piatok 1. septembra 2000

PC REVUE

Editorial

Všetci sme asi poriadne otrávení z domácej politickej reality, ktorá nás dennodenne obklopuje, každý z nás sa možno z času na čas zamýšľa nad možnými východiskami zo súčasnej dosť de primujúcej prítomnosti. Samozrejme, že tak činím aj ja ako občan, a keďže sme počítačový magazín, činím tak z pohľadu možného prínosu IT pre zmenu tohto stavu.
K dispozícii sú štandardné riešenia, ale aj inovatívne, hoci zatiaľ neodskúšané postupy.
Parlamentná demokracia poskytuje jediný zásadný moment, keď občan berie do svojich rúk moc, a to voľby. Pokiaľ sa však v parlamente budú objavovať stále tie isté „okukané“ tváre, či už z tábora opozície, alebo vládnej koalície, našu situáciu nevyriešia ani predčasné, ani nijaké iné voľby. Musela by tu existovať tradícia silných a jasne čitateľných politických strán a musela by prísť nová generácia profesionálnych politikov. A nič také nám, obávam sa, najbližších pár rokov nehrozí.
Ďalšou možnosťou je postupné presadzovanie prvkov priamej demokracie, budovanie občianskej spoločnosti, teda stavu, keď bude občan podstatne výraznejšie vtiahnutý do rozhodovania o osude krajiny. Slabou stránkou tejto verzie je, že ak sa nič zásadné nezmení, v našom prípade to bude veľmi dlhá cesta. Okrem toho každá garnitúra, ktorá je momentálne vo vláde, sa len veľmi nerada dobrovoľne vzdáva svojej „ťažko získanej“ moci.
Utopistickou verziou by mohla byť akási „privatizácia“ vládnej moci. Krajinu by riadili profesionálni manažéri, kontrolovaní dozornou radou, auditovaní nezávislou spoločnosťou a motivovaní k efektívnejšiemu riadeniu krajiny napríklad podielom na kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch (HDP, miera inflácie, nezamestnanosti...). Bol by to akýsi vyšší stupeň obľúbenej hry SimCity bez toho, aby sa v nej mohli presadzovať záujmy lobistických skupín, uprednostňovať populistické riešenia či falošná sociálna politika. A politici, aby neotravovali verejnosť, by mohli ďalej pokračovať vo svojich hádkach, faktických pripomienkach a obštrukciách, zavretí dajme tomu v lepšom prípade v nejakom pánskom klube.
A keď už je sprivatizovanie celej vládnej moci utopistickou verziou, bolo by prospešné aspoň sprivatizovať, resp. outsourcovať, t. j. objednať si ich výkon u tretích strán, všetky tie činnosti, služby, ktoré nemusí štátna správa vykonávať svojpomocne zo zákona. To by sa zrazu objavili obrovské rezervy a usporené prostriedky.
Technologická verzia by sa opierala o fakt, že IT sú schopné vyvíjať tlak nielen na komerčný sektor, ale obrovský prínos a význam predstavujú aj pre osobný a spoločenský život vôbec. V prípade komerčných spoločností umožňujú IT zefektívniť riadenie, znížiť náklady, rozširovať trhy, skvalitňovať vnútropodnikovú komunikáciu atď. Ak v konkurenčnom prostredí získa jeden podnik vďaka implementácii IT konkurenčnú výhodu, nezostane ostatným spoločnostiam nič iné ako nasledovať ho. Ináč nemajú šancu na prežitie. Niečo podobné by malo nastať aj v prípade riadenia krajiny, ktorá je vlastne tiež jeden veľký a komplexný podnik. Nie je preto prekvapujúce, že nedávny audit štátnej správy zistil obrovské rezervy vo využívaní zdrojov, ne efektívne riadenie, prezamestnanosť atď. Implementácia inteligentného informačného systému a jeho dôsledné využívanie by pritom pomohlo práve zefektívniť jej činnosť, zvýšiť flexibilnosť, systematizovať logistiku, zredukovať náklady. Ale to by musel mať niekto na tom záujem. Samozrejme, že už v súčasnosti jednotlivé orgány štátnej a verejnej správy vo väčšej či menšej miere využívajú IT v nejakej podobe. Problém je v tom, že napríklad jednotlivé ministerstvá a im podriadené úrady či organizácie využívajú rozdielne IS, ktoré nie sú schopné medzi sebou komunikovať. Chýba tak komplexný pohľad na štátnu správu ako celok a možnosť ju riadiť. Tým, že každý si presadzuje vlastné riešenie, výber vlastného dodávateľa, sa tieto riešenia navyše podstatne predražujú. A štátny úradník sa predsa nenechá dobrovoľne pripraviť o svoju poctivo zaslúženú províziu...
Veľkou prekážkou je, akým spôsobom bola a, bohužiaľ, ešte stále je vnímaná dôležitosť IT našimi doterajšími vládami. Starostlivosť o informatiku sa prehadzuje medzi ministerstvami ako horúci zemiak a neexistuje pragmatická koncepcia komplexnej informatizácie spoločnosti. Politici s obľubou čítajú plamenné prejavy o informačnej spoločnosti a informačných superdiaľniciach, ale v skutočnosti sa počítačov a IT buď boja, nerozumejú im, alebo sa o ne nezaujímajú. Česť výnimkám.
Budúca informačná spoločnosť by mnohé negatíva prepolitizovanej a skorumpovanej spoločnosti mohla odstrániť už len vďaka takým mechanizmom, ako budú on line voľby či referendá o zásadných otázkach smerovania celej krajiny, či interaktívne hlasovanie o lokálnych (mestských, obecných) „každodenných“ záležitostiach. Bohužiaľ, na tú dobu si ešte nejaký týždeň budeme musieť počkať, lebo ani vo svete nie sú zatiaľ vyjasnené niektoré veci – ako napríklad zabezpečiť rovnakú možnosť prístupu občanov k prostriedkom na elektronické hlasovanie, ako dodržať ochranu osobných údajov so súčasným bezpečným prístupom a jednoznačnou autentifikáciou atď.
Dovtedy nám zostáva aspoň zintenzívniť úsilie vo väčšej miere presadzovať využívanie IT a popularizovať ich význam a prínos, šíriť informačnú osvetu... Treba dúfať, že aspoň nastupujúce generácie budúcich manažérov či politikov budú vo svojich postojoch k uvedomovaniu si dôležitosti IT podstatne zodpovednejšie.

Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 9/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný