Už v škole som mal problém s takými skúškami, kde bolo treba najmä „obkecávať“, kde sa nedalo zachytiť faktov, vyriešiť nejaké zadanie atď. Neskôr, keď som už pod vlajkou PCR schvaľoval príspevky našich redaktorov, vyhadzoval som im nemilosrdne tie pasáže, ktoré mali nádych výplňovej vaty, za čo sa na mňa asi mnohí z nich hnevali. Rukami mi prešlo za tie roky naozaj more textov a to mi dalo dobrý tréning získať schopnosť rýchlo prebehnúť text, zhodnotiť jeho informačnú hodnotu, povyhadzovať prázdny balast a vytiahnuť kľúčové informácie. Odvrátenou stránkou tejto schopnosti je fakt, že ju nedokážem celkom vypnúť a ona podvedome pracuje, aj keď čítam noviny, pozerám TV či sa rozprávam s ľuďmi. Dalo by sa povedať, no a čo, ďalšia profesionálna deformácia, nič mimoriadne. Problém však je v tom, že skôr či neskôr sa budeme musieť asi všetci naučiť ovládať svoje schopnosti na spracúvanie informácií, ktoré nás zaplavujú zo všetkých strán, keďže miera ich rastu má výrazne exponenciálny charakter. Ináč sa časom dopracujete do stavu, že miesto, na ktorom doteraz bola spomienka z vydarenej dovolenky či detstva vašich detí, obsadí „dôležitá“ informácia o nadmernom dovoze paradajok z Portugalska. A po pocite „zabúdania“ pribudne určitá emocionálna otupenosť, strata koncentrácie, znížená odolnosť stresu a vôbec zlý pocit, že sa to s tou informatizáciou spoločnosti asi trochu preháňa... Tento syndróm má v medicíne už aj svoje pomenovanie, len si neviem spomenúť na jeho meno, čo mi pripomína ten vtip o skleróze... :)
Myslím, že je pomerne dôležité o tomto nebezpečenstve vedieť a pripraviť sa naň. Pamätám sa, že keď som chodil do školy, mali sme predmet príprava na rodičovstvo. Možno by nezaškodilo zaviesť predmet príprava na digitálnu budúcnosť, kde by okrem zvládnutia práce s počítačmi či programovania domáceho videorekordéra bol aj tréning na spracovanie záplavy valiacich sa informácií, ich filtrovanie od informačnej vaty a podvedomé triedenie na dôležité a tie druhé, selektívne ukladanie do pamäte a riadené zabúdanie, teda vyhadzovanie do koša. S možnosťou Undo v prípade, keď sa ukáže, že daná informácia sa predsa len na niečo zíde. No a keby sa takýto predmet náhodou nedostal do školských osnov alebo z iných príčin by takýto tréning nefungoval, mám pripravené aj ďalšie riešenie.
Podobne, ako sú veľké fabriky zodpovedné za to, čo vypúšťajú do riek a do ovzdušia, by aj tvorcovia obsahu boli zodpovední za nimi vypúšťaný obsah. V praxi by to znamenalo, že by vydavatelia novín a časopisov museli pri každom článku uvádzať niekde v rožku index článku vypovedajúci o jeho informačnej hodnote. Ak je daný index pre vás zaujímavý, článok si aj prečítate, a keď nie, ušetríte čas, pamäť aj oči. A potom by sa mohol zostaviť celkový index za celé vydanie novín či časopisu. Ktovie, ako by sme v takom porovnaní dopadli my...? Podobné indexové hodnotenie by sa zaviedlo aj v prípade TV a rozhlasu. Ide dobrá správa? Automaticky sa zvýši hlasitosť. Ak ide zlá, TV sa preladí na inú stanicu. A prípadne aj v bežnej konverzácii: „Počúvaj, mám niečo na úrovni 7-8, chceš to počuť?“ :) Škoda, že neexistuje nejaký on-line skener, ktorý by v reálnom čase zaznamenával a vyhodnocoval informačnú hodnotu hovoreného slova. Stačilo by nosiť špeciálne okuliare à la James Bond, ktoré by na zadnej strane zobrazovali výsledný informačný index. Prídete na recepciu, rozhliadnete sa po miestnosti, s kým sa dáte do debaty, a vyberiete si toho, komu sa nad hlavou vznáša virtuálny index s najvyššou hodnotou. To by boli prekvapenia, keby sa tieto indexy zobrazovali v práci aj bez potreby použitia okuliarov, napr. formou holografického premietania... :)
Ak sme sa v našich víziách dostali až sem, bolo by vhodné doplniť aj ďalšie kvalitatívne vlastnosti informačného obsahu, jeho relevantnosť, aktuálnosť, dôveryhodnosť atď. Zvolíte si svoj osobný profil preferovaných informácií, napr. viem, že ma nezaujíma situácia na burze a ženská móda (s výnimkou plaviek :)), naopak, zaujíma ma napr. alternatívna medicína a všetko o červenom víne. Stačí vybranému profilu prideliť kód, a keď stretnete niekoho nového, hneď viete, či máte spoločné témy. Alebo koľko percent obsahu aktuálneho vydania časopisu či TV relácie je pre vás relevantných: „Milí diváci, k obrazovkám teraz pozývame divákov s indexom 5HQ...“ Za aktuálnosť a dôveryhodnosť informácií sú zodpovední ich tvorcovia, čo by znamenalo, že tento údaj sa bude šíriť spolu s informáciou od momentu jej vzniku. Neviem si síce prakticky predstaviť, ako to technologicky zabezpečiť, ale určite by to bola veľmi cenná vlastnosť. Ďalšie rozvíjanie tejto vízie a jej dosahov na náš prakticky život nechám na vašu predstavivosť a tvorivosť. Alebo sa k nej vrátime v niektorom z ďalších pokračovaní našich potuliek na rozhraní sci-fi a reality. A na záver som si nechal vtip, ktorý mi práve dorazil do mailboxu a nedá mi nepodeliť sa oň: „...poznal som jednu takú škaredú, že keď posielala svoju fotku cez mail, odchytil ju antivírus.“ :)
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára