Nastal čas na tradičnú ročnú rekapituláciu. Dalo by sa povedať, že po tých 12 rokoch vydávania PCR už je všetko zabehané, beží to už akosi samo od seba a už niet čo riešiť. Opak je však pravda a osobitne tento rok bol prípravou na veľké zmeny, ktoré nás čakajú od januára. K tým najdôležitejším patrí oddelenie dvoch veľkých tematických okruhov do samostatných médií. Tak ako sme už ohlásili, bude foto, video a mobily vychádzať v rámci DIGI REVUE a informačné technológie pre profesionálov zase v INFOWARE. Obidva nové tituly štartujú naostro v novom roku a budú dostupné aj v novinových stánkoch alebo prostredníctvom predplatného. Predplatitelia PCR aj s CD však budú ešte tento rok dostávať INFOWARE zadarmo. Upozorňujem na informácie o predplatnom, ktoré vám umožnia „namiešať“ si taký mix informácií a médií, ktorý najlepšie uspokojí vaše potreby. Nebolo by totiž únosné aj naďalej zastrešovať všetky témy v rámci jedného média. Veď už toto decembrové číslo, keď ešte INFOWARE nevychádza samostatne, má aj s prílohou okolo 250 strán. A stále za rovnakú cenu. To, že čitatelia dostávali PCR aj s prílohou celý rok za nezmenenú cenu, bol pre čitateľov dosť hodnotný benefit. Preto n8s prekvapuje, keď sa z času na čas objaví kritika, že máme veľa reklamy. No keby jej nebolo, číslo by muselo byť podstatne tenšie alebo drahšie, pretože ekonomika nepustí... Môžem všetkých ubezpečiť, že presne sledujeme, koľko máme objednanej reklamy na daný mesiac, a ak v lepších mesiacoch jej máme trochu viac, automaticky sa pridávajú strany, aby pomer reklamy k redakčným stranám zostal zachovaný niekde na úrovni 20 – 25 %.
Keď už sme pri kritike, pozastavím sa pri doručovaní PCR predplatiteľom. Je nám ľúto, že predplatitelia dostavajú časopis niekedy neskôr, ako príde do stánkov, ale distribúcia predplatiteľom je služba, na ktorú nemáme priamy dosah a nie je možnosť jej výberu či zmeny. Nám tlačiareň dodá celý náklad koncom mesiaca. Ten okamžite ide do expedičnej firmy, ktorá vkladá cédečká, prílohy a zabalí ho do fólie. To trvá maximálne 1-2 dni. Následne časť nákladu ide do distribučnej firmy, ktorá má pod sebou novinové stánky na Slovensku, a v rovnakom čase ide druhá časť Slovenskej pošte (SP), aby výtlačky doručila predplatiteľom. Tá by ich mala doručiť v priebehu
2-3 dní, ale zdá sa, že to nie celkom funguje a meškanie býva podstatne dlhšie. Bohužiaľ, nemáme veľa možností, ako ovplyvniť rýchlejšie doručovanie zásielok, keďže SP má na poštovú službu monopol. Ak má niekto nápad, ako na to, radi sa necháme poučiť. Situácia by sa však mohla
zlepšiť inou cestou, keďže prechádzame na novú technológiu tlače (CTP), pri ktorej obchádzame jeden výrobný medzikrok (osvit), a tak sa nám podarí ušetriť asi 1-2 dni.
Ak máte obavy o vykrádanie schránok, odporúčame nechať si posielať PCR do práce, školy alebo na iné bezpečné miesto, prípadne sa dohodnúť s poštárom, aby vám výtlačok nechával na pošte.
Ďalšou podstatnou zmenou je zmena na poste šéfredaktora. Tým novým sa stáva kolega Ondrej Macko, ktorý má moju plnú dôveru a verím, že pod jeho vedením bude PCR ďalej rásť. Nikam neodchádzam, okrem toho, že sa budem venovať rozbiehaniu nových projektov, budem stále prítomný aj v PC REVUE (napr. aj prostredníctvom úvodníkov), aj v našich ďalších médiách, ale hlavnú zodpovednosť za PCR už ponesie Ondrej. Tak mu držím palce a želám pevné nervy... :)
Výroba odborného časopisu, ako je PCR, je totiž pomerne náročný proces. Na uverejnenie jediného číselného výsledku z testu treba nechať zbehnúť daný test x krát, niektoré testy pritom trvajú rádovo aj hodiny, niektoré zariadenia podrobujeme viacerým testom a stačí si spočítať celkovú náročnosť, keď sa v teste stretne napr. 10 – 15 zariadení. Tie treba zapožičať, otestovať, nafotiť a v rovnakom stave aj vrátiť. A popritom treba článok napísať, aby sa stihol termín naj bližšej uzávierky. Okrem toho sú tu konferencie, porady, mítingy, množstvo času stráveného rôznymi činnosťami, ktoré na tlačenom výstupe PCR nie sú priamo viditeľné, ale ktoré sa v konečnom dôsledku podpisujú na celkovom výsledku. Samozrejme, toto všetko sa nedá stíhať pri bežnom 8-hodinovom pracovnom čase. Preto je u nás úplne bežné, keď maily či IM bežia na plné obrátky aj o polnoci či cez víkend alebo sviatky. Je to, samozrejme, dosť veľký „zaberák“, ale to iste platí pre všetkých, ktorí chcú túto dynamickú a napriek množstvu problémov vzrušujúcu dobu naplno využiť a nezostať v sivom priemere. A to by sme neradi... :)
Všetko dobré vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. decembra 2004
pondelok 1. novembra 2004
PC REVUE
Jednou z prekážok, ktoré bránia rýchlejšiemu napredovaniu informatizácie na Slovensku, je chýbajúci zaujímavý a užitočný obsah na internete. Tak to aspoň tvrdia mobilní operátori, poskytovatelia prístupu na internet, dodávatelia IT produktov a služieb či predstavitelia štátnej správy. V tomto jednom sa bez problémov zhodnú a nedá sa nimi nesúhlasiť. No ak príde reč na to, kto by mal byť tým „veľkoposkytovateľom“ obsahu, predstavy sa už rozchádzajú a čaká sa na príchod niekoho tretieho, kto by to tu konečne rozhýbal. Kto do slovenského internetu investuje peniaze, čas a energiu a následne ostatným vytvorí obchodné príležitosti alebo splnenie politického programu.
Niežeby na slovenskom webe nebol nijaký obsah. Isteže je, ale len do tej miery, pokiaľ sekundárne prináša jeho poskytovateľom aspoň nejaký komerčný efekt. Alebo pokiaľ nadšencom, ktorí ho vytvárajú na nekomerčnom základe, vydrží peňaženka, nervy a zapálenie pre dobrú vec.
Dobrým príkladom komerčného prístupu sú servery o zdraví. Väčšinou za nimi stoja farmaceutické firmy alebo priamo súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nájdete na nich informácie o chorobách, ktoré priamo súvisia s ich portfóliom liekov či služieb. Ak však hľadáte komplexnú on-line encyklopédiu o zdraví, nenájdete ju. Ak viete, ako hľadať, požadované informácie si nakoniec ako-tak poskladáte. Niečo nájdete čiastočne aj na našich serveroch, ale skôr na tých českých alebo svetových. No bežný občan, ktorý nevie, ako na to, či neovláda dobre nijaký cudzí jazyk, má smolu. A preto keď sa mu vyhodí podozrivá vyrážka, uteká hneď za doktorom alebo, naopak, v opačnom extréme, keď sa mu objavia čudné príznaky, v obavách toho najhoršieho radšej nikam nejde, hoci by si možno mohol na internete nájsť informáciu, že stačí upraviť stravu alebo životný štýl. Prípadne treba síce navštíviť lekára, ale možná choroba má veľmi dobrú prognózu vyliečenia. Vytvoriť takýto alebo podobný informačný portál nie je technicky žiadny problém, ale chce to najmä peniaze a tých v prostredí slovenského internetu nie je veru veľa. Ďalšou požiadavkou je komplexnosť informácií, slovenské prostredie, jednoduchý a rýchly prístup k obsahu.
Mám však riešenie. Nie je síce veľmi reálne, že sa uskutoční, ale možno prinúti kompetentných zamyslieť sa. Myšlienka je jednoduchá. Tak ako existuje verejnoprávna televízia, rozhlas či tlačová agentúra, nech existuje aj verejnoprávny informačný portál na internete.
Neviem, čo by mal prakticky vyjadrovať termín verejnoprávny, ktorým sa označuje charakter štátnych médií, ale ako laik si predstavujem, že ide o niečo ako vyšší štátny záujem poskytovať občanom informácie vo verejnom záujme. Z tejto opäť nič nehovoriacej frázy skúsim dedukovať, že pôjde asi o informácie, ktoré by komerčné médiá bežne neposkytovali: spravodajstvo z regiónov, okrajové žánre a dokumenty, témy pre minoritné skupiny obyvateľstva národnostné menšiny atď.
Vyrábanie „verejnoprávnych“ relácií by pritom mohlo fungovať aj na princípe zadania a výberového konania. Nech štátne orgány nadefinujú štruktúru a obsah takýchto relácií a zadajú ich do výroby tej televízii, rádiu či agentúre, ktorá urobí najlepšiu ponuku. Bude to jasné, transparentné a určite lacnejšie ako to, čo beží teraz. A nemuseli by sme vynakladať toľko peňazí na dotovanie štátnych médií, pri ktorých nie je jasné, ktorá časť vysielania je tá „verejnoprávna“. (Možno by mali začať dávať nejaký symbol, ikonku do rohu obrazovky alebo predeľovací jingel... :( Nemuselo by nás potom iritovať, ako sa špeciálne STV snaží súťažiť obsahom s komerčnými televíziami. Je potom vysielanie mexických telenoviel či súťaže o Superstar verejným záujmom tohto štátu? Už len poslednou kvapkou sú plačlivé výzvy, aby sme platili aj koncesionárske poplatky...
Osobne si viem predstaviť, aký typ informácií by mal občan vo verejnom záujme dostávať. Môže to byť osveta v oblasti zdravia, výchovy detí, prípravy na rodičovstvo atď. Užitočné by boli určite rôzne poradne, praktické informácie, ako postupovať v rôznych životných situáciách (narodenie, dospievanie, drogy, hľadanie práce, svadba atď.) Časť podobných informácií sa dá nájsť na už existujúcom portáli obcan.sk, ale je to málo a v konečnom dôsledku informácia sa končí na adrese inštitúcie alebo odkaze na zákon alebo súvisiaci dokument niektorého ministerstva. A to je ešte zázrak, že takýto projekt vôbec vznikol, koniec koncov bola to iniciatíva súkromných firiem, ktoré sa chcú angažovať v oblasti eGovernment.
Mám pomerne jasnú predstavu, ako by asi mal vyzerať verejnoprávny informačný portál a aké služby by mal poskytovať bežným ľuďom, aké benefity by priniesol občanom aj štátnej správe. Neviem však, či má zmysel túto tému podrobnejšie rozoberať, keďže na realizáciu takéhoto projektu je nevyhnutná zásadná zmena prístupu orgánov štátnej správy v oblasti informatizácie. A to sme skôr vo sfére sci-fi...
Aby som však nekončil tak negatívne, poukážem na príklad nekomerčného projektu. On-line encyklopédia Wikipedia funguje na princípe open-content (otvorený prístup, voľné použitie a kopírovanie). Existuje už množstvo jazykových mutácií, tá pôvodná anglická (wikipedia.org) má v súčasnosti okolo 360 000 článkov. Slovenských prispievateľov (2500 článkov) čaká ešte veľké množstvo práce...
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Niežeby na slovenskom webe nebol nijaký obsah. Isteže je, ale len do tej miery, pokiaľ sekundárne prináša jeho poskytovateľom aspoň nejaký komerčný efekt. Alebo pokiaľ nadšencom, ktorí ho vytvárajú na nekomerčnom základe, vydrží peňaženka, nervy a zapálenie pre dobrú vec.
Dobrým príkladom komerčného prístupu sú servery o zdraví. Väčšinou za nimi stoja farmaceutické firmy alebo priamo súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nájdete na nich informácie o chorobách, ktoré priamo súvisia s ich portfóliom liekov či služieb. Ak však hľadáte komplexnú on-line encyklopédiu o zdraví, nenájdete ju. Ak viete, ako hľadať, požadované informácie si nakoniec ako-tak poskladáte. Niečo nájdete čiastočne aj na našich serveroch, ale skôr na tých českých alebo svetových. No bežný občan, ktorý nevie, ako na to, či neovláda dobre nijaký cudzí jazyk, má smolu. A preto keď sa mu vyhodí podozrivá vyrážka, uteká hneď za doktorom alebo, naopak, v opačnom extréme, keď sa mu objavia čudné príznaky, v obavách toho najhoršieho radšej nikam nejde, hoci by si možno mohol na internete nájsť informáciu, že stačí upraviť stravu alebo životný štýl. Prípadne treba síce navštíviť lekára, ale možná choroba má veľmi dobrú prognózu vyliečenia. Vytvoriť takýto alebo podobný informačný portál nie je technicky žiadny problém, ale chce to najmä peniaze a tých v prostredí slovenského internetu nie je veru veľa. Ďalšou požiadavkou je komplexnosť informácií, slovenské prostredie, jednoduchý a rýchly prístup k obsahu.
Mám však riešenie. Nie je síce veľmi reálne, že sa uskutoční, ale možno prinúti kompetentných zamyslieť sa. Myšlienka je jednoduchá. Tak ako existuje verejnoprávna televízia, rozhlas či tlačová agentúra, nech existuje aj verejnoprávny informačný portál na internete.
Neviem, čo by mal prakticky vyjadrovať termín verejnoprávny, ktorým sa označuje charakter štátnych médií, ale ako laik si predstavujem, že ide o niečo ako vyšší štátny záujem poskytovať občanom informácie vo verejnom záujme. Z tejto opäť nič nehovoriacej frázy skúsim dedukovať, že pôjde asi o informácie, ktoré by komerčné médiá bežne neposkytovali: spravodajstvo z regiónov, okrajové žánre a dokumenty, témy pre minoritné skupiny obyvateľstva národnostné menšiny atď.
Vyrábanie „verejnoprávnych“ relácií by pritom mohlo fungovať aj na princípe zadania a výberového konania. Nech štátne orgány nadefinujú štruktúru a obsah takýchto relácií a zadajú ich do výroby tej televízii, rádiu či agentúre, ktorá urobí najlepšiu ponuku. Bude to jasné, transparentné a určite lacnejšie ako to, čo beží teraz. A nemuseli by sme vynakladať toľko peňazí na dotovanie štátnych médií, pri ktorých nie je jasné, ktorá časť vysielania je tá „verejnoprávna“. (Možno by mali začať dávať nejaký symbol, ikonku do rohu obrazovky alebo predeľovací jingel... :( Nemuselo by nás potom iritovať, ako sa špeciálne STV snaží súťažiť obsahom s komerčnými televíziami. Je potom vysielanie mexických telenoviel či súťaže o Superstar verejným záujmom tohto štátu? Už len poslednou kvapkou sú plačlivé výzvy, aby sme platili aj koncesionárske poplatky...
Osobne si viem predstaviť, aký typ informácií by mal občan vo verejnom záujme dostávať. Môže to byť osveta v oblasti zdravia, výchovy detí, prípravy na rodičovstvo atď. Užitočné by boli určite rôzne poradne, praktické informácie, ako postupovať v rôznych životných situáciách (narodenie, dospievanie, drogy, hľadanie práce, svadba atď.) Časť podobných informácií sa dá nájsť na už existujúcom portáli obcan.sk, ale je to málo a v konečnom dôsledku informácia sa končí na adrese inštitúcie alebo odkaze na zákon alebo súvisiaci dokument niektorého ministerstva. A to je ešte zázrak, že takýto projekt vôbec vznikol, koniec koncov bola to iniciatíva súkromných firiem, ktoré sa chcú angažovať v oblasti eGovernment.
Mám pomerne jasnú predstavu, ako by asi mal vyzerať verejnoprávny informačný portál a aké služby by mal poskytovať bežným ľuďom, aké benefity by priniesol občanom aj štátnej správe. Neviem však, či má zmysel túto tému podrobnejšie rozoberať, keďže na realizáciu takéhoto projektu je nevyhnutná zásadná zmena prístupu orgánov štátnej správy v oblasti informatizácie. A to sme skôr vo sfére sci-fi...
Aby som však nekončil tak negatívne, poukážem na príklad nekomerčného projektu. On-line encyklopédia Wikipedia funguje na princípe open-content (otvorený prístup, voľné použitie a kopírovanie). Existuje už množstvo jazykových mutácií, tá pôvodná anglická (wikipedia.org) má v súčasnosti okolo 360 000 článkov. Slovenských prispievateľov (2500 článkov) čaká ešte veľké množstvo práce...
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. októbra 2004
PC REVUE
Neviem, ako ste na tom vy, ale ja mám seriózny problém, ako sa vyrovnať s obrovským množstvom informácií a udalostí, ktoré ma dennodenne zaplavujú. Počas dňa treba spracovať pravidelnú dávku
e-mailov, správ, reportov, článkov, zmlúv atď., čo vyvoláva potrebu masívneho paralelizmu a multitaskingu :). Popritom sa zvyšuje počet transakcií: treba vybaviť odkazy, úlohy, zvonia telefóny, vyskakujú okná s požiadavkou na odpoveď cez instant messaging, vyskakujú upozornenia na termín stretnutia alebo porady, a to už o 5 minút, atď. Keď vás vyrušia od práce na počítači, musíte sa preklikať pootváranými oknami cez rozrobené veci a v priebehu sekundy preladiť myšlienky a z buffera vytiahnuť informácie o stave pred vyrušením a pokračovať ďalej. Až do ďalšieho prerušenia... Veď to určite dôverne poznáte. Nie je to také strašné, dá sa to všetko relatívne v pohode zvládnuť, ale predsa ma neklesajúci traffic záťaže trochu desí (na vysvetlenie: cieľom tohto príhovoru nie je sťažovať sa či vyplakávať, iba opísať situáciu, upozorniť na problém, ktorý možno skôr či neskôr bude hroziť aj vám, prípadne poradiť a pokúsiť sa o riešenie).
O tom, ako zvládať záplavu mailov, som písal tuším niekedy pred polrokom, takže túto tému považujem za vybavenú. V prípade spracovania dokumentov som permanentne v situácii, že sa musím v priebehu pár minút vyjadriť k niekoľkostranovému dielku. To znamená, že ho treba otvoriť, prečítať, porozumieť obsahu, zaujať stanovisko a vyjadriť sa. Párkrát za mesiac sa stane, že musím prebehnúť, skontrolovať a urobiť zásahy do 100- a viacstranového dokumentu a mám na to iba 1 či 2 hodiny. Iste, človek sa za tie roky už naučil zopár trikov na rýchle čítanie dokumentov, napríklad vnímanie textu po odsekoch či celých stranách, a nie jednotlivých slovách a vetách. Stačí sa sústrediť na čísla, fakty, podstatné mená, predmet vety či inak graficky zvýraznené slová a dokážete pomerne rýchlo odlíšiť, čo je informácia a čo je vata, a aspoň zhruba porozumieť obsahu. Veľkou výhodou je možnosť dať si dokumenty predspracovať niekomu inému, kto za vás vyberie podstatné informácie, alebo vhodnou grafickou úpravou dosiahnuť, aby sa v dokumente aspoň ľahšie orientovalo. Keďže som však bol prinútený vypestovať si na čítanie dokumentov takýto reflex, má to aj odvrátenú stranu. Už nedokážem napríklad čítať bežnú ľahkú beletriu či
poéziu. Tá má pre mňa nízku „informačnú hodnotu“, hoci v ich prípade ide o iný typ očakávanej hodnoty. Ale moje podvedomie je už deformované a pátra iba po informáciách, ktoré by mohlo zužitkovať.
Na vnesenie prehľadu do správy úloh, termínov stretnutí, poznámok a odkazov nám dávajú výrobcovia kancelárskeho softvéru našťastie kopec šikovných nástrojov na prioritizáciu, zvýrazňovanie, upozorňovanie atď. Napriek tomu tieto nástroje neriešia problém, ako sa vyrovnať s návštevou, ktorá sa neponáhľa, lebo má kopec času, hoci zdržanie o každých 5 minút vám následne posúva termín odchodu z práce... :( Isteže, nie je problém dopredu limitovať dĺžku stretnutia a vopred si potvrdiť tému rozhovoru, hoci človek potom vyzerá tak trochu ako asociál, ktorý si nenájde pár minút navyše pre kolegu či obchodného partnera. Podobný konflikt sa objavuje, keď chcete namiesto osobného stretnutia navrhnúť vybavenie celého stretnutia cez mail, IM alebo telefón, pretože viete, že to bude rýchlejšie, efektívnejšie a navyše môžete mať celý proces komunikácie archivovaný (pre prípad potreby...) s doplňujúcimi podkladmi v elektronickej podobe. Ale rovnako si uvedomujete dôležitosť osobného stretnutia, a preto sa podvolíte, keď ho druhá strana preferuje.
Keď príde termín mítingu alebo porady a vy nemáte čas pripraviť sa, pozrieť si podklady, musíte sa spoľahnúť na informácie o tom, čo sa dohodlo minule, čo prišlo v mailoch, na dokumenty, ktoré ste len bleskovo preleteli. To vás núti pamätať si dosť veľa vecí (čo kto povedal, kto čím argumentoval, aké boli dohody, kto čo sľúbil, aké boli termíny atď.), aby ste sa permanentne udržiavali v obraze. Nie je to problém, len to vyžaduje väčšiu dávku sústredenia sa.
No a na adresu instant messagingu len toľko: nedávajte svoj IM kontakt len tak hocikomu, pretože nie je nič desivejšie, ako keď si dobrovoľne sprístupníte ďalší komunikačný kanál, cez ktorý vás môžu ľudia vyrušovať, dožadujúc sa okamžitej reakcie.
Z nutnosti riadiť tok udalostí a informácií okolo seba v práci čo najrýchlejšie a najefektívnejšie následne hrozí, že týmto štýlom budete pristupovať aj k svojim kamarátom, rodine či blízkym ľuďom. A striktne im vyhradiť 15 minút s dopredu vyžiadanou témou rozhovoru by bola asi príliš silná káva :) – zrejme by vás niekam poslali...
Úspešné vyrovnanie sa s odvrátenou stranou nástupu
informačnej spoločnosti a zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
e-mailov, správ, reportov, článkov, zmlúv atď., čo vyvoláva potrebu masívneho paralelizmu a multitaskingu :). Popritom sa zvyšuje počet transakcií: treba vybaviť odkazy, úlohy, zvonia telefóny, vyskakujú okná s požiadavkou na odpoveď cez instant messaging, vyskakujú upozornenia na termín stretnutia alebo porady, a to už o 5 minút, atď. Keď vás vyrušia od práce na počítači, musíte sa preklikať pootváranými oknami cez rozrobené veci a v priebehu sekundy preladiť myšlienky a z buffera vytiahnuť informácie o stave pred vyrušením a pokračovať ďalej. Až do ďalšieho prerušenia... Veď to určite dôverne poznáte. Nie je to také strašné, dá sa to všetko relatívne v pohode zvládnuť, ale predsa ma neklesajúci traffic záťaže trochu desí (na vysvetlenie: cieľom tohto príhovoru nie je sťažovať sa či vyplakávať, iba opísať situáciu, upozorniť na problém, ktorý možno skôr či neskôr bude hroziť aj vám, prípadne poradiť a pokúsiť sa o riešenie).
O tom, ako zvládať záplavu mailov, som písal tuším niekedy pred polrokom, takže túto tému považujem za vybavenú. V prípade spracovania dokumentov som permanentne v situácii, že sa musím v priebehu pár minút vyjadriť k niekoľkostranovému dielku. To znamená, že ho treba otvoriť, prečítať, porozumieť obsahu, zaujať stanovisko a vyjadriť sa. Párkrát za mesiac sa stane, že musím prebehnúť, skontrolovať a urobiť zásahy do 100- a viacstranového dokumentu a mám na to iba 1 či 2 hodiny. Iste, človek sa za tie roky už naučil zopár trikov na rýchle čítanie dokumentov, napríklad vnímanie textu po odsekoch či celých stranách, a nie jednotlivých slovách a vetách. Stačí sa sústrediť na čísla, fakty, podstatné mená, predmet vety či inak graficky zvýraznené slová a dokážete pomerne rýchlo odlíšiť, čo je informácia a čo je vata, a aspoň zhruba porozumieť obsahu. Veľkou výhodou je možnosť dať si dokumenty predspracovať niekomu inému, kto za vás vyberie podstatné informácie, alebo vhodnou grafickou úpravou dosiahnuť, aby sa v dokumente aspoň ľahšie orientovalo. Keďže som však bol prinútený vypestovať si na čítanie dokumentov takýto reflex, má to aj odvrátenú stranu. Už nedokážem napríklad čítať bežnú ľahkú beletriu či
poéziu. Tá má pre mňa nízku „informačnú hodnotu“, hoci v ich prípade ide o iný typ očakávanej hodnoty. Ale moje podvedomie je už deformované a pátra iba po informáciách, ktoré by mohlo zužitkovať.
Na vnesenie prehľadu do správy úloh, termínov stretnutí, poznámok a odkazov nám dávajú výrobcovia kancelárskeho softvéru našťastie kopec šikovných nástrojov na prioritizáciu, zvýrazňovanie, upozorňovanie atď. Napriek tomu tieto nástroje neriešia problém, ako sa vyrovnať s návštevou, ktorá sa neponáhľa, lebo má kopec času, hoci zdržanie o každých 5 minút vám následne posúva termín odchodu z práce... :( Isteže, nie je problém dopredu limitovať dĺžku stretnutia a vopred si potvrdiť tému rozhovoru, hoci človek potom vyzerá tak trochu ako asociál, ktorý si nenájde pár minút navyše pre kolegu či obchodného partnera. Podobný konflikt sa objavuje, keď chcete namiesto osobného stretnutia navrhnúť vybavenie celého stretnutia cez mail, IM alebo telefón, pretože viete, že to bude rýchlejšie, efektívnejšie a navyše môžete mať celý proces komunikácie archivovaný (pre prípad potreby...) s doplňujúcimi podkladmi v elektronickej podobe. Ale rovnako si uvedomujete dôležitosť osobného stretnutia, a preto sa podvolíte, keď ho druhá strana preferuje.
Keď príde termín mítingu alebo porady a vy nemáte čas pripraviť sa, pozrieť si podklady, musíte sa spoľahnúť na informácie o tom, čo sa dohodlo minule, čo prišlo v mailoch, na dokumenty, ktoré ste len bleskovo preleteli. To vás núti pamätať si dosť veľa vecí (čo kto povedal, kto čím argumentoval, aké boli dohody, kto čo sľúbil, aké boli termíny atď.), aby ste sa permanentne udržiavali v obraze. Nie je to problém, len to vyžaduje väčšiu dávku sústredenia sa.
No a na adresu instant messagingu len toľko: nedávajte svoj IM kontakt len tak hocikomu, pretože nie je nič desivejšie, ako keď si dobrovoľne sprístupníte ďalší komunikačný kanál, cez ktorý vás môžu ľudia vyrušovať, dožadujúc sa okamžitej reakcie.
Z nutnosti riadiť tok udalostí a informácií okolo seba v práci čo najrýchlejšie a najefektívnejšie následne hrozí, že týmto štýlom budete pristupovať aj k svojim kamarátom, rodine či blízkym ľuďom. A striktne im vyhradiť 15 minút s dopredu vyžiadanou témou rozhovoru by bola asi príliš silná káva :) – zrejme by vás niekam poslali...
Úspešné vyrovnanie sa s odvrátenou stranou nástupu
informačnej spoločnosti a zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. septembra 2004
PC REVUE
Na leto sa vždy teším v domnienke, že bude trochu voľnejšie, že bude menej agendy, porád, mítingov. A s blížiacim sa koncom prázdnin vždy už len konštatujem, ako hlboko som sa mýlil, a ticho závidím médiám, ktoré v lete vyrábajú dvojčísla či púšťajú reprízové TV relácie... Tento rok sme leto využili na „inventarizáciu“ našich vydavateľských zdrojov i zámerov a prípravu konkrétnych projektov na budúci rok. A s nimi vás chcem oboznámiť.
Už je jasné, že budúci rok bude vychádzať samostatné médium, ktoré vznikne zlúčením tohtoročných príloh DIGI REVUE a MOBIL REVUE, ktoré sme k PC REVUE tento rok pribaľovali zadarmo. Nový magazín sa bude vo väčšom rozsahu venovať rovnakým témam ako aj doteraz, t. j. digitálnym fotoaparátom, videokamerám, mobilom, a väčší dôraz získajú aj oblasti ako domáce kino. Okrem recenzií a technologických článkov sa bude ešte vo väčšej miere sústreďovať na praktické informácie, rady, tipy a triky, cenové porovnávania atď. Bude to takisto mesačník. Predávať sa bude v stánkoch, vo vybraných predajniach spotrebnej elektroniky, ale bude sa dať aj predplatiť, či už sólo, alebo spolu s PCR, verzia kombi bude, samozrejme, lacnejšia.
Keď už sme pri predplatnom, aj tu máme jednu zmenu. Od začiatku vychádzania PCR sme mali aj kategóriu zľavnené predplatné, ktoré bolo určené najmä študentom a dôchodcom, t. j. slabším sociálnym skupinám. Dosť často sme sa však stretávali s využívaním tejto zľavy aj u tých, pre ktorých nebola pôvodne určená. Napríklad študentskú zľavu si nárokovali aj už zamestnaní absolventi s pravidelným mesačným príjmom. Zľavnené predplatné preto od budúceho roku priznáme iba po predložení potvrdenia o návšteve školy. Dobrou správou je, že od budúceho roku vytvárame novú kategóriu sociálne predplatné, ktorého hodnota je hlboko pod našimi nákladmi. A priznáme ho tým, ktorých sociálna situácia naozaj nie je najružovejšia a často z tohto dôvodu – hoci neradi – museli predplatné zrušiť. Každú žiadosť budeme posudzovať individuálne, jej súčasťou musia byť aj dokumenty, ktoré potvrdzujú takýto stav. V odôvodnených špeciálnych prípadoch sme pripravení poskytnúť predplatné aj zadarmo. Berte to ako náš ma lý príspevok do sociálneho programu, ktorý má pomôcť prečkať tieto ťažké, hoci potrebné reformné časy.
Ďalšou dobrou správou je, že ročné predplatné s CD zostane nezmenené rovnako ako cena časopisu v stánkoch. Aj v roku 2005 dostanú všetci predplatitelia PCR s CD podobne ako v tomto ro ku darček v podobe dvoch špeciálnych CD s multimediálnymi encyklopé diami z vydavateľ stva Dor ling Kin dersley v českej lokalizácii, každé v hodnote 700 – 800 korún. V stánkoch sa verzia s týmto CD bude dať kúpiť iba za podstatne vyššiu cenu. Podrobné informácie o cenách PCR na rok 2005 nájdete v na sledujúcich číslach.
Zásadnou novinkou je dosť podstatný zásah do štruktúry magazínu. Od začiatku existencie PCR sa hlásime aj k profesionálnym používateľom, do sveta IT. Pre túto skupinu čitateľov sme mali vyhradené rubriky ako Infoware, Programujeme, Linuxware, ale aj niektoré odbornejšie články z ostatných rubrík. Na druhej strane máme veľkú skupinu klasických používateľov PC, pričom pre mnohých je svet IT zatiaľ priveľmi vzdialený, komplikovaný, príliš odborný. A z našich prieskumov a ankiet, ktoré sme robili počas celého roku, vyplynulo, že „pécečkári“ nemajú až taký záujem o IT. Rozhodli sme sa preto aj pre fyzické oddelenie týchto dvoch skupín používateľov-čitateľov tým, že svet IT oddelíme do samostatného média. Vznikne tak nová príloha Infoware, ktorá bude predplatiteľom PCR v budúcom roku distribuovaná zadarmo. Kto ju bude chcieť, prečíta si ju, kto nie, môže ju dať kolegovi, známemu, ktorý má záujem aj o svet informačných technológií. V stánkoch ju však nedostanete, preto odporúčam rozhodnúť sa pre predplatné.
Všetky tieto inovácie sú výsledkom rozhodnutí, ktoré padli po dôkladných analýzach, dlhých debatách a poradách. Hoci sme im venovali dosť veľa energie a času nielen počas leta, keď by bolo určite príjemnejšie ležať pri vode, verím, že budú na prospech nás všetkých.
Ale aby som vás nezavádzal, že sme celé leto iba sedeli za počítačmi, tak vám prinášame jednu ilustračnú fotku z letného redakčného športovo-spoločenského popoludnia. Po tenise a plážovom volejbale sme skončili pri bazéne a grile. Na fotke sa však časť redakcie práve napcháva melónom. Mňam...
Pekný zvyšok leta a zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Už je jasné, že budúci rok bude vychádzať samostatné médium, ktoré vznikne zlúčením tohtoročných príloh DIGI REVUE a MOBIL REVUE, ktoré sme k PC REVUE tento rok pribaľovali zadarmo. Nový magazín sa bude vo väčšom rozsahu venovať rovnakým témam ako aj doteraz, t. j. digitálnym fotoaparátom, videokamerám, mobilom, a väčší dôraz získajú aj oblasti ako domáce kino. Okrem recenzií a technologických článkov sa bude ešte vo väčšej miere sústreďovať na praktické informácie, rady, tipy a triky, cenové porovnávania atď. Bude to takisto mesačník. Predávať sa bude v stánkoch, vo vybraných predajniach spotrebnej elektroniky, ale bude sa dať aj predplatiť, či už sólo, alebo spolu s PCR, verzia kombi bude, samozrejme, lacnejšia.
Keď už sme pri predplatnom, aj tu máme jednu zmenu. Od začiatku vychádzania PCR sme mali aj kategóriu zľavnené predplatné, ktoré bolo určené najmä študentom a dôchodcom, t. j. slabším sociálnym skupinám. Dosť často sme sa však stretávali s využívaním tejto zľavy aj u tých, pre ktorých nebola pôvodne určená. Napríklad študentskú zľavu si nárokovali aj už zamestnaní absolventi s pravidelným mesačným príjmom. Zľavnené predplatné preto od budúceho roku priznáme iba po predložení potvrdenia o návšteve školy. Dobrou správou je, že od budúceho roku vytvárame novú kategóriu sociálne predplatné, ktorého hodnota je hlboko pod našimi nákladmi. A priznáme ho tým, ktorých sociálna situácia naozaj nie je najružovejšia a často z tohto dôvodu – hoci neradi – museli predplatné zrušiť. Každú žiadosť budeme posudzovať individuálne, jej súčasťou musia byť aj dokumenty, ktoré potvrdzujú takýto stav. V odôvodnených špeciálnych prípadoch sme pripravení poskytnúť predplatné aj zadarmo. Berte to ako náš ma lý príspevok do sociálneho programu, ktorý má pomôcť prečkať tieto ťažké, hoci potrebné reformné časy.
Ďalšou dobrou správou je, že ročné predplatné s CD zostane nezmenené rovnako ako cena časopisu v stánkoch. Aj v roku 2005 dostanú všetci predplatitelia PCR s CD podobne ako v tomto ro ku darček v podobe dvoch špeciálnych CD s multimediálnymi encyklopé diami z vydavateľ stva Dor ling Kin dersley v českej lokalizácii, každé v hodnote 700 – 800 korún. V stánkoch sa verzia s týmto CD bude dať kúpiť iba za podstatne vyššiu cenu. Podrobné informácie o cenách PCR na rok 2005 nájdete v na sledujúcich číslach.
Zásadnou novinkou je dosť podstatný zásah do štruktúry magazínu. Od začiatku existencie PCR sa hlásime aj k profesionálnym používateľom, do sveta IT. Pre túto skupinu čitateľov sme mali vyhradené rubriky ako Infoware, Programujeme, Linuxware, ale aj niektoré odbornejšie články z ostatných rubrík. Na druhej strane máme veľkú skupinu klasických používateľov PC, pričom pre mnohých je svet IT zatiaľ priveľmi vzdialený, komplikovaný, príliš odborný. A z našich prieskumov a ankiet, ktoré sme robili počas celého roku, vyplynulo, že „pécečkári“ nemajú až taký záujem o IT. Rozhodli sme sa preto aj pre fyzické oddelenie týchto dvoch skupín používateľov-čitateľov tým, že svet IT oddelíme do samostatného média. Vznikne tak nová príloha Infoware, ktorá bude predplatiteľom PCR v budúcom roku distribuovaná zadarmo. Kto ju bude chcieť, prečíta si ju, kto nie, môže ju dať kolegovi, známemu, ktorý má záujem aj o svet informačných technológií. V stánkoch ju však nedostanete, preto odporúčam rozhodnúť sa pre predplatné.
Všetky tieto inovácie sú výsledkom rozhodnutí, ktoré padli po dôkladných analýzach, dlhých debatách a poradách. Hoci sme im venovali dosť veľa energie a času nielen počas leta, keď by bolo určite príjemnejšie ležať pri vode, verím, že budú na prospech nás všetkých.
Ale aby som vás nezavádzal, že sme celé leto iba sedeli za počítačmi, tak vám prinášame jednu ilustračnú fotku z letného redakčného športovo-spoločenského popoludnia. Po tenise a plážovom volejbale sme skončili pri bazéne a grile. Na fotke sa však časť redakcie práve napcháva melónom. Mňam...
Pekný zvyšok leta a zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. augusta 2004
PC REVUE
Leto je čas dovoleniek a prázdnin, preto si v tomto čísle dovolím menší úlet.
U nás v robote sa sem-tam stane, že treba urobiť nejakú prácu, ktorú nemá nikto v náplni, nie sme na ňu technicky zariadení alebo nikomu sa do nej ani nechce. Býva to napr. veľké upratovanie, malé opravy a úpravy okolo domu, v ktorom sídlime atď. Vtedy zavoláme firmu, ktorá sa špecializuje na danú činnosť, tá poskytne svojich ľudí, techniku a daná úloha sa na všeobecnú spokojnosť (väčšinou) urobí. V termíne, v požadovanej kvalite a za pomerne dobrú cenu. Takto to, samozrejme, funguje aj v iných menších firmách. Tie väčšie si okrem toho dávajú robiť externým firmám aj podstatne sofistikovanejšie práce: od hromadnej tlače faktúr až po kompletnú správu celej IT infraštruktúry. Áno, ide o klasický outsourcing. Nie je to nič nové, objavné, aj v PCR sme sa tejto téme viackrát venovali. Outsourcing má množstvo výhod (cena, kvalita, neviazanosť vlastných zdrojov, koncentrácia na kľúčové činnosti podniku atď.), ale, samozrejme, aj určite riziká (prístup k dôverným informáciám, závislosť od tretej firmy, komplikovaný proces presunu zdrojov, uzavretia zmlúv, náročná logistika atď.). Azda aj preto sa presadzuje vo svete aj u nás pomerne opatrne, hoci mnohé firmy o ňom uvažujú ako o perspektívnom riešení vnútropodnikových potrieb do budúcnosti.
Niekedy sa však zamýšľam, čo by znamenalo, keby sa takéto pracovné procesy zaviedli na (skoro) všetky činnosti danej firmy, a nielen na tie servisné (od upratovania až po správu IS). Jednoducho všetky oddelenia – ekonomické, obchodné, personálne, starostlivosť o zákazníkov atď. – by poskytovali svoje služby na externej báze ako samostatne fungujúce jednotky. Každú z nich by spravovala externá firma špecializujúca sa na danú oblasť a formou prenájmu by poskytovala svoje služby v garantovanej kvalite a cene. Spolupráca takýchto funkčných jednotiek by bola, samozrejme, oveľa náročnejšia na logistiku, ale riadením na úrovni procesov či služieb je na prvý pohľad pri dôslednom využívaní IT nástrojov asi celkom zvládnuteľná. Otázkou zostáva, čo by sa stalo, keby sme chceli ísť o úroveň vyššie a outsourceovať aj služby na úrovni top manažmentu...
Firmy zložené zo samostatných funkčných blokov – virtuálnych oddelení – by sa skladali a rozkladali podľa potreby, resp. požiadaviek trhu. Za svoje služby by účtovali poplatky, v momente zvýšenia alebo zníženia požiadaviek zo strany zákazníkov a trhu by mohli operatívne prispôsobovať objem či kvalitu služby, prevádzkové náklady atď. To by následne viedlo k tomu, že by sa úplne stratili také javy ako bankrot, rozpredaj majetku, prepúšťanie. Stačí mať nápad a základný investičný kapitál a poskladáte si firmu. Vyčerpá sa trhová príležitosť, predbehne vás konkurencia, prestane vás daná oblasť podnikania baviť? Nič jednoduchšie – poskladanú firmu rozložíte opäť na moduly, prestanete si prenajímať služby, firma bez veľkého hrmotu prestane existovať a založíte si novú.
A čo by sa stalo, keby sa outsourceovali aj služby na úrovni štátnej správy, verejnej správy, miestnej samosprávy? Neviedlo by poskytovanie takých služieb, ako je vybavovanie nových ŠPZ, osobných dokladov, stavebných povolení atď., prostredníctvom tretích firiem formou outsourcingu k zvýšeniu kvality, zníženiu nákladov, zrýchleniu vybavovania žiadostí? Prídete na úrad kedykoľvek v pracovnom čase (a nielen pondelok a stredu od 8.00 do 12.00), úradníci – zamestnanci komerčnej firmy – sú k vám ústretoví, snažia sa vybaviť vašu žiadosť načas, kvalitne a s úsmevom. Nebuďme úzkoprsí a poďme ešte ďalej! Čo keby sme (my občania) vypísali výberové konanie na poskytovateľa outsourcingových služieb na úrovni top manažmentu štátu, teda vlády a jej všetkých orgánov? Poskytovateľ služby by dostal zadanie v podobe parametrov kvality služieb, ktoré štát občanom poskytuje (zdravotná a sociálna starostlivosť, školstvo, bezpečnosť atď.). Poskytovateľ by vypočítal, aký ročný štátny rozpočet na to potrebuje pri takom a takom daňovom zaťažení, HDP, inflácii a pod. A po odsúhlasení oboma stranami by už stačilo len podpísať SLA (service level agreement), t. j. zmluvu o poskytnutí služby, a hotovo. Zbohom, politika, koniec straníckym záujmom, adieu, nomenklatúrne kádre! Čo si občania odsúhlasili, to aj dostanú. V dobrom aj zlom, so všetkými dôsledkami. Ale objektívne, transparentne a spravodlivo. Vždy budú vedieť, na čom sú, a už sa nebudú môcť sťažovať na zlú vládu.
Ufff, asi som sa dal priveľmi uniesť a dostali sme sa do hlbokého sci-fi. Alebo ani nie?
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
U nás v robote sa sem-tam stane, že treba urobiť nejakú prácu, ktorú nemá nikto v náplni, nie sme na ňu technicky zariadení alebo nikomu sa do nej ani nechce. Býva to napr. veľké upratovanie, malé opravy a úpravy okolo domu, v ktorom sídlime atď. Vtedy zavoláme firmu, ktorá sa špecializuje na danú činnosť, tá poskytne svojich ľudí, techniku a daná úloha sa na všeobecnú spokojnosť (väčšinou) urobí. V termíne, v požadovanej kvalite a za pomerne dobrú cenu. Takto to, samozrejme, funguje aj v iných menších firmách. Tie väčšie si okrem toho dávajú robiť externým firmám aj podstatne sofistikovanejšie práce: od hromadnej tlače faktúr až po kompletnú správu celej IT infraštruktúry. Áno, ide o klasický outsourcing. Nie je to nič nové, objavné, aj v PCR sme sa tejto téme viackrát venovali. Outsourcing má množstvo výhod (cena, kvalita, neviazanosť vlastných zdrojov, koncentrácia na kľúčové činnosti podniku atď.), ale, samozrejme, aj určite riziká (prístup k dôverným informáciám, závislosť od tretej firmy, komplikovaný proces presunu zdrojov, uzavretia zmlúv, náročná logistika atď.). Azda aj preto sa presadzuje vo svete aj u nás pomerne opatrne, hoci mnohé firmy o ňom uvažujú ako o perspektívnom riešení vnútropodnikových potrieb do budúcnosti.
Niekedy sa však zamýšľam, čo by znamenalo, keby sa takéto pracovné procesy zaviedli na (skoro) všetky činnosti danej firmy, a nielen na tie servisné (od upratovania až po správu IS). Jednoducho všetky oddelenia – ekonomické, obchodné, personálne, starostlivosť o zákazníkov atď. – by poskytovali svoje služby na externej báze ako samostatne fungujúce jednotky. Každú z nich by spravovala externá firma špecializujúca sa na danú oblasť a formou prenájmu by poskytovala svoje služby v garantovanej kvalite a cene. Spolupráca takýchto funkčných jednotiek by bola, samozrejme, oveľa náročnejšia na logistiku, ale riadením na úrovni procesov či služieb je na prvý pohľad pri dôslednom využívaní IT nástrojov asi celkom zvládnuteľná. Otázkou zostáva, čo by sa stalo, keby sme chceli ísť o úroveň vyššie a outsourceovať aj služby na úrovni top manažmentu...
Firmy zložené zo samostatných funkčných blokov – virtuálnych oddelení – by sa skladali a rozkladali podľa potreby, resp. požiadaviek trhu. Za svoje služby by účtovali poplatky, v momente zvýšenia alebo zníženia požiadaviek zo strany zákazníkov a trhu by mohli operatívne prispôsobovať objem či kvalitu služby, prevádzkové náklady atď. To by následne viedlo k tomu, že by sa úplne stratili také javy ako bankrot, rozpredaj majetku, prepúšťanie. Stačí mať nápad a základný investičný kapitál a poskladáte si firmu. Vyčerpá sa trhová príležitosť, predbehne vás konkurencia, prestane vás daná oblasť podnikania baviť? Nič jednoduchšie – poskladanú firmu rozložíte opäť na moduly, prestanete si prenajímať služby, firma bez veľkého hrmotu prestane existovať a založíte si novú.
A čo by sa stalo, keby sa outsourceovali aj služby na úrovni štátnej správy, verejnej správy, miestnej samosprávy? Neviedlo by poskytovanie takých služieb, ako je vybavovanie nových ŠPZ, osobných dokladov, stavebných povolení atď., prostredníctvom tretích firiem formou outsourcingu k zvýšeniu kvality, zníženiu nákladov, zrýchleniu vybavovania žiadostí? Prídete na úrad kedykoľvek v pracovnom čase (a nielen pondelok a stredu od 8.00 do 12.00), úradníci – zamestnanci komerčnej firmy – sú k vám ústretoví, snažia sa vybaviť vašu žiadosť načas, kvalitne a s úsmevom. Nebuďme úzkoprsí a poďme ešte ďalej! Čo keby sme (my občania) vypísali výberové konanie na poskytovateľa outsourcingových služieb na úrovni top manažmentu štátu, teda vlády a jej všetkých orgánov? Poskytovateľ služby by dostal zadanie v podobe parametrov kvality služieb, ktoré štát občanom poskytuje (zdravotná a sociálna starostlivosť, školstvo, bezpečnosť atď.). Poskytovateľ by vypočítal, aký ročný štátny rozpočet na to potrebuje pri takom a takom daňovom zaťažení, HDP, inflácii a pod. A po odsúhlasení oboma stranami by už stačilo len podpísať SLA (service level agreement), t. j. zmluvu o poskytnutí služby, a hotovo. Zbohom, politika, koniec straníckym záujmom, adieu, nomenklatúrne kádre! Čo si občania odsúhlasili, to aj dostanú. V dobrom aj zlom, so všetkými dôsledkami. Ale objektívne, transparentne a spravodlivo. Vždy budú vedieť, na čom sú, a už sa nebudú môcť sťažovať na zlú vládu.
Ufff, asi som sa dal priveľmi uniesť a dostali sme sa do hlbokého sci-fi. Alebo ani nie?
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. júla 2004
PC REVUE
Určite mnohí z vás dôverne poznajú tento denný kolobeh: cesta do práce v rannej špičke, maily, dokumenty, projekty, mítingy a porady až do večera, bežný nákup po ceste domov, čas pre rodinu (manželka, deti, pes), neskorá prihrievaná večera, drobné domáce práce (kedy konečne vymeníš tú žiarovku?!), a ak zostane čas, ešte nočné vybavovanie zvyšnej pracovnej agendy na domácom počítači. A sem-tam do toho vpadne ešte nejaká tá služobná cesta, večerná spoločenská akcia, nevyhnutný šport na udržanie kondície na základe odporúčania z nedávnej preventívnej zdravotnej prehliadky (sledujete si cholesterol?). Keď vám váš napätý pracovný časový plán nabúra nepredvídateľná fluktuácia (neohlásená návšteva či problém s autom), tak si zúfate, že deň má iba 24 hodín. A ráno vstávate opäť so spánkovým deficitom a dúfate, že ho dobehnete cez víkend, nevediac, že vám vaša polovička už zorganizovala návštevu svokry... Takto to ide deň po dni, až príde kríza stredného veku a vo chvíľke momentálnej depresie zhrozene bilancujete doterajší život a pýtate sa sám seba, či ste nastúpili do správneho vlaku, či celý život je naozaj vyplnený len opakujúcimi sa pracovnými rituálmi a na háňaním sa. Odpoveď pre väčšinu z nás znie: Áno, je. Samozrejme, že trochu preháňam, ale možno ani nie až tak veľmi. Koniec koncov na vyliečenie sa z ťažkých životných filozofických otázok postačí poriadna „reset párty“ a ide sa ďalej. Chcem vám však pomôcť, keby vás to nabudúce znovu prepadlo. Samozrejme, je odo mňa priveľmi trúfalé snažiť sa o to na ploche asi 5000 znakov. Ale skúsme a pozrime sa na to spoločne cez ekonomickú kategóriu, ktorá má názov pridaná hodnota. Narodili sme sa na tento svet s určitými danosťami (tí talentovanejší), v rodine sme k tomu dostali výchovu (tí šťastnejší) a v škole vzdelanie (tí usilovnejší). Užívame si svoj život s dennodennými výhrami a prehrami, prekonávame bežné problémy a prekážky, zbierame skúsenosti a naším zmyslom života (ak opomeniem filozoficko-náboženský rozmer) je – teda aspoň podľa mňa – využívanie všetkého dobrého, čo sa v nás naakumulovalo za tie roky od narodenia, a pridávanie k tomu svojej vlastnej osobitosti, invencie, kvality. Nazvime to pridanou hodnotou. Môže ňou byť naša každodenná bežná neviditeľná práca, ktorá sa však v spojení s výsledkami práce iných kolegov pretvorí napr. do inovatívneho algoritmu či moderného softvérového riešenia. Do naprojektovania netradičného inžinierskeho postupu, do vybudovania silnej firmy, značky, produktu, ktorý sa dokáže presadiť aj v ostrej zahraničnej konkurencii. Do výsledkov, ku ktorým sa budete hrdo hlásiť. Umelci, športovci, vedci majú, samozrejme, iný druh pridanej hodnoty, výsledky, ku ktorým sa hlásia, o ktoré sa môžu oprieť. A iný má predavačka, ktorá je k vám milá, poradí vám či pomôže. Pridaná hodnota však nemusí mať „len“ takýto pracovný rozmer. Môže ňou byť už len vaša samotná osobnosť, to, že sa ľudia vo vašej spoločnosti dobre cítia, že z vás čerpajú pozitívnu energiu, optimizmus, dobré rady či inšpiráciu. Môže ňou byť to, že napriek súčasným trendom dokážete vybudovať fungujúcu rodinu. Že dokážete poriadne vychovať svoje deti (ťažká úloha, ale dosť veľká miera pridanej hodnoty!). Že vďaka svojim fyzickým či finančným možnostiam dokážete pomôcť niekomu, kto je na pomoc iných odkázaný, atď., atď. Nemusíme si budovať svoje celoživotné pracovné „megapomníky“, aby sme sebe či svetu dokázali, že naša existencia bola dôležitá a prínosná. Koniec koncov málokomu sa to aj pri najlepšej snahe podarí. Stačí, keď si osvojíme nový pohľad na to, čo je a čo nie je dôležité, a budeme si budovať malé každodenné „pomníčky“ pridanej hodnoty na všetkých frontoch svojho života, a je to. Potom vás nejaký odchod do dôchodku určite nezlomí (ako sa to stáva v súčasnosti), pretože ho prežijete v spoločnosti a pod ochranou svojich malých „pomníčkov“. Keď teda budete nabudúce v pondelok ráno s veľkou nechuťou po víkende vstávať ráno do práce, keď budete otrávení z nikdy sa nekončiaceho prílivu mailov, keď budete zničení z vyčerpávajúceho kódovania, z otravných zákazníkov, spomeňte si, že to nerobíte ani pre uspokojenie šéfa, ani pre udržanie si zákazníka, ani pre vyššie odmeny, ale sami pre seba. Pre vyššiu pridanú hodnotu. Pre radosť zo života.
Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. júna 2004
PC REVUE
Čas je nesmierne relatívna veličina. Pre väzňa plynie nekonečne pomaly, naopak, pre pacienta, ktorý vie, že mu zostávajú už len tri mesiace života, plynie, bohužiaľ, neúprosne rýchlo. A pre nás všetkých ostatných je to tak niekde vnútri tohto intervalu podľa zvoleného životného štýlu či pracovného nasadenia. Napriek tomu, že čas by mal byť podľa Einsteina konštantnou veličinou, mám podobne ako asi aj vy pocit, že to tak už nie je. Pocit, že čas plynie akosi rýchlejšie, je asi daný nasadením či objemom informácií, ktoré denne absorbujeme, rastúcou náročnosťou práce, potrebou byť stále lepší, konkurenčným tlakom atď. Snažíme sa svoju prácu robiť najlepšie a najrýchlejšie, ako vieme, ale napriek tomu nám zaberie rovnaké (ak nie väčšie) množstvo času ako kedysi. Vymýšľame postupy, ako pracovať ešte efektívnejšie. Používame mobily, vreckové počítače, notebooky, aby sme mohli pracovať aj v teréne na služobných cestách či večer doma. Využívame výhody emailovej komunikácie, instant messagingu, videokonferencií, aby sme skrátili vzdialenosti a zrýchlili komunikáciu. Používame sofistikované groupwarové riešenia, aby sme zdieľali kontakty, dokumenty, kalendáre, prideľovali a reportovali úlohy, aby tímová spolupráca bola ešte efektívnejšia. Delegujeme zodpovednosť, prideľujeme úlohy, monitorujeme, reportujeme, komunikujeme, zdieľame. Vďaka tomu sme síce schopní za rovnaké množstvo času vybaviť oveľa viac úloh, práce, agendy, ale v konečnom dôsledku sme na tom rovnako, lebo si následne pridávame (alebo dostávame zhora) ďalšie úlohy a projekty. Čo sa s tým dá robiť? Zlou správou je, že asi nič. Všeobecné objektívne príčiny, ako je napr. rastúci tlak na znižovanie nákladov pri zvyšovaní produktivity, sa nedajú obísť jednoduchým trikom. Základom je presný časový plán na každý deň, jeho dôsledné dodržiavanie a rýchlejšie plnenie jednotlivých čiastkových úloh. To znie síce múdro, ale je to len nevyhnutná podmienka na prežitie. Dobrá správa však je, že sa ešte dajú usporiť nejaké sekundy a minútky, ktorých kumulovaním možno získať ešte nejaký čas k dobru. Sledujem kolegov z iných firiem, aké tipy a triky na oklamanie času používajú oni. Jeden kolega napríklad zásadne číta iba maily, ktoré sú označené vysokou prioritou, predmet správy je napísaný veľkými písmenami alebo sú inak označené ako mimoriadne urgentné. Všetko ostatné leží ladom, až pokým sa odosielateľ nepripomenie telefónom, nespustí mail bombing alebo inak sa mu nepodarí upútať pozornosť príjemcu...
Iný známy číta zásadne iba maily, kde je označený ako priamy adresát, nikdy nie tie, kde je iba na Cc. A všetky ostatné putujú do koša. Ďalší si sleduje a triedi iba maily od vybraných odosielateľov a ostatných presmerováva automaticky do schránky na menej dôležitú poštu, ktorú raz za čas aj tak bez prečítania vyprázdňuje... Ja osobne som si na sebe všimol, že už dávno som prestal používať súvislé vetné spojenia, veľké písmená, čiarky, vo veľkej miere používam v komunikácii s najbližšími kolegami rôzne skratky. Každý klep do klávesnice navyše sa totiž počíta a babka k babke... Zdvorilostné úvodné a záverečné frázy sú už dávno minulosťou, vyjadrujem sa maximálne stručne v bodoch a rovno k veci. A čakám, že aj ostatní sa budú aspoň v tomto smere správať rovnako, veď aj ich čas je vzácny.
Podobne to funguje aj v telefonickom styku. Mojej rodine a priateľom preto dosť leziem na nervy, keď v pracovnom čase s nimi komunikujem naozaj maximálne stručne a stroho vecne, až majú pocit, že sa na nich hnevám alebo niečo nie je v poriadku. A ešte viac ich vytočí, keď počujú, že popri telefonovaní s nimi ešte pokračujem v práci a klepocem do klávesnice, takže vtedy sa snažím stláčať klávesy čo najtichšie... J
Podobnými zásadami a trikmi sa dajú dosiahnuť nejaké úspory času aj pri organizovaní mítingov, porád a obchodných stretnutí. Niečo sa dá získať aj lepším „manažovaním“ obedných prestávok. Zatiaľ som však neprišiel na trik, ako skrátiť čas potrebný na uspokojovanie ostatných telesných potrieb, hoci pokiaľ zapnete fantáziu, aj vám určite napadnú niektoré pikantné, no zrejme nepublikovateľné riešenia... J
A ďalšie úspory sa dajú dosiahnuť kombinovaním viacerých aktivít naraz a prechodom do multitaskingového režimu, hoci podľa viacerých analýz vraj muži nie sú schopní robiť viac vecí naraz. Súvisí to vraj s rozdelením jednotlivých centier v našich mozgových hemisférach. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím, pretože keď treba, tak sa dá, hoci ženy majú v porovnaní s nami určite ešte stále navrch. Zatiaľ zvládam napríklad telefonovanie a počúvanie rádia popri vybavovaní mailov či holenie sa elektrickým strojčekom popri šoférovaní. Ale nemám na jednu dámu, ktorú som nedávno videl, ako sa popri šoférovaní bez akýchkoľvek problémov maľovala, počúvala rádio a ešte stíhala vášnivo diskutovať so svojou spolujazdkyňou... J
Aby ste na takéto riešenia svojho problému s nedostatkom času neboli nikdy odkázaní, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Iný známy číta zásadne iba maily, kde je označený ako priamy adresát, nikdy nie tie, kde je iba na Cc. A všetky ostatné putujú do koša. Ďalší si sleduje a triedi iba maily od vybraných odosielateľov a ostatných presmerováva automaticky do schránky na menej dôležitú poštu, ktorú raz za čas aj tak bez prečítania vyprázdňuje... Ja osobne som si na sebe všimol, že už dávno som prestal používať súvislé vetné spojenia, veľké písmená, čiarky, vo veľkej miere používam v komunikácii s najbližšími kolegami rôzne skratky. Každý klep do klávesnice navyše sa totiž počíta a babka k babke... Zdvorilostné úvodné a záverečné frázy sú už dávno minulosťou, vyjadrujem sa maximálne stručne v bodoch a rovno k veci. A čakám, že aj ostatní sa budú aspoň v tomto smere správať rovnako, veď aj ich čas je vzácny.
Podobne to funguje aj v telefonickom styku. Mojej rodine a priateľom preto dosť leziem na nervy, keď v pracovnom čase s nimi komunikujem naozaj maximálne stručne a stroho vecne, až majú pocit, že sa na nich hnevám alebo niečo nie je v poriadku. A ešte viac ich vytočí, keď počujú, že popri telefonovaní s nimi ešte pokračujem v práci a klepocem do klávesnice, takže vtedy sa snažím stláčať klávesy čo najtichšie... J
Podobnými zásadami a trikmi sa dajú dosiahnuť nejaké úspory času aj pri organizovaní mítingov, porád a obchodných stretnutí. Niečo sa dá získať aj lepším „manažovaním“ obedných prestávok. Zatiaľ som však neprišiel na trik, ako skrátiť čas potrebný na uspokojovanie ostatných telesných potrieb, hoci pokiaľ zapnete fantáziu, aj vám určite napadnú niektoré pikantné, no zrejme nepublikovateľné riešenia... J
A ďalšie úspory sa dajú dosiahnuť kombinovaním viacerých aktivít naraz a prechodom do multitaskingového režimu, hoci podľa viacerých analýz vraj muži nie sú schopní robiť viac vecí naraz. Súvisí to vraj s rozdelením jednotlivých centier v našich mozgových hemisférach. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím, pretože keď treba, tak sa dá, hoci ženy majú v porovnaní s nami určite ešte stále navrch. Zatiaľ zvládam napríklad telefonovanie a počúvanie rádia popri vybavovaní mailov či holenie sa elektrickým strojčekom popri šoférovaní. Ale nemám na jednu dámu, ktorú som nedávno videl, ako sa popri šoférovaní bez akýchkoľvek problémov maľovala, počúvala rádio a ešte stíhala vášnivo diskutovať so svojou spolujazdkyňou... J
Aby ste na takéto riešenia svojho problému s nedostatkom času neboli nikdy odkázaní, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. mája 2004
PC REVUE
Pri takej príležitosti, ako je vstup krajiny do EÚ, si neodpustím krátke zamyslenie. Nebude to nič objavné ani originálne, ale považujem to za dôležité, tak to, prosím, vydržte. Čo vstup do EÚ dá nám, je asi známe (investície, pracovné príležitosti, voľnosť pohybu, príslušnosť k väčšiemu geopolitickému spoločenstvu atď.), čo však prinesieme my do spoločnej hodnotovej „pokladnice“, je mi známe menej. Akými novými myšlienkovými prúdmi, duchovným bohatstvom, kultúrnymi tradíciami, akou čerstvou krvou, nápadmi „oplodníme“ pani Európu?
Kedysi dávno som mal taký nejasný pocit, tušenie, že Slovensko má veľkú budúcnosť, akési zvláštne poslanie, tajnú vyvolenosť, skryté kvality, ktoré sa v pravom čase zjavia ako blesk z neba a zasiahnu do celospoločenského diania v rámci väčšieho územného celku. Bol tento pocit vyvolaný historicky pohnutým osudom Slovákov, tisícročnou neslobodou, pokornou povahou, romantickou dušou či silnou vierou? Pramení tento pocit z úžasnej kultúrnej minulosti, keď každá dedina mala kedysi vlastnú originálnu folklórnu tradíciu, pesničky, kroje, nárečie, zvyky, príbehy, výšivky atď.? Bolo to dané obrovskou koncentráciou bohatosti ducha a nesmiernej rozmanitosti na takom malom území? Neviem. Vidím však, že v súčasnosti sa naša identita posúva niekde úplne inde. Chce sa stále viac podobať západnému vzoru, náš spôsob života je stále viac konzumný, naše hodnoty sa točia okolo uspokojovania materiálnych potrieb, chceme mať viac handier, plné špajzy, chceme mať luxusnejšie autá a všetci chodiť na Maledivy. Nuž ale toto už v Európe majú, toto im tam nosiť nemusíme! Na toto „stará dáma“ nečaká, veď má sama problémy so sebou! Aj v Európe sa rozpadajú klasické rodinné tradície a väzby a my „papagájovo“ úspešne preberáme módny trend zostať „single“, nezávislý, neviazať sa na nikoho, byť sám sebe pánom, čo spôsobuje, že nedokážeme robiť kompromisy, že už pri malej nezhode sa rúcajú nádejné partnerstvá. Preberáme aj ďalšie zlozvyky a neduhy a neprinášame očakávaný čerstvý vietor. A navyše sklamaní a rozčarovaní z odvrátenej strany prichádzajúceho kapitalizmu frfleme na všetko a všetkých a závidíme – ako sa hovorí – ešte aj nos medzi očami. Pod ťarchou reforiem sa stráca životný optimizmus a napriek jasným pozitívnym vyhliadkam strácame nádej. Vytráca sa z nás dávny duchovný rozmer, náboj, iskra, namiesto toho, nepoznajúc vlastnú históriu, sa na verejnosti radšej nehlásime k svojmu pôvodu a chceme sa stratiť v kozmopolitnom dave anonymného európanstva. A to je zlé. Pre nás aj pre Európu. Tá sa čoraz viac stáva spoločenstvom, ktoré nebude pestrou zmesou originálnych národov, kultúr a tradícií, ale byrokratickým zväzkom krajín, ktoré spájajú čisto obchodno-politické záujmy. Máme šancu na tom niečo zmeniť? My, taká malá krajina počtom obyvateľov či ekonomickou silou? My, ktorí sa nasledujúce roky a desaťročia budeme len úporne snažiť ekonomicky dobehnúť európsky vlak? My, ktorí ešte dlhé generácie budeme len hľadať vlastnú novú identitu v zmenených podmienkach? Nemám na to racionálne argumenty, ale myslím si, že je to možné. Platí to však len za predpokladu, že sa nebudeme snažiť čím skôr prevziať model západného spôsobu života. A že sa oprieme o zabudnuté tradície, dávne korene, ale najmä pôvodné hodnoty života, ktoré vyznávali naši predkovia. Dobroprajnosť, srdečnosť, láskavosť, nepoddajnosť, pokoru, pracovitosť, trpezlivosť, vieru a nádej. Viem, že to znie pateticky, ale napriek tomu to je pravda.
A ako budeme potom môcť zasiahnuť do diania a splniť očakávania „starej dámy“? Neviem, keby som to vedel, prezradil by som to našim pánom politikom. Viem len to, že kedysi aj malý Dávid porazil obra Goliáša, že aj kedysi sa udalosti, akou bol svojho času pád komunizmu, dlhé desaťročia zdali nepredstaviteľné, aby sa neskôr stali realitou. Že jedinec zmôže veľa a že masy, ak majú správnu motiváciu a ideo vú náplň, dokážu zmeniť tok dejín. Nemusíme ísť ďaleko po príklady a pozrime sa do sveta IT – akú úlohu v ňom zohrali talentovaní jedinci, ktorí bez komerčného zázemia nedali spávať prezidentom veľkých korporácií? Áno, hovorím o študentíkovi Linusovi Tornvaldsovi, tvorcovi jadra Linuxu, okolo ktorého následne masa dobrovoľných nadšencov vytvorila riešenie úspešne konkurujúce komerčným produktom, za ktorými stoja miliardové investície. A kto by si kedysi trúfol prorokovať, že sa rozloženie síl na trhu niekedy bude môcť zmeniť nie váhou dolárov vrazených do vývoja, ale invenciou jedinca, sprístupnením výsledku jeho práce celému svetu a následne spoluprácou nadšených dobrovoľníkov.
Je to story ako z detských rozprávok, ale svedčí o tom, že výnimky ešte stále potvrdzujú pravidlo a zázraky sa dejú... :) Kiežby sme aj my vedeli rozpoznať tú našu príležitosť a boli na ňu pripravení. Potom príde aj ten očakávaný zázrak.
Zaujímavé čítanie májového čísla a úspešný vstup do EÚ vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Kedysi dávno som mal taký nejasný pocit, tušenie, že Slovensko má veľkú budúcnosť, akési zvláštne poslanie, tajnú vyvolenosť, skryté kvality, ktoré sa v pravom čase zjavia ako blesk z neba a zasiahnu do celospoločenského diania v rámci väčšieho územného celku. Bol tento pocit vyvolaný historicky pohnutým osudom Slovákov, tisícročnou neslobodou, pokornou povahou, romantickou dušou či silnou vierou? Pramení tento pocit z úžasnej kultúrnej minulosti, keď každá dedina mala kedysi vlastnú originálnu folklórnu tradíciu, pesničky, kroje, nárečie, zvyky, príbehy, výšivky atď.? Bolo to dané obrovskou koncentráciou bohatosti ducha a nesmiernej rozmanitosti na takom malom území? Neviem. Vidím však, že v súčasnosti sa naša identita posúva niekde úplne inde. Chce sa stále viac podobať západnému vzoru, náš spôsob života je stále viac konzumný, naše hodnoty sa točia okolo uspokojovania materiálnych potrieb, chceme mať viac handier, plné špajzy, chceme mať luxusnejšie autá a všetci chodiť na Maledivy. Nuž ale toto už v Európe majú, toto im tam nosiť nemusíme! Na toto „stará dáma“ nečaká, veď má sama problémy so sebou! Aj v Európe sa rozpadajú klasické rodinné tradície a väzby a my „papagájovo“ úspešne preberáme módny trend zostať „single“, nezávislý, neviazať sa na nikoho, byť sám sebe pánom, čo spôsobuje, že nedokážeme robiť kompromisy, že už pri malej nezhode sa rúcajú nádejné partnerstvá. Preberáme aj ďalšie zlozvyky a neduhy a neprinášame očakávaný čerstvý vietor. A navyše sklamaní a rozčarovaní z odvrátenej strany prichádzajúceho kapitalizmu frfleme na všetko a všetkých a závidíme – ako sa hovorí – ešte aj nos medzi očami. Pod ťarchou reforiem sa stráca životný optimizmus a napriek jasným pozitívnym vyhliadkam strácame nádej. Vytráca sa z nás dávny duchovný rozmer, náboj, iskra, namiesto toho, nepoznajúc vlastnú históriu, sa na verejnosti radšej nehlásime k svojmu pôvodu a chceme sa stratiť v kozmopolitnom dave anonymného európanstva. A to je zlé. Pre nás aj pre Európu. Tá sa čoraz viac stáva spoločenstvom, ktoré nebude pestrou zmesou originálnych národov, kultúr a tradícií, ale byrokratickým zväzkom krajín, ktoré spájajú čisto obchodno-politické záujmy. Máme šancu na tom niečo zmeniť? My, taká malá krajina počtom obyvateľov či ekonomickou silou? My, ktorí sa nasledujúce roky a desaťročia budeme len úporne snažiť ekonomicky dobehnúť európsky vlak? My, ktorí ešte dlhé generácie budeme len hľadať vlastnú novú identitu v zmenených podmienkach? Nemám na to racionálne argumenty, ale myslím si, že je to možné. Platí to však len za predpokladu, že sa nebudeme snažiť čím skôr prevziať model západného spôsobu života. A že sa oprieme o zabudnuté tradície, dávne korene, ale najmä pôvodné hodnoty života, ktoré vyznávali naši predkovia. Dobroprajnosť, srdečnosť, láskavosť, nepoddajnosť, pokoru, pracovitosť, trpezlivosť, vieru a nádej. Viem, že to znie pateticky, ale napriek tomu to je pravda.
A ako budeme potom môcť zasiahnuť do diania a splniť očakávania „starej dámy“? Neviem, keby som to vedel, prezradil by som to našim pánom politikom. Viem len to, že kedysi aj malý Dávid porazil obra Goliáša, že aj kedysi sa udalosti, akou bol svojho času pád komunizmu, dlhé desaťročia zdali nepredstaviteľné, aby sa neskôr stali realitou. Že jedinec zmôže veľa a že masy, ak majú správnu motiváciu a ideo vú náplň, dokážu zmeniť tok dejín. Nemusíme ísť ďaleko po príklady a pozrime sa do sveta IT – akú úlohu v ňom zohrali talentovaní jedinci, ktorí bez komerčného zázemia nedali spávať prezidentom veľkých korporácií? Áno, hovorím o študentíkovi Linusovi Tornvaldsovi, tvorcovi jadra Linuxu, okolo ktorého následne masa dobrovoľných nadšencov vytvorila riešenie úspešne konkurujúce komerčným produktom, za ktorými stoja miliardové investície. A kto by si kedysi trúfol prorokovať, že sa rozloženie síl na trhu niekedy bude môcť zmeniť nie váhou dolárov vrazených do vývoja, ale invenciou jedinca, sprístupnením výsledku jeho práce celému svetu a následne spoluprácou nadšených dobrovoľníkov.
Je to story ako z detských rozprávok, ale svedčí o tom, že výnimky ešte stále potvrdzujú pravidlo a zázraky sa dejú... :) Kiežby sme aj my vedeli rozpoznať tú našu príležitosť a boli na ňu pripravení. Potom príde aj ten očakávaný zázrak.
Zaujímavé čítanie májového čísla a úspešný vstup do EÚ vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. apríla 2004
PC REVUE
Na vysokej nás pred 15 rokmi na prednáškach z umelej inteligencie presviedčali naši páni profesori, že nikdy sa nepodarí skonštruovať počítač, ktorý bude inteligentnejší ako jeho tvorcovia. Hoci taký stav naozaj ešte nenastal, mnohé sa už odvtedy zmenilo, či už v oblasti rôznych matematických teórií opisujúcich komplikované procesy vo vesmíre, prírode, alebo v ľudskej spoločnosti. A radikálne sa zvýšil nielen hrubý výpočtový výkon počítačových systémov, ale aj metódy a algoritmy na riešenie netriviálnych úloh. Otázkou takisto je, samozrejme, ako si zadefinujeme pojem inteligencia... Pokiaľ by ňou bola aj napr. schopnosť hľadať v informáciách súvislosti a vyvodzovať z nich závery, takéto systémy tu už viac či menej sú k dispozícii. Napr. CRM riešenia, ktoré z obrovského množstva dát umožňujú analyzovať správanie sa zákazníkov a prispôsobovať ponuku služieb či tovaru podľa individuálnych preferencií príslušného zákazníka a s určitým percentom pravdepodobnosti odhadnúť, čo a v akom objeme si daný zákazník kúpi. A príkladov výpočtových systémov, ktoré dokážu analyzovať aktuálnu situáciu a odhadnúť ďalší vývoj, je viacero. Zoberme si také komplikované sústavy procesov, aké prebiehajú v zemskej atmosfére. Napriek ich komplexnosti a značnej miere neurčitosti existujú matematické modely, ktoré aspoň čiastočne dokážu opísať vzťahy a súvislosti a s určitou pravdepodobnosťou a s pomocou superpočítačov predpovedať počasie na krátke obdobie dopredu. Samozrejme, využívajú aj jednu výhodu, a to zaznamenanú historickú skúsenosť – zjednodušene povedané, keď príde tlaková níž s danými parametrami od Biskajského zálivu a stočí sa o 30 stupňov doľava, tak je podľa záznamov dosť pravdepodobné, že niekde o 100 km južnejšie z nej začne pršať. Napriek tomu, že atmosférické procesy predstavujú nesmierne komplexný model s obrovským množstvom premenných, pánom meteorológom ich predpovede už našťastie pomerne často vychádzajú.
Pokiaľ teda existujú matematické modely, technické nástroje, softvérové technológie, historické skúsenosti, ale aj motívy, je pomerne prekvapujúce, že sa systémy na analýzu údajov, ich vyhodnocovanie a prípadne predpovedanie ďalšieho vývoja nepoužívajú aj v iných oblastiach života. Dobrým príkladom sú akciové, menové či komoditné burzy. Pokiaľ by takéto expertné systémy už existovali, nemohlo by prísť k takým fluktuáciám, ako bol explozívny nárast a neskôr totálny prepad hodnoty akcií dot.com firiem počas známej internetovej horúčky. A rovnako podobne by sa dal ošetriť vplyv subjektívnych faktorov (napr. zámerne skreslené vyjadrenia politikov) na výmenné peňažné kurzy či ceny ropy.
Ďalšou potenciálnou oblasťou využitia expertných systémov je spoločensko-politický systém a riadenie štátu. Často mám totiž ako občan pocit, ako keby páni politici nikdy netrénovali šachovú stratégiu a v rámci svojich politických hier si vypočítali svoje kroky smerom k politickej opozícii či občanom iba na jeden ťah dopredu (ak vôbec...). Dôsledky vidíme dennodenne. Neuvážené vyhlásenia, krátkodobé víťazstvá, aféry a aférky, trieštenie strán a vznik krídel a platforiem, nepremyslené opatrenia, ktoré napriek možno dobrému úmyslu prinesú viac škody ako osohu, atď. Dobrý politológ, analytik či komentátor pritom dokáže veľmi presne a výstižne pomenovať zdroj problémov, chybných rozhodnutí, zlej komunikácie a odhadnúť možný ďalší vývoj, a to napriek nepotlačiteľnému prvku osobného subjektivizmu. V značne zjednodušenom scenári by však stačilo bázu takýchto znalostí pretransformovať do počítačovej databázy, doplniť bázu globálnych historických skúseností, doplniť schopnosť samoučenia sa, doplniť rozhodovací strom atď. a máme poradný politický orgán ako hrom. Síce „iba“ počítačový, ale zato strojovo objektívny, schopný posudzovať udalosti v širšom časovom aj územnom kontexte, schopný nachádzať vzťahy a súvislosti v obrovskom množstve dát (ktoré bude len narastať) a schopný predkladať rôzne scenáre ďalšieho možného vývoja s rôznou váhou pravdepodobnosti ich uskutočnenia sa. A nepodliehajúci emóciám, politickým a straníckym tlakom či úplatkom... J Po ďalšie príklady možného využitia IT v úlohe poradného experta môžeme zamieriť do súdnictva, medicíny, školstva atď.
Nechcem vás strašiť sci-fi víziou ľudskej spoločnosti riadenej počítačmi (to sa, dúfam, ani nikdy nestane), iba predložiť na posúdenie myšlienku využitia IT v úlohe poradného expertného systému pre tie oblasti života, ktoré „trpia“ ľudskými nedokonalosťami, napríklad obmedzenou schopnosťou orientovať sa v stále rastúcom objeme informácií, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Je totiž evidentné, že technologický vývoj už dlhodobo značne výrazne predbieha všetky ostatné oblasti ľudskej spoločnosti. Ak k tomu pridáme úpadok klasických ľudských hodnôt, mali by sme sa seba (či o seba...) začať tak trochu aj báť. Pokiaľ by nám technológie v našom nenápadnom, nevedomom „úsilí“ o samozničenie mohli len trochu zabrániť, bolo by nadmieru neprezieravé túto možnosť nevyužiť. A až takí hlúpi hádam nie sme...
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Pokiaľ teda existujú matematické modely, technické nástroje, softvérové technológie, historické skúsenosti, ale aj motívy, je pomerne prekvapujúce, že sa systémy na analýzu údajov, ich vyhodnocovanie a prípadne predpovedanie ďalšieho vývoja nepoužívajú aj v iných oblastiach života. Dobrým príkladom sú akciové, menové či komoditné burzy. Pokiaľ by takéto expertné systémy už existovali, nemohlo by prísť k takým fluktuáciám, ako bol explozívny nárast a neskôr totálny prepad hodnoty akcií dot.com firiem počas známej internetovej horúčky. A rovnako podobne by sa dal ošetriť vplyv subjektívnych faktorov (napr. zámerne skreslené vyjadrenia politikov) na výmenné peňažné kurzy či ceny ropy.
Ďalšou potenciálnou oblasťou využitia expertných systémov je spoločensko-politický systém a riadenie štátu. Často mám totiž ako občan pocit, ako keby páni politici nikdy netrénovali šachovú stratégiu a v rámci svojich politických hier si vypočítali svoje kroky smerom k politickej opozícii či občanom iba na jeden ťah dopredu (ak vôbec...). Dôsledky vidíme dennodenne. Neuvážené vyhlásenia, krátkodobé víťazstvá, aféry a aférky, trieštenie strán a vznik krídel a platforiem, nepremyslené opatrenia, ktoré napriek možno dobrému úmyslu prinesú viac škody ako osohu, atď. Dobrý politológ, analytik či komentátor pritom dokáže veľmi presne a výstižne pomenovať zdroj problémov, chybných rozhodnutí, zlej komunikácie a odhadnúť možný ďalší vývoj, a to napriek nepotlačiteľnému prvku osobného subjektivizmu. V značne zjednodušenom scenári by však stačilo bázu takýchto znalostí pretransformovať do počítačovej databázy, doplniť bázu globálnych historických skúseností, doplniť schopnosť samoučenia sa, doplniť rozhodovací strom atď. a máme poradný politický orgán ako hrom. Síce „iba“ počítačový, ale zato strojovo objektívny, schopný posudzovať udalosti v širšom časovom aj územnom kontexte, schopný nachádzať vzťahy a súvislosti v obrovskom množstve dát (ktoré bude len narastať) a schopný predkladať rôzne scenáre ďalšieho možného vývoja s rôznou váhou pravdepodobnosti ich uskutočnenia sa. A nepodliehajúci emóciám, politickým a straníckym tlakom či úplatkom... J Po ďalšie príklady možného využitia IT v úlohe poradného experta môžeme zamieriť do súdnictva, medicíny, školstva atď.
Nechcem vás strašiť sci-fi víziou ľudskej spoločnosti riadenej počítačmi (to sa, dúfam, ani nikdy nestane), iba predložiť na posúdenie myšlienku využitia IT v úlohe poradného expertného systému pre tie oblasti života, ktoré „trpia“ ľudskými nedokonalosťami, napríklad obmedzenou schopnosťou orientovať sa v stále rastúcom objeme informácií, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Je totiž evidentné, že technologický vývoj už dlhodobo značne výrazne predbieha všetky ostatné oblasti ľudskej spoločnosti. Ak k tomu pridáme úpadok klasických ľudských hodnôt, mali by sme sa seba (či o seba...) začať tak trochu aj báť. Pokiaľ by nám technológie v našom nenápadnom, nevedomom „úsilí“ o samozničenie mohli len trochu zabrániť, bolo by nadmieru neprezieravé túto možnosť nevyužiť. A až takí hlúpi hádam nie sme...
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. marca 2004
PC REVUE
Nič tak človeka „nepoteší“, ako keď mu neznámy dobrodinec v internetovej diskusii poriadne vynadá. Človek, ktorého ste v živote nevideli, vám veselo tyká, pošle vás kdekade, „dokáže“ vám, že ste absolútne neschopný chudák, babrák, ničomu ne rozumiete, nič neviete, nič ste nedokázali, až sa sám seba pýtate, či ešte máte právo vôbec chodiť po zemi a dýchať vzduch.
Čo sa dá robiť, demokracia v internetovej komunite sa dá vysvetľovať aj takto. Čím je však miera vyspelosti spoločenského vedomia v danej krajine vyššia, tým je vyššia aj kultivovanosť, celková úroveň a prínos internetových diskusných fór. A keď že v našej spoločnosti sa to z tohto hľadiska ešte len „kvasí“, treba pri zapojení sa do neriadených diskusných fór počítať aj s tým, že sa občas nevyhnete spŕške hnilých paradajok...
Samozrejme, ste si vedomí, že keď sa ako účastník zapojíte do diskusie, robíte tak na vlastné riziko. Ak sa zapojíte do všeobecnej témy ako anonym a niekto vám len tak z pasie vynadá, nič mimoriadne sa nedeje a po chvíli to určite „rozchodíte“. Iný prípad nastáva, ak diskusia nie je všeobecná, ale sa točí nedajbože okolo vašej osoby, vašej fir my, práce alebo výtvoru. Rozloženie síl je nevyvá žené, vy strácate ochranný plášť anonymity a pro ti svojim neznámym oponentom idete doslova a do písmena s vlastnou kožou na trh. Stojíte pred rozhodnutím zapojiť sa do diskusie a začať obhajovať svoju pravdu až do konca s vedomím, že váš protivník neuznáva logické argumenty, že rozmazávaním špiny sa aj vy zašpiníte, že nemá zmysel vyťahovať všetky detaily, okolnosti atď., keď druhá strana si stále melie svoje. A v takejto diskusii sa nedá ani povedať posledné slovo, pretože vždy sa nájde nový „expert“, ktorý začne opätovne vyťaho vať to isté, už stokrát povedané, ale z iného konca.
Internetové diskusie sú pritom vynikajúci nástroj na výmenu názorov ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli, a často sa v nich (síce s lupou...) dajú nájsť naozaj originálne názory, informácie či postrehy. Oproti osobnej diskusii „face to face“ má tá internetová totiž množstvo výhod. Keďže nie ste pod tlakom času a potreby okamžitej odpovede, môžete si svoj príspevok premyslieť a rozumne naformulovať. To je obrovská výhoda pre ľudí, ktorí sa pod tlakom momentálnej situácie nevedia správne vyjadrovať, majú problém s rétorikou či pohotovosťou. A takisto si môžete preveriť argumenty protivníka alebo pozbierať nové argumenty pre seba, kým mu odpoviete. Pri internetovej diskusii sa nedá skočiť do reči J, a tak pokojne môžete dokončiť svoju myšlienku. Pri internetovej diskusii sa nedá zdvihnúť hlas, nedá sa gestikulovať či škaredo zazerať na protivníka a púšťať tak naňho strach, aby ste ho zatlačili do defenzívy. Pri internetovej diskusii nie ste obmedzovaní časom, diskusia sa nemusí ukončiť do stanoveného limitu (začiatku ďalšieho TV programu, príchodu krčmára s účtom po záverečnej, odchodu protivníka na ďalšiu schôdzu atď.). Ak momentálne nemáte čas či chuť zapojiť sa, zapojíte sa o tretej v noci, keď vo vás už dozrela potreba „uviesť veci na pra vú mieru“. Ak vás už diskusia nebaví, lebo k ničomu nevedie, tak sa jednoducho zbalíte a idete robiť niečo rozumnejšie. A takisto vzhľadom na svoj charakter umožňuje internetová diskusia doplniť do príspevku linky či priamo obsah z iných on-line zdrojov, ktorým môžete podporiť svoje argumenty.
Plusy aj mínusy sú teda jasné. V praxi to potom vyzerá tak, že úroveň diskusií veľmi kolíše podľa typu návštevníkov daného servera a pravidiel, kto ré daný server zaviedol. Príliš moderovaná diskusia či účasť v diskusii vyhradená len pre registrovaných účastníkov, viazaná na vyplnenie po drobného formulára, vedie k úbytku diskutujúcich. Naopak, príliš voľné pravidlá a široké spektrum účastníkov vedie k neprehľadnej, divokej a miestami vulgárnej diskusii, ktorej jediným vý sledkom okrem ukojenia vybičovaných emócií je len chaotický zhluk bitov a bajtov. V niektorých prípadoch to prevádzkovatelia takýchto serverov vzdali a buď prešli na riadené diskusné fóra, alebo diskusiu zakázali. Aj to je svojím spôsobom riešenie...
Keby existovalo dobré univerzálne riešenie, isto by ho už niekto zaviedol. Mne osobne by vyhovovala forma registrovanej účasti v diskusiách s tým, aby som mal aspoň základné informácie o účastníkovi na druhej strane linky: vek, vzdelanie, za mestnanie, záujmy, prípadne by sa hodila aj fotografia. Nech si dokážem urobiť obraz, s kým mám do činenia. Tieto údaje nie sú až natoľko osobné, aby bol problém ich poskytnúť, koniec koncov sú to údaje z bežného CV-čka.
No a bariéra registrácie by sa dala odstrániť vytvorením jediného národného univerzálneho registra, ktorý by mal na starosti zbieranie, verifikáciu a poskytovanie údajov o účastníkoch, ktorí chcú/potrebujú/musia v internetovom sty ku vystupovať ako dôveryhodné osoby. Potom by stačilo dať sa zaregistrovať iba raz a na vyžiadanie súhlasu od danej osoby poskytnúť tieto údaje serveru, na ktorom chce účastník aktívne pôsobiť. Takým môže byť vybrané internetové diskusné fórum, portál na úradný styk občanov so štátnou správou, objednávanie sa k lekárovi na prehliadku atď.
A následne by sa servery na internete mohli hodnotiť podľa toho, či sú ich návštevníci dôveryhodní, alebo nie. A zaregistrovaní účastníci by tak získali akúsi univerzálnu virtuálnu „klubovú kar tu“. Takže riešenie, ako sa vyhnúť zásahu „hnilou paradajkou“, existuje, stačí ho len použiť.
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 3/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Čo sa dá robiť, demokracia v internetovej komunite sa dá vysvetľovať aj takto. Čím je však miera vyspelosti spoločenského vedomia v danej krajine vyššia, tým je vyššia aj kultivovanosť, celková úroveň a prínos internetových diskusných fór. A keď že v našej spoločnosti sa to z tohto hľadiska ešte len „kvasí“, treba pri zapojení sa do neriadených diskusných fór počítať aj s tým, že sa občas nevyhnete spŕške hnilých paradajok...
Samozrejme, ste si vedomí, že keď sa ako účastník zapojíte do diskusie, robíte tak na vlastné riziko. Ak sa zapojíte do všeobecnej témy ako anonym a niekto vám len tak z pasie vynadá, nič mimoriadne sa nedeje a po chvíli to určite „rozchodíte“. Iný prípad nastáva, ak diskusia nie je všeobecná, ale sa točí nedajbože okolo vašej osoby, vašej fir my, práce alebo výtvoru. Rozloženie síl je nevyvá žené, vy strácate ochranný plášť anonymity a pro ti svojim neznámym oponentom idete doslova a do písmena s vlastnou kožou na trh. Stojíte pred rozhodnutím zapojiť sa do diskusie a začať obhajovať svoju pravdu až do konca s vedomím, že váš protivník neuznáva logické argumenty, že rozmazávaním špiny sa aj vy zašpiníte, že nemá zmysel vyťahovať všetky detaily, okolnosti atď., keď druhá strana si stále melie svoje. A v takejto diskusii sa nedá ani povedať posledné slovo, pretože vždy sa nájde nový „expert“, ktorý začne opätovne vyťaho vať to isté, už stokrát povedané, ale z iného konca.
Internetové diskusie sú pritom vynikajúci nástroj na výmenu názorov ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli, a často sa v nich (síce s lupou...) dajú nájsť naozaj originálne názory, informácie či postrehy. Oproti osobnej diskusii „face to face“ má tá internetová totiž množstvo výhod. Keďže nie ste pod tlakom času a potreby okamžitej odpovede, môžete si svoj príspevok premyslieť a rozumne naformulovať. To je obrovská výhoda pre ľudí, ktorí sa pod tlakom momentálnej situácie nevedia správne vyjadrovať, majú problém s rétorikou či pohotovosťou. A takisto si môžete preveriť argumenty protivníka alebo pozbierať nové argumenty pre seba, kým mu odpoviete. Pri internetovej diskusii sa nedá skočiť do reči J, a tak pokojne môžete dokončiť svoju myšlienku. Pri internetovej diskusii sa nedá zdvihnúť hlas, nedá sa gestikulovať či škaredo zazerať na protivníka a púšťať tak naňho strach, aby ste ho zatlačili do defenzívy. Pri internetovej diskusii nie ste obmedzovaní časom, diskusia sa nemusí ukončiť do stanoveného limitu (začiatku ďalšieho TV programu, príchodu krčmára s účtom po záverečnej, odchodu protivníka na ďalšiu schôdzu atď.). Ak momentálne nemáte čas či chuť zapojiť sa, zapojíte sa o tretej v noci, keď vo vás už dozrela potreba „uviesť veci na pra vú mieru“. Ak vás už diskusia nebaví, lebo k ničomu nevedie, tak sa jednoducho zbalíte a idete robiť niečo rozumnejšie. A takisto vzhľadom na svoj charakter umožňuje internetová diskusia doplniť do príspevku linky či priamo obsah z iných on-line zdrojov, ktorým môžete podporiť svoje argumenty.
Plusy aj mínusy sú teda jasné. V praxi to potom vyzerá tak, že úroveň diskusií veľmi kolíše podľa typu návštevníkov daného servera a pravidiel, kto ré daný server zaviedol. Príliš moderovaná diskusia či účasť v diskusii vyhradená len pre registrovaných účastníkov, viazaná na vyplnenie po drobného formulára, vedie k úbytku diskutujúcich. Naopak, príliš voľné pravidlá a široké spektrum účastníkov vedie k neprehľadnej, divokej a miestami vulgárnej diskusii, ktorej jediným vý sledkom okrem ukojenia vybičovaných emócií je len chaotický zhluk bitov a bajtov. V niektorých prípadoch to prevádzkovatelia takýchto serverov vzdali a buď prešli na riadené diskusné fóra, alebo diskusiu zakázali. Aj to je svojím spôsobom riešenie...
Keby existovalo dobré univerzálne riešenie, isto by ho už niekto zaviedol. Mne osobne by vyhovovala forma registrovanej účasti v diskusiách s tým, aby som mal aspoň základné informácie o účastníkovi na druhej strane linky: vek, vzdelanie, za mestnanie, záujmy, prípadne by sa hodila aj fotografia. Nech si dokážem urobiť obraz, s kým mám do činenia. Tieto údaje nie sú až natoľko osobné, aby bol problém ich poskytnúť, koniec koncov sú to údaje z bežného CV-čka.
No a bariéra registrácie by sa dala odstrániť vytvorením jediného národného univerzálneho registra, ktorý by mal na starosti zbieranie, verifikáciu a poskytovanie údajov o účastníkoch, ktorí chcú/potrebujú/musia v internetovom sty ku vystupovať ako dôveryhodné osoby. Potom by stačilo dať sa zaregistrovať iba raz a na vyžiadanie súhlasu od danej osoby poskytnúť tieto údaje serveru, na ktorom chce účastník aktívne pôsobiť. Takým môže byť vybrané internetové diskusné fórum, portál na úradný styk občanov so štátnou správou, objednávanie sa k lekárovi na prehliadku atď.
A následne by sa servery na internete mohli hodnotiť podľa toho, či sú ich návštevníci dôveryhodní, alebo nie. A zaregistrovaní účastníci by tak získali akúsi univerzálnu virtuálnu „klubovú kar tu“. Takže riešenie, ako sa vyhnúť zásahu „hnilou paradajkou“, existuje, stačí ho len použiť.
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 3/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. februára 2004
PC REVUE
Vždy sa so značnou nedôverou pozerám na čísla o využívaní počítačov či internetu na Slovensku z rôznych agentúrnych prieskumov. Oproti iným bežným prieskumom je totiž ťažké odhadnúť mieru informatizácie, keď niekto má prístup k PC a internetu denne v práci, niekto iba doma, iný zase z času na čas v škole. A niekomu stačí raz čas si skočiť do internetovej kaviarne. Takisto je iná kvalita využívania, keď programátor či herný maniak žije pri počítačoch 20 hodín denne, a iné je, keď stará mama potrebuje poslať raz za čas e-mail vnučke ako au-pair v Austrálii. A takisto je iná cenová dostupnosť počítača či mesačného paušálu za pripojenie pre manažéra s príjmom x10-tisíc korún a iná pre študenta. V každom prípade je však miera informatizácie na Slovensku v porovnaní s inými krajinami V4 o dosť nižšia. Napriek známej „podpore“ informatizácie zo strany našej rodnej strany a vlády :) by sa malo/mohlo tento rok mnohé zmeniť. K lepšiemu...
Podľa údajov z konferencie Infoveku pripadá v slovenských základných a stredných školách na jeden počítač asi 100 žiakov, v Česku je to približne deväť študentov. V súčasnosti je pripojená asi polovica slovenských škôl, do konca tohto roku by mal byť pripojený zvyšok. Zatiaľ nás vybavenie týchto 1300 škôl počítačmi, pripojením na internet, softvérom, CD a vyškolením učiteľov stálo asi 0,9 miliardy korún. Či je to veľa alebo málo, neviem. Hoci nepoznám parametre dodaných počítačov, niektoré informácie od ich používateľov nie sú veľmi pozitívne najmä v súvislosti s nadobúdacími cenami. V preklade by sa tieto postoje dali vyjadriť asi takto: „Za tie peniaze sa dalo získať oveľa viac.“ Pamätám sa, že sme svojho času ponúkli Infoveku že zadarmo urobíme nezávislé otestovanie a vyhodnotenie prihlásených zostáv. Tak ako sme to pre niektoré iné štátne inštitúcie či komerčné podniky už párkrát urobili. Ale nebol záujem. O výbere rozhodovali úradníci mimo Infoveku...
Verím, že by proces informatizácie škôl mohol pokračovať oveľa rýchlejším tempom. Pozrime si len aktuálne ceny počítačov. Bežná zostava (napr. AMD Duron 1,3 GHz, 128 MB DDRAM, 40 GB HDD so zvukovou kartou, sieťovou a CD-ROM mechanikou) sa dá dnes kúpiť už za 7300 Sk, 15" monitor kúpite za 2800 Sk, 17" už za 3200 Sk (všetko bez DPH). Kompletná zostava sa tak dá kúpiť asi za 10-tisíc korún a pri hromadnom odbere sa dajú vybaviť aj o pár korún lepšie ceny. Ak si na ilustráciu vyčíslime napr. 1000 počítačov, hovoríme o čiastke cca 10 miliónov, čo je skoro smiešna suma v porovnaní s 390 miliónmi (320 v roku 2003), vyčlenenými na Infovek v tomto roku.
Samozrejme, nie je všetko len železo. Pozrime sa teda na softvér. Existujú zlacnené verzie komerčného softvéru v rámci zmluvy Select s Misrosoftom ale dostupné sú aj open source operačné systémy, kancelárske balíky, multimediálne či grafické aplikácie zadarmo. A sú aj odolnejšie študentským experimentom... Nie je problém pripraviť samoinštalačný balík open source OS + aplikácie so slovenským rozhraním, koniec koncov takýto projekt práve pripravujeme.
Podobne to je aj s pripojením na internet. V roku 2003 malo byť na internet cez ST v rámci Infoveku alebo projektu eSlovakia pripojených 1445 škôl, čo predstavuje 44 % z celkového počtu základných a stredných škôl. Poväčšine cez ISDN. Značné zlepšenie (výkonostné ale aj cenové) určite prinesie rozšírenie DSL. Ale všeličo sa dá vyriešiť už aj teraz pripojením cez mikrovlnku.
Samozrejme, treba myslieť aj na ďalšie výdavky: kabeláž, inštalácia, správa atď. Ale to sú buď zlomkové ceny, alebo si ich často vedia školy riešiť svojpomocne. Nie je problém zapojiť do inštalácie a servisu zdatnejších študentov, poprosiť solventnejších rodičov-podnikateľov o materiálne, odborné či finančné sponzorstvo atď. Škola môže recipročne poskytnúť svoje služby či priestory. Prípadne za symbolické poplatky poskytovať prístup na internet aj širokej verejnosti. V mnohých prípadoch takéto aktivity už reálne prebiehajú (prístup k internetu po vyučovaní za 5 Sk na hodinu na niektorých gymnáziách), ale sú to len prvé lastovičky, ktoré leto nerobia...
Zásadnou zmenou situácie na školách by mohol byť novo ohlásený dar Deutche Telecom v hodnote 1 miliardy Sk vďaka ktorej by už do konca tohto roku mohli byť všetky ZŠ a SŠ vybavené počítačovou učebňou s 5 študentskými PC a jedným učiteľským pripojenými na internet. Celkovo by podľa zákulisných informácií malo isť na počítače asi 700 miliónov za ktoré by malo byť kúpených asi 25 000 počítačov, takže jeden vychádza na cca 28 000 Sk... Buďme však radi, že sa situácia na školách už tento rok značne vylepší. (podľa vyjadrenie ST táto miliarda Sk nemá súvislosť s privatizačným záväzkom DT pri kúpe podielu v ST. Viac na www.itnews.sk)
Hoci sa behom tohto roku situácia s informatizáciou v rámci školstva radikálne zmení, zostávajú ešte ďalšie rezorty: zdravotníctvo, polícia, miestna samospráva, atď. ktoré by potrebovali podobnú „finančnú“ injekciu. Netreba však zúfať pretože dostupnosť IT sa výrazne zvyšuje. Jednak za posledný rok radikálne klesli ceny počítačov, taktiež sa zvýšila dostupnosť rýchleho a relatívne cenovo prístupného internetu a taktiež už existujú plnohodnotné free alternatívy k bežnému komerčnému softvéru. To sú tri základné atribúty, ktoré môžu zásadne pohnúť informatizáciou na Slovensku. Pardon! Ešte som na jeden zabudol a to na ľudí - osvietencov, ktorí pochopia dôležitosť potreby informatizácie spoločnosti, rozumejú IT, vedia rozpoznať moderné trendy a vidia aj trochu do budúcnosti. Ak k tomu pridáme „bežné“ :) ľudské vlastnosti ako je pracovitosť, zodpovednosť, obetavosť pre spoločnú vec, atď... tak sa budúcnosti nemusíme báť. Napriek tomu, že ma mnohí upodozrievajú z nezdravého optimizmu, verím (dúfam?), že na Slovensku je takýchto ľudí ešte stále dosť ...:)
Všetko dobré vám želá
MD
PC REVUE 2/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Podľa údajov z konferencie Infoveku pripadá v slovenských základných a stredných školách na jeden počítač asi 100 žiakov, v Česku je to približne deväť študentov. V súčasnosti je pripojená asi polovica slovenských škôl, do konca tohto roku by mal byť pripojený zvyšok. Zatiaľ nás vybavenie týchto 1300 škôl počítačmi, pripojením na internet, softvérom, CD a vyškolením učiteľov stálo asi 0,9 miliardy korún. Či je to veľa alebo málo, neviem. Hoci nepoznám parametre dodaných počítačov, niektoré informácie od ich používateľov nie sú veľmi pozitívne najmä v súvislosti s nadobúdacími cenami. V preklade by sa tieto postoje dali vyjadriť asi takto: „Za tie peniaze sa dalo získať oveľa viac.“ Pamätám sa, že sme svojho času ponúkli Infoveku že zadarmo urobíme nezávislé otestovanie a vyhodnotenie prihlásených zostáv. Tak ako sme to pre niektoré iné štátne inštitúcie či komerčné podniky už párkrát urobili. Ale nebol záujem. O výbere rozhodovali úradníci mimo Infoveku...
Verím, že by proces informatizácie škôl mohol pokračovať oveľa rýchlejším tempom. Pozrime si len aktuálne ceny počítačov. Bežná zostava (napr. AMD Duron 1,3 GHz, 128 MB DDRAM, 40 GB HDD so zvukovou kartou, sieťovou a CD-ROM mechanikou) sa dá dnes kúpiť už za 7300 Sk, 15" monitor kúpite za 2800 Sk, 17" už za 3200 Sk (všetko bez DPH). Kompletná zostava sa tak dá kúpiť asi za 10-tisíc korún a pri hromadnom odbere sa dajú vybaviť aj o pár korún lepšie ceny. Ak si na ilustráciu vyčíslime napr. 1000 počítačov, hovoríme o čiastke cca 10 miliónov, čo je skoro smiešna suma v porovnaní s 390 miliónmi (320 v roku 2003), vyčlenenými na Infovek v tomto roku.
Samozrejme, nie je všetko len železo. Pozrime sa teda na softvér. Existujú zlacnené verzie komerčného softvéru v rámci zmluvy Select s Misrosoftom ale dostupné sú aj open source operačné systémy, kancelárske balíky, multimediálne či grafické aplikácie zadarmo. A sú aj odolnejšie študentským experimentom... Nie je problém pripraviť samoinštalačný balík open source OS + aplikácie so slovenským rozhraním, koniec koncov takýto projekt práve pripravujeme.
Podobne to je aj s pripojením na internet. V roku 2003 malo byť na internet cez ST v rámci Infoveku alebo projektu eSlovakia pripojených 1445 škôl, čo predstavuje 44 % z celkového počtu základných a stredných škôl. Poväčšine cez ISDN. Značné zlepšenie (výkonostné ale aj cenové) určite prinesie rozšírenie DSL. Ale všeličo sa dá vyriešiť už aj teraz pripojením cez mikrovlnku.
Samozrejme, treba myslieť aj na ďalšie výdavky: kabeláž, inštalácia, správa atď. Ale to sú buď zlomkové ceny, alebo si ich často vedia školy riešiť svojpomocne. Nie je problém zapojiť do inštalácie a servisu zdatnejších študentov, poprosiť solventnejších rodičov-podnikateľov o materiálne, odborné či finančné sponzorstvo atď. Škola môže recipročne poskytnúť svoje služby či priestory. Prípadne za symbolické poplatky poskytovať prístup na internet aj širokej verejnosti. V mnohých prípadoch takéto aktivity už reálne prebiehajú (prístup k internetu po vyučovaní za 5 Sk na hodinu na niektorých gymnáziách), ale sú to len prvé lastovičky, ktoré leto nerobia...
Zásadnou zmenou situácie na školách by mohol byť novo ohlásený dar Deutche Telecom v hodnote 1 miliardy Sk vďaka ktorej by už do konca tohto roku mohli byť všetky ZŠ a SŠ vybavené počítačovou učebňou s 5 študentskými PC a jedným učiteľským pripojenými na internet. Celkovo by podľa zákulisných informácií malo isť na počítače asi 700 miliónov za ktoré by malo byť kúpených asi 25 000 počítačov, takže jeden vychádza na cca 28 000 Sk... Buďme však radi, že sa situácia na školách už tento rok značne vylepší. (podľa vyjadrenie ST táto miliarda Sk nemá súvislosť s privatizačným záväzkom DT pri kúpe podielu v ST. Viac na www.itnews.sk)
Hoci sa behom tohto roku situácia s informatizáciou v rámci školstva radikálne zmení, zostávajú ešte ďalšie rezorty: zdravotníctvo, polícia, miestna samospráva, atď. ktoré by potrebovali podobnú „finančnú“ injekciu. Netreba však zúfať pretože dostupnosť IT sa výrazne zvyšuje. Jednak za posledný rok radikálne klesli ceny počítačov, taktiež sa zvýšila dostupnosť rýchleho a relatívne cenovo prístupného internetu a taktiež už existujú plnohodnotné free alternatívy k bežnému komerčnému softvéru. To sú tri základné atribúty, ktoré môžu zásadne pohnúť informatizáciou na Slovensku. Pardon! Ešte som na jeden zabudol a to na ľudí - osvietencov, ktorí pochopia dôležitosť potreby informatizácie spoločnosti, rozumejú IT, vedia rozpoznať moderné trendy a vidia aj trochu do budúcnosti. Ak k tomu pridáme „bežné“ :) ľudské vlastnosti ako je pracovitosť, zodpovednosť, obetavosť pre spoločnú vec, atď... tak sa budúcnosti nemusíme báť. Napriek tomu, že ma mnohí upodozrievajú z nezdravého optimizmu, verím (dúfam?), že na Slovensku je takýchto ľudí ešte stále dosť ...:)
Všetko dobré vám želá
MD
PC REVUE 2/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. januára 2004
PC REVUE
„Máte ešte vôbec o čom písať? Veď za posledné tri roky sa v IT neobjavila žiadna prevratná technológia, produkt či nápad!“ Asi takto ma nedávno oslovil jeden známy a ja som sa pustil do vysvetľovania, že to celé je tak trochu inak.
Všetkým zásadným technologickým inováciám vždy nejaký čas trvá, kým sa od podoby dobrej myšlienky či nápadu dostanú k prvým nadšeným spotrebiteľom v podobe komerčného produktu. A potom opäť nejaký čas trvá, kým horúca novinka absolvuje proces inovácie, dozrievania, až sa dostane do stavu bežnej, hromadne využívanej komodity. Ďalšie dolaďovanie zrelého produktu však zaujíma už len užšiu skupinu nadšencov, ostatní ho už „len“ používajú. Ale následne sa môžu objaviť iné technológie, ktoré už pomaly „starnúci“ produkt opäť vrátia do hry, ale teraz už s novými možnosťami. A takto sa technologický vývoj po období malého útlmu opäť rozbieha a dostáva na novú úroveň. To je napríklad osud osobného počítača z 80. rokov, ktorý sa zo sivej desktopovej podoby v posledných rokoch „morfuje“ do podoby vreckových počítačov a mobilov či „hybriduje“ s televízormi, videorekordérmi, hifi vežami či dokonca robotickými vysávačmi atď. A spomeňme si, čo sa stalo z bežného PC, keď sa objavil internet. Možnosť komunikovať, získavať informácie či spolupracovať na nejakom medzinárodnom projekte v takejto megasieti priniesla pre PC úplne nový rozmer. Iste je pravda, že rovnaký fenomén ako internet sa za posledné roky už neobjavil, ale objavujú sa nové možnosti jeho využitia. Zoberme si napríklad digitálny obsah na vyžiadanie. Pre mňa osobne je bežné televízne vysielanie absolútne nezaujímavé, azda s výnimkou dokumentárnych filmov či sem-tam nejakého dobrého filmu ako oddychovky, keď prídem domov večer unavený a potrebujem vypnúť. Preto sa veľmi teším na obdobie, keď začnú či už mobilní operátori, alebo poskytovatelia internetu poskytovať zaujímavý obsah na vyžiadanie. Máte chuť na dobrú komédiu? Pošlete mailom alebo SMS-kou objednávku na daný titul, cez noc si ho necháte cez inet „nasypať“ na disk a na druhý deň si môžete váš titul s obmedzenou trvanlivosťou pozrieť za pár korún v pohodlí svojej obývačky. Chcete si na počítači namodelovať interiér svojho budúceho domu? Nemusíte kupovať drahý CAD softvér. Prenajmite si ho na týždeň za pár korún, urobte, čo potrebujete, a po danom čase sa softvér sám vymaže z disku alebo znefunkční. Ďalšie možnosti a nápady sa vám už určite vynárajú v mysli. Keďže mobilní operátori majú technologicky, finančnou silou či pokrytím najväčší potenciál na realizáciu takéhoto projektu, dúfam, že už čo skoro rozpoznajú svoju novú obchodnú príležitosť a prinesú nám kvalitnejšiu zábavu či informácie na vyžiadanie, ktoré bežná neinteraktívna TV nikdy nebude môcť ponúknuť.
Je vám ľúto, že váš výkonný počítač beží väčšinu dňa len na zlomok svojho výkonu alebo je dokonca vypnutý? Alebo napriek tomu, že máte nonstop pripojenie na inet, využívate ho len pár hodín denne a zvyšok je nevyužitý? Čoskoro sa objavia grid aplikácie aj pre desktopy či malé servery a prídu provideri, ktorí budú odkupovať od svojich zákazníkov nespotrebovaný výpočtový výkon. Nakoniec si tak váš počítač bude na seba ešte zarábať. Mohlo by sa toto považovať za menšiu revolúciu? Ja si myslím, že aj áno. A ďalšie a ďalšie technológie, produkty a služby sa v tomto období dostávajú zo štádia dozrievania do stavu dospelosti a komerčnej dostupnosti pre bežných spotrebiteľov, malé a stredné firmy, štátnu správu či veľké koncerny. Preto sa budeme častejšie stretávať s termínmi ako webové služby, utility computing či RFID, budeme sledovať súperenie platformy Java a .net, nástup open source OS už nielen na menšie servery, ale aj desktopy či veľké podnikové servery atď. Objavujú sa prvé plody nanotechnológií, prichádzajú prvé komerčne dostupné domáce roboty, použiteľná virtuálna realita a pod. A ktovie, aké nové technológie medzičasom vzniknú či aké vedľajšie efekty prinesie kombinácia a synergia tých existujúcich. Takže sa neobávam, že by sme aj počas nasledujúcich rokov nemali o čom písať. Pre inšpiráciu vám prinášame v tomto čísle, ako to už tradične začiatkom roku u nás býva, aspoň náznak toho, čím sa zaoberajú vynálezcovia, inžinieri a vývojové laboratóriá v súčasnosti.
Ale technologický vývoj nie je vždy len pozitívny a konštruktívny. Pripomeňme si len množstvo spamu, vírusov či bezpečnostných prienikov za posledné roky. Nasledujúce obdobie preto musí priniesť spoľahlivé a dostupné riešenia pre široké masy, inak sa podstatne zvýši riziko nedostupnosti a nepoužiteľnosti IT.
Súčasne sa dostávame aj k zisteniu, že vývoj v IT ďaleko predbieha vývoj v iných oblastiach netechnického charakteru. Zoberme si napríklad spoločensko-ekonomické dianie a parlamentný model demokracie ako náš súčasný „najpokrokovejší“ spôsob rozhodovania o správe krajiny. Ak si predstavíme úžasné možnosti IT a spomenieme si na také „drobnosti“, ako sú výhody spolupráce na projektoch v on-line prostredí, možnosť výmeny názorov na danú problematiku v riadených on-line diskusiách, možnosť váhovania rozhodnutí vedúcich činiteľov podľa získaných kreditov či on-line hlasovanie, a porovnáme si to so zastaraným modelom parlamentarizmu... A to nehovoríme o takých „zanedbateľných“ efektoch, ako je zvýšenie transparentnosti, zrýchlenie rozhodovania, zrýchlenie vybavovania úradných žiadostí či zvýšenie informovanosti občanov, ale aj štátnych úradníkov... Hmm, len to by sme museli poniektorí prestať pachtiť sa za mocou a začať rozmýšľať v trochu iných dimenziách, ako sú aktuálne volebné preferencie. Takže, slovenskí vizionári s politickými ambíciami, ozvite sa, dajte o sebe vedieť. My z IT vás určite budeme voliť!
Zaujímavé čítanie januárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Všetkým zásadným technologickým inováciám vždy nejaký čas trvá, kým sa od podoby dobrej myšlienky či nápadu dostanú k prvým nadšeným spotrebiteľom v podobe komerčného produktu. A potom opäť nejaký čas trvá, kým horúca novinka absolvuje proces inovácie, dozrievania, až sa dostane do stavu bežnej, hromadne využívanej komodity. Ďalšie dolaďovanie zrelého produktu však zaujíma už len užšiu skupinu nadšencov, ostatní ho už „len“ používajú. Ale následne sa môžu objaviť iné technológie, ktoré už pomaly „starnúci“ produkt opäť vrátia do hry, ale teraz už s novými možnosťami. A takto sa technologický vývoj po období malého útlmu opäť rozbieha a dostáva na novú úroveň. To je napríklad osud osobného počítača z 80. rokov, ktorý sa zo sivej desktopovej podoby v posledných rokoch „morfuje“ do podoby vreckových počítačov a mobilov či „hybriduje“ s televízormi, videorekordérmi, hifi vežami či dokonca robotickými vysávačmi atď. A spomeňme si, čo sa stalo z bežného PC, keď sa objavil internet. Možnosť komunikovať, získavať informácie či spolupracovať na nejakom medzinárodnom projekte v takejto megasieti priniesla pre PC úplne nový rozmer. Iste je pravda, že rovnaký fenomén ako internet sa za posledné roky už neobjavil, ale objavujú sa nové možnosti jeho využitia. Zoberme si napríklad digitálny obsah na vyžiadanie. Pre mňa osobne je bežné televízne vysielanie absolútne nezaujímavé, azda s výnimkou dokumentárnych filmov či sem-tam nejakého dobrého filmu ako oddychovky, keď prídem domov večer unavený a potrebujem vypnúť. Preto sa veľmi teším na obdobie, keď začnú či už mobilní operátori, alebo poskytovatelia internetu poskytovať zaujímavý obsah na vyžiadanie. Máte chuť na dobrú komédiu? Pošlete mailom alebo SMS-kou objednávku na daný titul, cez noc si ho necháte cez inet „nasypať“ na disk a na druhý deň si môžete váš titul s obmedzenou trvanlivosťou pozrieť za pár korún v pohodlí svojej obývačky. Chcete si na počítači namodelovať interiér svojho budúceho domu? Nemusíte kupovať drahý CAD softvér. Prenajmite si ho na týždeň za pár korún, urobte, čo potrebujete, a po danom čase sa softvér sám vymaže z disku alebo znefunkční. Ďalšie možnosti a nápady sa vám už určite vynárajú v mysli. Keďže mobilní operátori majú technologicky, finančnou silou či pokrytím najväčší potenciál na realizáciu takéhoto projektu, dúfam, že už čo skoro rozpoznajú svoju novú obchodnú príležitosť a prinesú nám kvalitnejšiu zábavu či informácie na vyžiadanie, ktoré bežná neinteraktívna TV nikdy nebude môcť ponúknuť.
Je vám ľúto, že váš výkonný počítač beží väčšinu dňa len na zlomok svojho výkonu alebo je dokonca vypnutý? Alebo napriek tomu, že máte nonstop pripojenie na inet, využívate ho len pár hodín denne a zvyšok je nevyužitý? Čoskoro sa objavia grid aplikácie aj pre desktopy či malé servery a prídu provideri, ktorí budú odkupovať od svojich zákazníkov nespotrebovaný výpočtový výkon. Nakoniec si tak váš počítač bude na seba ešte zarábať. Mohlo by sa toto považovať za menšiu revolúciu? Ja si myslím, že aj áno. A ďalšie a ďalšie technológie, produkty a služby sa v tomto období dostávajú zo štádia dozrievania do stavu dospelosti a komerčnej dostupnosti pre bežných spotrebiteľov, malé a stredné firmy, štátnu správu či veľké koncerny. Preto sa budeme častejšie stretávať s termínmi ako webové služby, utility computing či RFID, budeme sledovať súperenie platformy Java a .net, nástup open source OS už nielen na menšie servery, ale aj desktopy či veľké podnikové servery atď. Objavujú sa prvé plody nanotechnológií, prichádzajú prvé komerčne dostupné domáce roboty, použiteľná virtuálna realita a pod. A ktovie, aké nové technológie medzičasom vzniknú či aké vedľajšie efekty prinesie kombinácia a synergia tých existujúcich. Takže sa neobávam, že by sme aj počas nasledujúcich rokov nemali o čom písať. Pre inšpiráciu vám prinášame v tomto čísle, ako to už tradične začiatkom roku u nás býva, aspoň náznak toho, čím sa zaoberajú vynálezcovia, inžinieri a vývojové laboratóriá v súčasnosti.
Ale technologický vývoj nie je vždy len pozitívny a konštruktívny. Pripomeňme si len množstvo spamu, vírusov či bezpečnostných prienikov za posledné roky. Nasledujúce obdobie preto musí priniesť spoľahlivé a dostupné riešenia pre široké masy, inak sa podstatne zvýši riziko nedostupnosti a nepoužiteľnosti IT.
Súčasne sa dostávame aj k zisteniu, že vývoj v IT ďaleko predbieha vývoj v iných oblastiach netechnického charakteru. Zoberme si napríklad spoločensko-ekonomické dianie a parlamentný model demokracie ako náš súčasný „najpokrokovejší“ spôsob rozhodovania o správe krajiny. Ak si predstavíme úžasné možnosti IT a spomenieme si na také „drobnosti“, ako sú výhody spolupráce na projektoch v on-line prostredí, možnosť výmeny názorov na danú problematiku v riadených on-line diskusiách, možnosť váhovania rozhodnutí vedúcich činiteľov podľa získaných kreditov či on-line hlasovanie, a porovnáme si to so zastaraným modelom parlamentarizmu... A to nehovoríme o takých „zanedbateľných“ efektoch, ako je zvýšenie transparentnosti, zrýchlenie rozhodovania, zrýchlenie vybavovania úradných žiadostí či zvýšenie informovanosti občanov, ale aj štátnych úradníkov... Hmm, len to by sme museli poniektorí prestať pachtiť sa za mocou a začať rozmýšľať v trochu iných dimenziách, ako sú aktuálne volebné preferencie. Takže, slovenskí vizionári s politickými ambíciami, ozvite sa, dajte o sebe vedieť. My z IT vás určite budeme voliť!
Zaujímavé čítanie januárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)