu samotných informačných technológií, ktoré vďaka svojej podstate vyvíjajú obrovský tlak na spoločnosť a vynútia si pozornosť, ako aj od iniciatívy samotných občanov.
Informačné technológie sa neustále dostávajú bližšie k ľuďom, ich používanie bude čoraz jednoduchšie, už to nebudú len nudné, komplikované a „padavé” sivé pécečká, ktorými budeme vstupovať do verejných či podnikových informačných systémov, pripájať sa na internet či komunikovať s okolitým svetom. Budú to čoraz častejšie netradičné exotické nonPC zariadenia, „komputerizované” bežné domáce spotrebiče, mobilné telefóny s prístupom na internet či verejné informačné kiosky, ktoré budú aj pre „nekomputerových” používateľov predstavovať vstupnú bránu k elektronickým informáciám, službám a komunikácii.
Príchod týchto zariadení a s nimi spojených služieb by konečne mohol osloviť širšiu nepočítačovú verejnosť, ľudí, pre ktorých je akýkoľvek počítačový GUI príliš komplikovaný a zvládnu v najlepšom prípade obsluhu bankomatu. Hoci to vyznelo možno trochu pejoratívne, nemusí byť každý, kto ne ovláda obsluhu počítača, prácu s aplikáciami či navigáciu v internete, nevyhnutne out. V tejto súvislosti ma prekvapuje fakt, že ani ministerstvo školstva nemá celkom jasno, či chce na hodinách informatiky urobiť zo študentov budúcich programátorov, vývojárov alebo bežných používateľov.
Mali by sme sa asi zbaviť predstavy, že ak smerujeme do informačnej spoločnosti, musí každý občan mať aspoň určitú úroveň počítačovej gramotnosti. To, ako je teraz spoločnosť čierno-bielo rozdelená na tábor tých, ktorí počítače ovládajú, bavia ich či sa nimi živia, a na tábor tých, ktorí s nimi nechcú a ani nemôžu mať nič spoločné, už možno onedlho nebude pravda. Vďaka novým technológiám, produktom a službám, o ktorých sme už písali a ešte písať budeme, vznikne množstvo medziúrovní medzi týmito dvoma krajnými stavmi, ako aj nová a veľká masa používateľov, ktorá bude k elektronickým informáciám pristupovať bez toho, aby ovládala podstatu IP protokolu či konfigurovanie smerovača. To však neznamená, že „kasta” expertov či vyspelejších používateľov príde o svoj džob a nevyhnutne musí „degenerovať” na úroveň spotrebiteľov. Práve naopak, nástup nových technológií pre „masy” vyvolá obrovský dopyt po ich službách.
Niečo o tom, čo sa v tejto oblasti chystá a na čo sa môžeme tešiť v blízkej či trochu vzdialenejšej budúcnosti, vám prezradí cover story tohto čísla s názvom Vízie 2000. Príjemné čítanie novoročného čísla, pevné zdravie, rodinnú pohodu, dobré medziľudské vzťahy a menej frustrácie a depresií zo sveta okolo nás vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 1/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný