QUARK

Milí priatelia,
laik žasne, odborník sa čuduje. Je leto, prázdniny, maturity sú dávno zabudnuté. Aj tak mi dovoľte vniesť do tohtoročnej maturitnej hystérie trochu iný pohľad. Študentom sa nečudujem, že rebelovali, opak by bol prekvapením. Šokuje, čo z obyčajnej ľudskej chyby narobili politici. Á-čkari, ktorí museli opakovať písomky ich, podľa očakávania zvládli veľmi dobre, dokonca najlepšie. Bolo to jasné, sú dobrí a jedna písomka hore-dole. Politici z toho vyfabrikovali mega prípad, ba jedna politická strana neschválila zákon predkladaný ministrom, ktorý má v rezorte maturity, nie pre obsah zákona, ale
vraj kvôli osobe ministra. Keby som to nepočul na vlastné uši, neverím, že sa takto mohol správať výkvet národa.
V novom školskom zákone ide aj o platenie za vzdelanie. Je to na diskusiu, no skôr by však bolo treba vniesť poriadok do
financovania školstva z necentrálnych zdrojov. Sponzorské príspevky, tzv. dobrovoľné dary a iná rodičovská, či študentská výpomoc je totiž niečo medzi najhrubšou korupciou a o nič menej razantným vydieraním. Nejde ani o peniaze, dá ich iba ten, kto ich má, ale nie je toto priam manifestačná a elegantná
deformácia učiteľov aj žiakov? Akceptovanie zla práve tými, ktorí by mali mládež viesť k dobru? Asi by sa malo platiť napríklad za opakovanie skúšky či konzultácie navyše. Bojím sa však spoplatnenia štúdia na náš spôsob. Príklad ministra zdravotníctva, ktorý nás salámovou metódou priviedol k tomu, že platíme
pomaly už aj za zrýchlené dýchanie, by mal byť varovný. Tu dvadsať korún, tam stovka, príplatok, poplatok, príspevok... Dnes je luxus ochorieť. Ľudia nie sú
menej chorí, ako tvrdia ministerskí úradníci, ale počas choroby si vyberajú dovolenku.
Laik žasne, odborník sa čuduje. Zaujímavé je, že sa vlastne – nečuduje(me). Médiá sú plné superhviezd, ale o tých našich skutočných
superstarach, ktoré priam iluzionisticky zastierajú nekvalifikované alebo priveľmi kvalifikované gazdovanie a správanie sa k nám – nič.
Kto vie prečo.
Naozaj niekedy treba žasnúť. Ktoráže to krajina sa môže popýšiť neobmedzenými možnosťami?
Napriek tomu stále optimistický


Váš
Eduard Drobný

P. S. Mimochodom, nemali by v zmysle zdravotníckej platobnej politiky a princípu
rovnosti postavenia dostávať zdraví ľudia napr. 10 korún denne, za to, že nie sú
chorí? Nebolo by treba zaviazať štát, aby sa rovnako správal smerom k nám ako k
sebe? Ak by vám napríklad do mesiaca nevybavili spis, mohli by ste ich
penalizovať (zo zákona). Nereálna vízia? Žiaľ!

QUARK 7/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný