streda 7. apríla 2010

PC REVUE - OpenPark

Mimozemšťania medzi nami

Neviem, či ste si to všimli, ale v posledných mesiacoch sa začali intenzívnejšie objavovať správy, ktoré menia naše doterajšie predstavy o vesmíre a možnosti výskytu života mimo našej rodnej Zeme. Či už to sú novinky o výskyte vody na Mesiaci, Marse, objavy nových exoplanét, alebo hypotézy, že plyny, ktoré sformovali zemskú atmosféru a pravdepodobne aj oceány, majú mimoplanetárny pôvod. Rovnako tak sa na astrobiologických konferenciách, ale aj bežných diskusných fórach na internete vedú vášnivé debaty o blízkom stretnutí tretieho druhu. Celé to vo mne vyvoláva pocit, že už možno nie je ďaleko deň, keď sa dozvieme, že nie sme vo vesmíre sami. Otázka však znie, či sme na prípadné stretnutie s inou formou života pripravení. Súdiac podľa x notoricky známych sci-fi kníh a filmov, ktoré boli na túto tému publikované, ani veľmi nie. A je jedno, či k nám ET zavíta v podobe rôsolovitej medúzy, trojmetrového dlháňa s veľkou hlavou a tenkými ručičkami a nožičkami alebo krásneho dlhovlasého homoidného blondiaka s modrými očami. Obávam sa, že v každom prípade by medzi ľuďmi vznikla riadna panika... Asi dosť zložito by sme sa vyrovnávali s totálnou zmenou doterajšej predstavy o svete okolo nás. Zmes emócií, ktoré by takúto udalosť sprevádzali, by bola veľmi pestrá, ale vo väčšine by asi najviac prevládal strach. Veď si len zoberme, aké pocity sprevádzajú vzájomné stretnutia nás pozemšťanov pochádzajúcich z rôznych rás, etník, náboženstiev, kultúr či spoločenských pomerov. Predsudky, odpor, hnev, strach či agresia nie sú vôbec výnimočné, skôr naopak. Veľmi by ma zaujímali výsledky celosvetového prieskumu xenofóbie medzi pozemšťanmi z rôznych krajín, spoločenských vrstiev a pomerov. Asi by sme boli dosť prekvapení...

Podľa toho, čo vidím okolo seba, však ľudia nemajú problém len vtedy, keď sa stretnú s cudzincom, ktorý hovorí iným jazykom, trochu inak vyzerá či inak vonia. Podobné emócie a prejavy nepriateľského správania sa vidíme, aj keď sa stretnú našinci – hoci aj susedia z jednej ulice, ktorí majú iný politický názor, predstavu o poriadku na ulici či spôsobe parkovania auta... Neschopnosť akceptovať iný názor, nájsť spoločnú reč či dohodnúť sa na riešení prijateľnom pre obe strany musia často riešiť policajti či občianske súdy.

Neviem preto, či sú už pozemšťania pripravení na stretnutie s civilizáciou prichádzajúcou z úplne inej galaxie, keď občas majú problém dohodnúť sa so susedom, kolegom či dokonca rodinným príslušníkom. Na druhej strane však mám niekedy pocit, že v skutočnosti Oni sú už tu! A priamo medzi nami! Jeden ma minule predbiehal na úzkej ceste, hoci oproti išiel trúbiaci kamión. Iného som zažil v obchode, keď navrieskal na nešťastnú pokladníčku, ktorá podľa neho neblokovala tovar dostatočne rýchlo. Zopár z nich som videl na lyžiarskom svahu, ako sa nenápadne predbiehali v rade na vlek. A ďalší ma nedávno zablokoval, keď zaparkoval tak hlúpo, že som sa dve hodiny nemohol so svojím autom pohnúť z miesta. A myslím si, že niekoľko mimozemšťanov sedí aj v parlamente, inak si to, čo sa tam niekedy deje, neviem vysvetliť... :-)

Žarty nabok, zdá sa mi, že to mimozemšťania so snahou zapadnúť a prispôsobiť sa miestnej mentalite trochu preháňajú, veď my ľudia predsa nie sme takí, ako nám predvádzajú. Všakže nie? :-)

PC REVUE 4/2010 OpenPark
Autor: Martin Drobný

QUARK

Milí priatelia,

svetové filmové veľmoci ako India, Čína a Amerika ročne produkujú tisícky filmov, z ktorých sa – našťastie – k nám dostáva len veľmi málo, pretože väčšina z nich je natoľko podriadená domácemu vkusu a minimálnym diváckym nárokom, že by u nás celkom prepadla. Napokon, aj z toho ostatného len máločo znesie prísne kritériá. Keď sa však niečo vydarí, je sa na čo pozerať. Vysoká profesionalita od práce hercov až, povedzme, po prácu osvetľovačov ukazuje, že všeličo sa dá robiť aj lepšie ako dobre. Prekvapuje ma však, že významné dialógy takmer v každom americkom filme „povinne“ odznejú na toalete a že zvracanie patrí k bežným scénam. Teší ma, ako naši prekladatelia bravúrne zmäkčujú vulgárny slovník hlavných aj vedľajších postáv. Naozaj, ak sledujete nejaký film v origináli a čítate naše titulky, vidíte, akú hrádzu stavajú naši prekladatelia a producenti hrubostiam bežne používaným vo filmoch. Kto vie, prečo národ, ktorý dokáže vyhrať preteky v ceste na Mesiac, vo filmoch bežne komunikuje ako najposlednejší kočiš kombinovaný s opitým námorníkom. Zlé je, že všeličo nevhodné k nám predsa len prenikne a stimulačne to pôsobí pri novom druhu veselíc – takzvaní zabávači zaradia každých tridsať sekúnd do svojich prejavov hrubé slovo, či nadávku a národ sa smeje. To nám takto klesajú nároky?
Najsmutnejšie je, že aj naše deti, dokonca tie najmenšie, hoci ešte nevedia povedať poriadne r, už používajú slovník krčmy poslednej cenovej skupiny. Hovorím o tom preto, lebo veda, ak chce byť úspešná, musí mať humánny rozmer a občan sa svojou nekultúrnosťou určite nepresadí. Zodpovední sme za to všetci – rodičia, učitelia, vychovávatelia, každý z nás. Jednoducho preto, lebo nevychováva iba rodina, ale aj škola a spoločnosť.
Pri písaní týchto riadkov som si uvedomil, že v oblasti zábavy pred dvoma desiatkami rokov vznikli tzv. zabávači. Neviem prečo, keď sme mali humoristov a satirikov s presne definovanými nástrojmi svojho pôsobenia. Za­bávač bola nová, porevolučná profesia, ktorá vytĺkala lacný smiech z politiky (máme demokraciu, všetko sa smie...), produkovala slaboduché akoby žarty, no našťastie postupne takmer vymrela. Láskavý humor nedávno ju­bilujúceho sedemdesiatnika pána Lasicu, či príhody Borisa Filana, keď má dobrý deň, sú z hľadiska zriedkavého výskytu na úrovni murárika červenokrídleho (však pán inžinier Saniga?) – a ak sa niečo neudeje (však pán inžinier Saniga?), postupne vymiznú. Musíme ich strážiť. Všetko je v našich rukách. Výnimoční ľudia sa nerodia každý deň, no keď sa niekto objaví, treba, aby sme ho všetci podporili, ocenili a dali mu možnosť prejaviť sa. Pretože práve špičky, a je jedno v akej oblasti, či v kultúre či vo vede, hovoria o úrovni ľudí aj národa. A my predsa chceme a potrebujeme, aby sme sa nestratili v európ­skej rodine.
Nedávno som bol v spoločnosti, kde sa jeden cez druhého prekárali, či je krajšie na Poľane, či na trsťových plantážach v Gbelciach, dunajských ramenách alebo na Popradskom plese. Debata naberala na intenzite, až kým sa domáci pán neozval: Vie mi niekto povedať, kde u nás, na Slovensku nie je krásne? Bolo po hádke. A ja som si spomenul, že Beliansku jaskyňu osvetľovala Edisonova žiarovka už tri roky potom, čo ju objavil. Ne­pochybne za to vďačíme niektorému z našich predkov, ktorí videli ďalej ako za koniec chotára. A to nám dnes veľmi treba. Pokúsme sa o to.


QUARK 4/2010 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie

V marci som absolvoval dve „služobky“. Najprv sme spolu s kolegyňou Xéniou strávili jarných 50 kilometrov na CeBite v studenom Hannoveri a potom v závere mesiaca to bola už takmer letná Barcelona. Myslím, že na CeBite sme sa zúčastnili ako jediná redakcia zo Slovenska, aspoň som tam nikoho z našich novinárov nevidel. Ako ste už určite zistili, ak je niečo zaujímavé vo svete, PC REVUE investuje čas i peniaze, aby sme boli tam, kde sa veci naozaj uvádzajú. Takisto sa stalo pravidlom, že ak už raz niekam ideme, je z toho aj dobré video. Atmosféru CeBitu tak zažijete spolu s nami aj vy. Keď sme plánovali cestu, bol som rozhodne za to, aby sme šli autom. Hannover je síce naprieč Európou, viac ako 900 kilometrov, dobrých 9 hodín cesty s prestávkami. Ale auto má svoje nesporné výhody, hlavne sa dá použiť ako mobilný sklad rôznych vecí. Xénia je výborná šoférka, určite opatrnejšia ako ja, a tak som sa konečne dobre vyspal... :-) Ďalší dôvod je to, že Xénia má drobulinký problém s lietaním. V praxi to vyzerá tak, že ak posádka zistí, o čo ide, pilot ju pozve do kabíny a ona sa sama presvedčí, že všetko je v najlepšom poriadku. Ja mám nalietaných dobrých 90 hodín ročne, poctivo zbieram každú nalietanú míľu, ale po nástupe do lietadla po mne neštekne ani pes. A potom jej závidím. Dostane totiž v ekonomickej triede teplý čaj ešte pred odletom a má celý rad ďalších výhod :-). Ja dostanem po hodine letu miniatúrnu napolitánku na zašpinenie zubov a vodu spolu s ostanými cestujúcimi. Takže, drahá Xénia, buďme si rovní, žiadne privilégiá, ideme autom a budeš šoférovať.

CeBit je minimálne v Nemecku stále pojem, pre nás je to miesto stretnutia hlavne s ľuďmi z Ďalekého východu. Tohtoročná výstava bola o budúcnosti, mobilných riešeniach, notebookoch od výmyslu sveta, prenose dát cez USB 3.0, internete, kde si len pomyslíte, a o 3D obraze (dnes už asi povinná jazda). Na CeBite je však obrovský rozdiel medzi tým, čo firmy ukazujú v stánkoch, a tým, čo je na výstave reálne dostupné. Myslím predovšetkým na internet. Bežná vstupenka na CeBit stála 30 EUR, čo nie je málo. Niektoré IT firmy však už druhý rok po sebe organizujú „trucakcie“, ktoré sa v rovnakom čase, ako je CeBit, konajú napr. priamo v Hannoveri. Prišli totiž na to, že oslovovať širokú skupinu používateľov je extra drahé a lepšie urobia, ak tieto peniaze minú (ale teda naozaj poriadne) na tých konkrétnych zákazníkov, na ktorých im skutočne záleží. Nuž, organizovať počítačovú výstavu vo svete multimediálneho internetu je asi rovnako náročné ako vydávať úspešný papierový IT magazín (a o tom viem svoje). Organizátori CeBitu tak zarábajú, kde sa len dá, napr. na doplnkových službách. Za 4 hodiny bezdrôtového pripojenia na internet pýtajú 35 EUR, čo je veľa aj na 6-hviezdičkový hotel. To by som možno aj ja počkal na článok a video z PC REVUE pekne doma.

Barcelona bola na konci mesiaca, tesne pred uzávierkou, a tak som potreboval šetriť časom, ako sa len dalo. Špeciálne som chcel minimalizovanú verziu akcie, čo v skutočnosti znamenalo, že som do Barcelony mal doletieť 10 minút po začiatku oficiálnej časti a odletieť na druhý deň o šiestej ráno. Let však nebol celkom jednoduchý, ako to v mojom prípade obyčajne býva. Prišiel som na letisko včas, mohol som si dať na raňajky obľúbenú gulášovú polievku. Stojí to aj s jednou žemľou 5,10 EUR, čo je na slovenské pomery nekresťanská cena, ale toto rozhodnutie sa mi už viackrát osvedčilo ako kľúčové.

Do lietadla sme vo Viedni nastúpili netradične načas, lenže nejako dlho sme sa nehýbali. Desať minút po plánovanom odlete sa ozval kapitán, vraj majú technický problém s klimatizáciou. Keď vám niekto na letisku povie zázračnú formulku „Thank you for your understanding“, takmer vždy to znamená, že máte veľký problém. V odstavenom lietadle sme boli vyše hodiny. Viedenské letisko je super v tom, že je tu internet zadarmo, pritom dosť rýchly a s dosahom až do lietadiel pri termináloch. Lietadlo som tak zmenil na mobilnú kanceláriu. Lenže s vypnutou klimatizáciou tu bolo už po polhodine na odpadnutie. Po 65 minútach meškania sme boli pripravení na odlet a ja som vedel, že môj časový program vypočítaný na minúty stojí na hlinených nohách. Podľa rozpisu som vedel, že akcia sa začína obedom, takže to podstatné by som mal ešte stihnúť. Vedľa mňa však sedela rakúska dvojica, ktorá letela na svadobnú cestu na Kanárske ostrovy. Pri takomto meškaní nemohli stihnúť prípojné lietadlo. Letuška pre nich začala vybavovať spätný let z Barcelony do Viedne a ďalší let na druhý deň zase na Tenerife. A nebolo to jednoduché, voľné miesta z Barcelony do Viedne boli len v poslednom nočnom spoji. Samozrejme, žiadali, aby mohli vystúpiť a počkať pohodlne vo Viedni do druhého dňa, lenže to už nešlo. Vystúpiť im neumožnili. Keď vidíte, že sú aj horšie situácie, ako máte vy, vždy sa dýcha ľahšie. Veď táto dvojica sa hodinu pozerala na letisko, na ktoré sa dostanú po celodennom trmácaní ešte v ten istý večer. A stratili jeden deň, ktorý mohli stráviť skoro ako v raji. Boli mladí, zamilovaní, určite si poradili. Ja som nestihol nič z obeda, okrem rannej gulášovej polievky a leteckej napolitánky som teda nejedol nič, ale program som absolvoval celý. Večer je vždy organizovaná večera, tú som však vynechal. Náš hotel bol totiž 5 minút chôdze od štadióna Nou Camp a v ten večer tu bol zápas FC Barcelona vs. VFB Stuttgart. Niežeby som extra žil futbalom, ale šancu zažiť atmosféru tohto štadióna som chcel využiť. Návšteva FCB však vôbec nie je lacný špás – úplne najlacnejší lístok stojí 132 EUR. Ale stálo to za to, pre mňa možno ani nie tak samotný futbal, ale celá atmosféra okolo. Hoci neviem po katalánsky vôbec nič, zrazu som sa videl, ako spolu so 60-tisícovým davom podporujem milovaný klub. Niečo takéto vám nenahradí ani najlepší 3D televízor a 7.1 domáce kino. Všetko cítite na vlastnej koži, preplnený štadión je vriaci kotol všetkých multimediálnych vnemov. Robiť mexické vlny doma v obývačke s nasadenými 3D okuliarmi, to je asi naivná predstava. Tu áno, celkom som si zacvičil. Nuž, technológia je zatiaľ na takýto zážitok prikrátka. Plný dojmov a dobrého pocitu, že som konečne aspoň deň z roka chudol, som sa vrátil domov a dokončil uzávierku tohto vydania nášho magazínu.

Príjemné čítanie aprílového vydania PC REVUE vám praje

18. 3. 2010 Ondrej Macko

PC REVUE 4/2010 Editorial
Autor: Ondrej Macko

BC MOBIL & TECHBOX

Už sme online!
Vy to ešte neviete? Už sme tu pre vás aj online. Zatiaľ čo tlačiarenské stroje koncom januára naplno pripravovali prvé tohtoročné BC-čko, v redakcii sme tentokrát mali aj po uzávierke časopisu poriadne rušno. Odbíjali totiž posledné dni, resp. skôr hodiny a minúty do spustenia novinky, ktorú sme pre vás pripravovali už od minulého roka. Presne 1. februára 2010 sa tak zrodil úplne nový portál TECHBOX.sk, prostredníctvom ktorého s vami budeme denne. Kým vyjde nový časopis, môžete sa každý deň zoznámiť s najnovšími správami z oblasti mobilných telefónov, GPS navigácií, fotoaparátov, videokamier, TV a videa, audia, IT sveta, služieb operátorov, ale i čoraz populárnejších gadgetov. Na TECHBOX.sk nechýbajú ani kvalitné a podrobné fotografie a videá. Zaujímavé produkty, ktoré pre vás testujeme, si tu môžete pozrieť aj v rozsiahlych galériách ešte pred vydaním časopisu.

Každé ráno, presne o šiestej hodine, vám na portáli TECHBOX.sk ponúkneme zaujímavé správy o tých novinkách, ktoré aktuálne hýbu svetom technológií. Stačí si tak zapnúť počítač a popri rannej káve alebo počas cesty do práce či do školy si cez mobil pozrieť, čo je nové. Ak si ráno nenájdete čas, môžete si najnovšie správy prečítať kedykoľvek počas dňa. Nemusíte sa obávať, že by ste zmeškali akúkoľvek novinku. TECHBOX.sk si dokonca môžete personalizovať. To znamená, že po prihlásení sa vám budú prioritne zobrazovať len novinky z kategórií, ktoré ste si vybrali. Ak si vyberiete napríklad mobilné telefóny a GPS, nebudete sa musieť preklikávať cez správy o nových fotoaparátoch, televízoroch alebo notebookoch. Dokonca vám novinky z vašich obľúbených kategórií pošleme aj na e-mail. Na TECHBOX.sk sme vám priniesli aj všetky dôležité novinky významného kongresu MWC 2010, pričom vás čaká zaujímavá reportáž aj v BC-čku, ktoré práve držíte v rukách. V tomto čísle sme sa pozreli na zúbok aj dátovým sieťam a otestovali sme pre vás päť 12-palcových notebookov. Okrem toho sme vyskúšali ekologický automobil Honda Insight a nahliadli do veľmi blízkej budúcnosti, ktorá bude patriť 3D.

Príjemné čítanie nového BCMOBIL & TECHBOX vám za celú redakciu praje

Roman Calík
šéfredaktor.
P.S.: A nezabudnite, na www.techbox.sk máme pre vás novinky už každý pracovný deň!

BCMOBIL & TECHBOX 3-4/2010 Editorial
Autor: Roman Calík