Tento úvodník bude čiastočne retrospektívny i vizionársky. Už tradične po ceste autom domov ma napadlo zamyslieť sa nad tým, kam vlastne smeruje vývoj v IT oblasti. Ja osobne som vyštudoval odbor technickej kybernetiky a v tom čase sme sa na vysokej škole o počíta čoch v podstate len učili. Medzi počítačmi kraľoval vtedy nezabudnuteľný Sinclair ZX Spectrum. Neskôr sa začal u nás vyrábať počítač PMD 85. Ten podľa mňa ovplyvnil veľkú skupinu dnešných IT guru na Slovensku. Predstavoval nenápadnú sivú skrinku, ktorá v jednej škatuľke integrovala procesor, klávesnicu a prepojovacie porty. Namiesto monitora sa používal obyčajný televízor, v tých časoch, prirodzene, čiernobiely. Z hľadiska softvérovej výbavy bol súčasťou PMD 85 blok s programovacím jazykom Basic. Vynikajúcou vlastnosťou tohto počítača bol okamžitý štart. Zapli ste ho, do troch sekúnd bol na čiernej obrazovke nabielo blikajúci kurzor a mohli ste hneď začať robiť. Nič také ako pevný disk tu neexistovalo. Pamäťovým médiom na vytvárané programy a dáta bol kazetový magnetofón. Nezabudnuteľný kvílivý zvuk prechodu dát z magnetofónovej pásky do počítača, kúzlo vyhľadania programu podľa počítadla na magnetofóne a hlavne napätie spojené s tým, či bude tento proces aj úspešný, si pamätám dodnes. Komunikácia medzi používateľmi bola vtedy skôr osobná, na organizovaných víkendových stretnutiach sa rozprávalo o asembleri, požičiavali sa magnetofónové pásky s programami. Takmer každý poznal každého, všetci chceli vyskúšať čo najviac programov. Vírusy či spyware? Nič také, táto oblasť bola ešte nedotknutá.
V období pred nežnou revolúciou začali k nám prenikať počítače typu PC, ako ich poznáme dnes. Tie už predstavovali stroje, ktoré čiastočne mohli používať bežní ľudia mimo vymedzenej skupiny nadšencov. Operačný systém aj vtedy štartoval relatívne rýchlo a končil sa blikajúcim kurzorom na čiernom pozadí. Ohromnou správou bolo to, že niektoré aplikácie dokonca začali podporovať slovenskú diakritiku (napr. program ChiWriter alebo WordPerfect). V tom čase sa objavil aj legendárny textový editor Text602. Text602 bol podľa mňa tým pravým katalyzátorom akceptovania počítačov pre širokú triedu používateľov vo vtedajšom Československu. Dokázal bez problémov pracovať s diakritikou pri zobrazovaní znakov na ľubovoľnom monitore, ale i tlačiarni. A navyše bol v češtine (neskôr aj v slovenčine). O pár rokov nato niektorí novinári označili Text602 ako konverznú utilitu, ale podľa mňa práve tento program stál pri premene tajomnej skrinky na praktický inteligentný písací stroj. Takéto jeho využitie je aj v súčasnosti pre veľkú väčšinu používateľov stále najdôležitejšie.
Komunikačným médiom boli v tej dobe diskety. Kopírovanie programov bola bežná činnosť, aplikácie sa však zmestili na jednu alebo dve diskety. Objavili sa aj prvé vírusy a zároveň antivírusové programy.
Ďalším míľnikom pre počítače typu PC bolo prostredie Windows 3.11 a neskôr Windows 95. Existovali aj skor šie verzie, no práve tieto verzie preniesli prácu z textového do grafického prostredia. Pre tieto operačné systémy navyše vznikali dôležité aplikácie od iných výrobcov a bez nich sa nedali spustiť. Celkom také jednoduché to však nebolo. Pády operačného systému i tzv. fatálna chyba aplikácií bola typická súčasť práce s počítačom. Používatelia doslova prahli po nových verziách softvéru.
Aká je súčasná situácia? Trh je v hlavnom segmente prakticky saturovaný. Osobné počítače majú už dostatok výkonu pre veľkú triedu používateľov. Požiadavky v súčasnosti smerujú skôr k ich mobilite a predovšetkým dizajnu. Výrobcovia softvéru musia licenčnou politikou nútiť používateľov ku kúpe nových verzií, všetko, čo bežný používateľ potrebuje, je už splnené. Jednoducho, počítače sa stali komoditou, spotrebným tovarom pre všetkých.
Základným komunikačným prostriedkom počítačov je internet. Obrovský problém je škodlivý softvér, ktorý sa cez vysokorýchlostnú linku veľmi rýchlo dokáže dostať do počítača. Niektoré zistenia ukazujú, že životnosť nezabezpečeného počítača na rýchlom internete je len niekoľko minút!
Otázkou je, ako ďalej. Existuje ešte niečo, na čo sa môžeme skutočne tešiť? Ja sám mám zoznam nesplnených želaní. Rád by som mal znovu osobný počítač, s ktorým po zapnutí môžem začať pracovať okamžite (zlaté PMD 85). Ďalej by som chcel mať počítačové zariadenie asi z arzenálu Jamesa Bonda. Malo by to mať pohodlnú klávesnicu, rýchle pripojenie na internet kdekoľvek, skutočný fotoaparát na fotografovanie v miestnosti (nie tie náhrady v mobiloch alebo v PDA), kvalitné nahrávanie zvuku a príjemný displej s možnosťou prevádzky aj za slnečného svetla.
Veľa z mojich nesplnených želaní však smeruje aj do štátnej správy. Volám napr. po médiu, ktoré by nahradilo všetky tie preukazy – identifikačnú kartu, zdravotné poistenie, vodičský preukaz a množstvo ďalších. A to hlavne s možnosťou rýchlej aktualizácie údajov bez tých dlhočizných radov na úradoch (skúsili ste si vybaviť europas?). Rovnako veľmi hlasno volám po prepojení registrov jednotlivých orgánov štátnej správy. Robiť poštára s papierovými potvrdeniami od jedného úradu k druhému si za tie dane v dnešnej dobe asi nezaslúžime!
Príjemné čítanie júlového čísla želá
Ondrej Macko
PC REVUE 7/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára