nedeľa 1. júna 2003

PC REVUE

Doteraz obdivujem nápad géniov, ktorí svojho času stáli za zrodom hnutia open source. Úplné otvorenie zdrojového kódu, umožnenie kolaborácie na spoločnom vývoji komukoľvek na svete, kto môže prispieť k zlepšeniu spoločného produktu, a následne jeho bezplatné používanie boli úžasným počinom. No súčasne treba dodať, že doteraz nedostatočne ohodnoteným, pochopeným a nevyužitým naplno. Nemám na mys li len presadenie sa Linuxu v podnikovej sfére či štátnej správe, debaty okolo Microsoftu a jeho prístupu k otváraniu svojho kódu atď. Idea zdieľania vedomostí, skúseností a ich zhodnocovanie podieľaním sa na spoločnom projekte môže mať totiž oveľa širší dosah a význam. Nemusí to byť „len“ napísanie nového jadra operačného systému, ovládačov pre novú perifériu či záplaty na čerstvú bezpečnostnú dieru. Myšlienka využitia ľudského potenciálu v on-line prostredí, individuálnych jedincov s vlastným vnútorným svetom, prepojených cez internet, je krásne využiteľná aj v iných, nepočítačových oblastiach: politike, literatúre, grafike či hudbe. Pripadá vám to ako utópia? Dobre, tak si zoberme napríklad aktuálne spoločenské témy a on-line diskusie. Keď sa preklikávate po webových diskusiách, v ktorých sa ľudia vyjadrujú k rôznym témam, ako vojna v Iraku, náš vstup do NATO či správnosť sobášenia homosexuálov alebo účinnosti trestu smrti atď., môžete naďabiť aj na veľmi zaujímavé, originálne a obohacujúce postrehy, názory či komentáre. Áno, je pravda, že ich treba hľadať s lupou medzi bezduchými osočovaniami a prázdnou vatou. Ale sú tam. Keby sa vytvoril lepší systém prispievania do diskusií, mohol by vzniknúť nesmierne cenný zdroj vedomostí a inšpirácie pre rôzne aspekty spoločenského života. Ľudia sú totiž pri formovaní svojich názorov na témy politiky, náboženstva, filozofie, ale hoci aj rodinného života či susedských vzťahov doteraz odkázaní na školu, rodinu, priateľov a masmédiá. To, čo im tieto zdroje môžu poskytnúť, však býva často skreslené, neobjektívne, poznačené predsudkami, nedostatočnými informáciami atď. Jednou z vecí, ktorá tomuto národu pritom chýba, je schopnosť viesť zmysluplný dialóg, nekonfrontačnú, ale obohacujúcu diskusiu, vedieť si vypočuť názor inej strany, zvážiť ho či obhájiť svoj vlastný názor v konfrontácii s inými. (Nebolo by zlé, keby tvorcovia školských osnov zvážili zaradenie predmetu rétorika...) Prostredie internetu je vynikajúcou príležitosťou, ako tento hendikep dobehnúť. Treba však vytvoriť lepšie pravidlá na vedenie webových diskusií. Nestačí len odstraňovanie vulgarizmov a odoberanie možností prispievať. Diskusie musia byť naozaj moderované, aby sa príspevky držali zvolenej témy, obsahovo a vizuálne štruktúrované, aby sa v nich dalo ľahko orientovať. Na ich konci by mali byť zhrnuté podstatné závery, zistenia z danej témy. Takisto by sa mali štruktúrovať na diskusné „miestnosti“ pre začínajúcich nevybúrených účastníkov a tých, ktorí dokážu prispieť zmysluplným obohacujúcim príspevkom. Všetko pod otvorenou kontrolou verejnosti a riadené demokratickými princípmi. Hovoríme o diskusiách predovšetkým na závažnejšie spoločenské otázky, nie komentáre k článkom na spravodajských weboch. Takéto diskusné fóra by sa mohli stať reálnou protiváhou masmédií vo vytváraní spoločenského vedomia bez hrozby ovplyvňovania záujmovými skupinami či komerciou. Mohli by sa stať zdrojom informácií a inšpirácie pre vládnu moc, ktorý odráža názory „prostého ľudu“ na jednotlivé aktuálne témy. Mohli by sa stať liekom na odstraňovanie rôznych nezdravých extrémistických názorov atď.
A podobným spôsobom môže prebiehať on-line kolaborácia aj v oblasti literatúry faktu alebo beletrie. Vyberiete si napr. tému moderná výchova detí, navrhnete štruktúru knihy a prizvete k spolupráci armádu on-line spoluautorov – rodičov s vlastnými skúsenosťami, informáciami a názormi. Na jednotlivé výchovné postupy nasadíte váhovú funkciu a dostanete odporúčanie s percentuálnou pravdepodobnosťou ich úspešnosti. A zhrniete do jednej knižky skúsenosti naozaj maximálne širokej vzorky „testerov“ :).
Ak ste priaznivcom napr. špionážnych románov v štýle Roberta Ludluma, čo tak vytvoriť si virtuálne pokračovanie niektorého z jeho bestsellerov s tým, že rozvíjanie zápletky budú ovplyvňovať jeho on-line fanúšikovia. O smerovaní ďalšieho deja môžu účastníci on-line románu rozhodovať elektronickým hlasovaním. Mimochodom, prednedávnom sme na itnews.sk uverejnili správu o novom textovom editore, ktorý umožňuje prispievanie viacerých spoluautorov dokumentu naraz v reálnom čase.
On-line spolupráca v oblasti grafiky vlastne už viac-menej prebieha, keďže existujú rôzne nekomerčné tímy, ktoré spolupracujú na projektoch modelovania 3D scén, vytvárania textúr, rozpohybovania postáv, pričom každý účastník pracuje na čiastkovej úlohe podľa svojich schopností a možností. Poskladaním a vyrenderovaním po sieti môže vzniknúť vizuálny výstup, ktorý sa blíži možnostiam komerčných grafických štúdií z Hollywoodu. Chcete si vytvoriť vlastný film, vlastnú TV show, v ktorej budú vystupovať aj digitálni dvojníci vás a vašich kamarátov na sieti? Nijaký problém, to všetko je viacmenej možné už dnes!
Možností a nápadov, ako využiť tvorivý a vedomostný potenciál ľudí z celého sveta, pripojených na internet, by bolo na x ďalších príhovorov. Stačí sa len oslobodiť od zaužívaných predstáv a postupov, technológia je dostupná už dnes, stačí ju použiť. A uvidíte, čo dokáže synergický efekt spolupráce v on-line prostredí!

Zaujímavé čítanie júnového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 6/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný