pondelok 1. augusta 2005

QUARK

Vážení priatelia,
Trhový mechanizmus je vlastne aplikácia výberu najsilnejšieho jedinca podobne,
ako to poznáme z prírody. Slabší prehráva a odchádza zo scény. V prírode hynie,
v trhovom princípe vypadáva z hry. Je to krutý boj o prežitie, o existenciu, o
miesto pod slnkom. Dokonale neľútostný a nehumánny. Keďže však ide o peniaze,
všetko je dovolené. Netreba to rozoberať, stačí sledovať správy a pozerať sa
okolo seba. Vidíme, ako si napríklad obchodné reťazce robia s nami čo chcú a
tvária sa ako dobrodinci. Zákulisie ich praktik je však neraz neférové, aby som
použil nežalovateľný príklad.
V inej oblasti, vo vedecko-technickom rozvoji,
vládne trhový princíp samozrejme tiež a má veľa podôb. O jednej som pred časom
hovoril s vývojovým pracovníkom poprednej petrolejárskej firmy. Popisoval
vývojárske preteky v tribotechnike. Trendy sú jasné, stále dokonalejšie mazivá.
Problém vraj ani nie je v tom, ako ich pripraviť, ale v čase, keď sa dostanú na
trh. Ten okamih nastane, keď sa podarí získať správu s čím vychádza konkurencia.
Získavanie takejto informácie je veľmi zložité a komplikované, no treba ju mať,
aby aj náš výrobok bol okamžite k dispozícii. Treba vedieť čo bude nové a kedy
to bude. Podľa toho sa v trezore s ukončenými vývojovými úlohami vyberie správne
mazivo a čím rýchlejšie sa hodí na trh.
Takto v tajných skladoch odpočívajú mnohé nové riešenia a vraj je ich najviac v chemickom a farmaceutickom
priemysle, ale dosť ich je aj v strojárstve a najmä v zbrojárskej technike.
Neľútostná ruka trhu takto vlastne brzdí vedecko-technický pokrok. Dosiahnuté
riešenia nejdú do praxe, ale čakajú na to, ako dopadnú taktické rituálne tance
okolo okamžiku nasadenia novinky, aby neprišla priskoro, ale ani po funuse. Nie
všetko, čo sa výskumníkom podarí dosiahnuť, sa dostane do praxe. Mnohé veci
vďaka komplikovanej obchodnej politike zostarnú a putujú do zabudnutia. Kto vie,
koľko kvalifikovanej práce špičkových odborníkov putuje do odpadkového koša?
Dokonca, nemožno to ani odhadnúť, pretože ide o dôverné až tajné informácie. Nič
to však nemení na veci, že takéto straty nepostihujú iba firmu, ktorá ich takto
vlastne „vyrába“, ale celé ľudstvo. Čo myslíte, možno toto plytvanie s
neopakovateľným a nenahraditeľným géniom ľudského mozgu zmeniť? Váš
Eduard Drobný

QUARK 8/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Už v škole som mal problém s takými skúškami, kde bolo treba najmä „obkecávať“, kde sa nedalo zachytiť faktov, vyriešiť nejaké zadanie atď. Neskôr, keď som už pod vlajkou PCR schvaľoval príspevky našich redaktorov, vyhadzoval som im nemilosrdne tie pasáže, ktoré mali nádych výplňovej vaty, za čo sa na mňa asi mnohí z nich hnevali. Rukami mi prešlo za tie roky naozaj more textov a to mi dalo dobrý tréning získať schopnosť rýchlo prebehnúť text, zhodnotiť jeho informačnú hodnotu, povyhadzovať prázdny balast a vytiahnuť kľúčové informácie. Odvrátenou stránkou tejto schopnosti je fakt, že ju nedokážem celkom vypnúť a ona podvedome pracuje, aj keď čítam noviny, pozerám TV či sa rozprávam s ľuďmi. Dalo by sa povedať, no a čo, ďalšia profesionálna deformácia, nič mimoriadne. Problém však je v tom, že skôr či neskôr sa budeme musieť asi všetci naučiť ovládať svoje schopnosti na spracúvanie informácií, ktoré nás zaplavujú zo všetkých strán, keďže miera ich rastu má výrazne exponenciálny charakter. Ináč sa časom dopracujete do stavu, že miesto, na ktorom doteraz bola spomienka z vydarenej dovolenky či detstva vašich detí, obsadí „dôležitá“ informácia o nadmernom dovoze paradajok z Portugalska. A po pocite „zabúdania“ pribudne určitá emocionálna otupenosť, strata koncentrácie, znížená odolnosť stresu a vôbec zlý pocit, že sa to s tou informatizáciou spoločnosti asi trochu preháňa... Tento syndróm má v medicíne už aj svoje pomenovanie, len si neviem spomenúť na jeho meno, čo mi pripomína ten vtip o skleróze... :)
Myslím, že je pomerne dôležité o tomto nebezpečenstve vedieť a pripraviť sa naň. Pamätám sa, že keď som chodil do školy, mali sme predmet príprava na rodičovstvo. Možno by nezaškodilo zaviesť predmet príprava na digitálnu budúcnosť, kde by okrem zvládnutia práce s počítačmi či programovania domáceho videorekordéra bol aj tréning na spracovanie záplavy valiacich sa informácií, ich filtrovanie od informačnej vaty a podvedomé triedenie na dôležité a tie druhé, selektívne ukladanie do pamäte a riadené zabúdanie, teda vyhadzovanie do koša. S možnosťou Undo v prípade, keď sa ukáže, že daná informácia sa predsa len na niečo zíde. No a keby sa takýto predmet náhodou nedostal do školských osnov alebo z iných príčin by takýto tréning nefungoval, mám pripravené aj ďalšie riešenie.
Podobne, ako sú veľké fabriky zodpovedné za to, čo vypúšťajú do riek a do ovzdušia, by aj tvorcovia obsahu boli zodpovední za nimi vypúšťaný obsah. V praxi by to znamenalo, že by vydavatelia novín a časopisov museli pri každom článku uvádzať niekde v rožku index článku vypovedajúci o jeho informačnej hodnote. Ak je daný index pre vás zaujímavý, článok si aj prečítate, a keď nie, ušetríte čas, pamäť aj oči. A potom by sa mohol zostaviť celkový index za celé vydanie novín či časopisu. Ktovie, ako by sme v takom porovnaní dopadli my...? Podobné indexové hodnotenie by sa zaviedlo aj v prípade TV a rozhlasu. Ide dobrá správa? Automaticky sa zvýši hlasitosť. Ak ide zlá, TV sa preladí na inú stanicu. A prípadne aj v bežnej konverzácii: „Počúvaj, mám niečo na úrovni 7-8, chceš to počuť?“ :) Škoda, že neexistuje nejaký on-line skener, ktorý by v reálnom čase zaznamenával a vyhodnocoval informačnú hodnotu hovoreného slova. Stačilo by nosiť špeciálne okuliare à la James Bond, ktoré by na zadnej strane zobrazovali výsledný informačný index. Prídete na recepciu, rozhliadnete sa po miestnosti, s kým sa dáte do debaty, a vyberiete si toho, komu sa nad hlavou vznáša virtuálny index s najvyššou hodnotou. To by boli prekvapenia, keby sa tieto indexy zobrazovali v práci aj bez potreby použitia okuliarov, napr. formou holografického premietania... :)
Ak sme sa v našich víziách dostali až sem, bolo by vhodné doplniť aj ďalšie kvalitatívne vlastnosti informačného obsahu, jeho relevantnosť, aktuálnosť, dôveryhodnosť atď. Zvolíte si svoj osobný profil preferovaných informácií, napr. viem, že ma nezaujíma situácia na burze a ženská móda (s výnimkou plaviek :)), naopak, zaujíma ma napr. alternatívna medicína a všetko o červenom víne. Stačí vybranému profilu prideliť kód, a keď stretnete niekoho nového, hneď viete, či máte spoločné témy. Alebo koľko percent obsahu aktuálneho vydania časopisu či TV relácie je pre vás relevantných: „Milí diváci, k obrazovkám teraz pozývame divákov s indexom 5HQ...“ Za aktuálnosť a dôveryhodnosť informácií sú zodpovední ich tvorcovia, čo by znamenalo, že tento údaj sa bude šíriť spolu s informáciou od momentu jej vzniku. Neviem si síce prakticky predstaviť, ako to technologicky zabezpečiť, ale určite by to bola veľmi cenná vlastnosť. Ďalšie rozvíjanie tejto vízie a jej dosahov na náš prakticky život nechám na vašu predstavivosť a tvorivosť. Alebo sa k nej vrátime v niektorom z ďalších pokračovaní našich potuliek na rozhraní sci-fi a reality. A na záver som si nechal vtip, ktorý mi práve dorazil do mailboxu a nedá mi nepodeliť sa oň: „...poznal som jednu takú škaredú, že keď posielala svoju fotku cez mail, odchytil ju antivírus.“ :)

Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 8/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný