utorok 1. apríla 2003

PC REVUE

Viete, čo je veľkým problémom našej spoločnosti? To, že sme po skončení „zlatej éry“ socializmu neboli pripravení na nový spoločenský systém, na dravý kapitalistický trhový mechanizmus. Na to, že štát sa bude čoraz menej starať o osud jednotlivca, a ten, ak sa chce mať lepšie, bude musieť byť podnikavejší, schopný zobrať svoj osud do vlastných rúk. A samozrejme, na vznik triednej spoločnosti. Na to, že budú existovať vrstvy majetnejších ľudí, ale aj tých chudobnejších. Bohužiaľ, spoločenské vedomie, zdatne masírované médiami, nám predkladá iba jediný vzor správania sa, resp. jeho výsledok: jedinca, ktorý je úspešný, bohatý a najlepšie ešte aj slávny (o spôsobe, ako sa k tomuto stavu dopracoval, sa však hovorí už pomenej...). Médiá predkladajú ľuďom prototyp úspešných jedincov v podobe politikov, podnikateľov a mediálne známych „osobností“. A keďže nie každý môže byť bohatý ako Jozef M., politicky angažovaný ako Robert F. či fyzicky vybavený ako Zuzana B., tak vznikajú frustrácie, depresie a rozčarovanie. Samozrejme, že trochu preháňam, ale len s cieľom upozorniť na tento negatívny jav.
Pravda je, že ľudia prirodzene túžia po lepšom materiálnom zabezpečení, sociálnom zázemí a – nebojím sa povedať – až blahobyte J. Nie každý má však reálne možnosti svoj stav zmeniť, z čoho následne vzniká stres, nervozita a hľadanie nepriateľa, kto za to môže (najčastejšie si to, samozrejme, odnesie vláda). A nie všetci sa dokážu zmieriť s myšlienkou, že byť menej majetný vôbec nie je hanba, ale často je to otázka výberu životných hodnôt či preferencií. Vzorec úspešnosti a blahobytu, ktorý nám vnucujú médiá, je však pre nás, bohužiaľ, dôležitejší ako iné hodnoty, napr. zdravý rodinný život, správna výchova detí, čas na priateľov, prírodu, koníčky alebo osobný duchovný rast.
Uznávam, že staršia generácia na svojom osude už toho naozaj veľa nedokáže zmeniť a môže hrať len s tými kartami, ktoré jej boli rozdané. Tí mladší, ktorí majú „život ešte len pred sebou“, si môžu nalinkovať takú životnú dráhu, ktorá najviac vyhovuje ich predstavám. A pokojne nech sa v tých predstavách nachádza aj miesto pre úspech, uznanie či materiálne ohodnotenie. Často sa však stretávam
s ideológiou, „ako nerobiť, ale zarobiť“, v rámci ktorej nie sú až také dôležité prostriedky (pokiaľ sú aspoň ako-tak legálne) ako ciele: mať do troch rokov po skončení školy prvý bavorák, dom s bazénom či zlatú kreditku. Ja osobne i mnoho ľudí v mojom okolí sme však boli vychovaní v prostredí, ktoré nás viedlo k tomu, aby sme všetko robili tak dobre, ako len najlepšie vieme, a všetko ostatné už príde viac-menej samo. Treba získať vzdelanie, všímať si svet okolo seba, rozmýšľať, ako by sa to či ono dalo urobiť lepšie, a výsledok sa dostaví. Keď si pozriete success story naozaj úspešných jedincov, zistíte, že použili obdobný recept. Ľahké víťaz stvá jednoducho neexistujú.
A teraz sa dostávam k podstate tohto príhovoru. Je mi jasné, že PCR nemá takú mediálnu silu ako celoplošné televízie, ale rád by som vytvoril protiváhu príkladom tzv. úspešných jedincov. A ako? Pravidelným publikovaním success story osobností či firiem z IT branže v rámci PCR, ktoré sa svojou prácou, umom, šikovnosťou presadili nielen doma, ale prípadne aj v zahraničí. Uverejňovaním životných príbehov osobností či firiem, ktoré vytvárajú hodnoty. Ktoré predávajú vlastné SW či HW produkty, úspešne konkurujúce zahraničným riešeniam. Ktoré poskytujú moderné IT služby, participujú na medzinárodných výskumných či vývojových projektoch, reprezentujú Slovensko v zahraničných IT firmách či inštitúciách. A ktoré okrem profesijného ohodnotenia získali, pochopiteľne, aj určité materiálne výhody. Ale som presvedčený, že absolútna väčšina z nich (ak nie všetci) by potvrdila takú prioritu cieľov, akú som vám tu naznačil, t. j. že osobný úspech a materiálne ohodnotenie neboli cieľom ich úsilia, ale len dôsledkom niečoho iného.
Ak teda viete o niekom vo svojom okolí alebo vy sami môžete prezradiť svoj recept na úspech, kontaktujte ma na mojom maile. Radi poskytneme v PCR priestor aj v rámci pravidelnejšej rubriky. Možno tým pomôžete desiatkam či stovkám iných, ktorí hľadajú inšpiráciu či správne nasmerovanie do života. A to za menšiu námahu predsa určite stojí...

Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný