pondelok 1. augusta 2005

QUARK

Vážení priatelia,
Trhový mechanizmus je vlastne aplikácia výberu najsilnejšieho jedinca podobne,
ako to poznáme z prírody. Slabší prehráva a odchádza zo scény. V prírode hynie,
v trhovom princípe vypadáva z hry. Je to krutý boj o prežitie, o existenciu, o
miesto pod slnkom. Dokonale neľútostný a nehumánny. Keďže však ide o peniaze,
všetko je dovolené. Netreba to rozoberať, stačí sledovať správy a pozerať sa
okolo seba. Vidíme, ako si napríklad obchodné reťazce robia s nami čo chcú a
tvária sa ako dobrodinci. Zákulisie ich praktik je však neraz neférové, aby som
použil nežalovateľný príklad.
V inej oblasti, vo vedecko-technickom rozvoji,
vládne trhový princíp samozrejme tiež a má veľa podôb. O jednej som pred časom
hovoril s vývojovým pracovníkom poprednej petrolejárskej firmy. Popisoval
vývojárske preteky v tribotechnike. Trendy sú jasné, stále dokonalejšie mazivá.
Problém vraj ani nie je v tom, ako ich pripraviť, ale v čase, keď sa dostanú na
trh. Ten okamih nastane, keď sa podarí získať správu s čím vychádza konkurencia.
Získavanie takejto informácie je veľmi zložité a komplikované, no treba ju mať,
aby aj náš výrobok bol okamžite k dispozícii. Treba vedieť čo bude nové a kedy
to bude. Podľa toho sa v trezore s ukončenými vývojovými úlohami vyberie správne
mazivo a čím rýchlejšie sa hodí na trh.
Takto v tajných skladoch odpočívajú mnohé nové riešenia a vraj je ich najviac v chemickom a farmaceutickom
priemysle, ale dosť ich je aj v strojárstve a najmä v zbrojárskej technike.
Neľútostná ruka trhu takto vlastne brzdí vedecko-technický pokrok. Dosiahnuté
riešenia nejdú do praxe, ale čakajú na to, ako dopadnú taktické rituálne tance
okolo okamžiku nasadenia novinky, aby neprišla priskoro, ale ani po funuse. Nie
všetko, čo sa výskumníkom podarí dosiahnuť, sa dostane do praxe. Mnohé veci
vďaka komplikovanej obchodnej politike zostarnú a putujú do zabudnutia. Kto vie,
koľko kvalifikovanej práce špičkových odborníkov putuje do odpadkového koša?
Dokonca, nemožno to ani odhadnúť, pretože ide o dôverné až tajné informácie. Nič
to však nemení na veci, že takéto straty nepostihujú iba firmu, ktorá ich takto
vlastne „vyrába“, ale celé ľudstvo. Čo myslíte, možno toto plytvanie s
neopakovateľným a nenahraditeľným géniom ľudského mozgu zmeniť? Váš
Eduard Drobný

QUARK 8/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára