QUARK

Milí priatelia,
kto používa elektronickú poštu, dostáva okrem odpovedí na svoje mejly aj spamy, zábavné i poučné, či pásma a krátke videá. Veď to poznáte. Včera som dostal obrazovú reportáž z Černobyľskej elektrárne. Chýbal dátum jej vzniku, ale podľa stavu niektorých interiérov možno predpokladať, že je to dosť aktuálny dokument. Nechcem hovoriť o Černobyle, hoci je to obrovská téma a hoci len dopozeranie obrázkov stačí na záplavu smútku. Vnútili mi otázku, čo všetko sa musí stať, aby sme si sústavne a stále rýchlejšie nepilovali onen povestný konár pod sebou.
Pred tromi či štyrmi rokmi sa na našej modrej planéte, kde polovica ľudstva hladuje, zrazu objavil prebytok potravín. Konkrétne - v Európe. Múdre, pomazané aj ostatné hlavy sa predháňali v bizarných nápadoch, čo s ním. Najsurovejšie sa mi zdalo spaľovanie obilia v elektrárňach. Nevedno, čo sa s prebytočných obilím napokon stalo, lebo to bolo prisilné aj pre inak ľahostajnú verejnú mienku najmä najbohatších štátov. Vzápätí sa objavilo riešenie - treba pestovať menej obilnín, presedlať na technické plodiny a vyrábať biologické palivo pre motorové vozidlá. Už o rok neskôr sa ukázalo, že výroba ekologického paliva je drahá a - neekologická! Teraz s napätím čakám, akú teóriu vyrobia múdre hlavy v EÚ, kam nás nasmeruje a či dokážu udržať aspoň dnešné ceny potravín, pod ktoré sa tiež podpísali.
Saudská Arábia, ako najvýznamnejší producent ropy, oficiálne vyhlásila, že ropy je na trhu dosť a že aj zásoby sú dostatočné. Čo sa to teda deje s cenami palív? Vplyvov je samozrejme viac, ale najvýznamnejšie sú špekulácie na burze, obchodujú aj s nevyťaženou, povedal by som, virtuálnou ropou. Nedávne štrajky dopravcov v Španielsku všeličo naznačili. Nič z toho nebolo príjemné. Ropná „loby" napína onú povestnú strunu. Naozaj sa nikto nebojí, čo bude, až praskne?
Existuje to už veľa rokov, no vždy ma vyvedie z miery správa, že v šarvátkach a lokálnych vojnách neraz jedna z bojujúcich strán zabíja tých druhých zbraňami, ktoré predtým od nich kúpili.
Černobyľské nešťastie nemá na svedomí nešťastná náhoda, ale ľudská hlúposť. Naivné a nezodpovedné vedenie jadrovej elektrárne sa rozhodlo pre experiment, takpovediac na vlastné tričko. To, čo robia lobistické skupiny, je vlastne to isté - je to tiež nezodpovedné, navyše bezohľadné a nenásytné.
V Černobyle mali aspoň ušľachtilú ideu, vyskúšať niečo nové, prínosné pre ľudstvo. Lobisti celého sveta zhŕňajú peniaze bez ohľadu na každého. Paradoxne, v konečnom dôsledku aj na seba. V strategických otázkach nerozhodujú vlády a politici, ako si to myslia oni a niekedy aj my, ale lobistické skupiny.
Zdalo by sa, že mysliace bytosti sa z Černobyľu a iných nespočetných príkladov poučia. Zrejme čakajú na ďalšiu haváriu?
Dúfajme, že tá nebezpečne napínaná struna nepraskne, a keď nie rozum, zvíťazí aspoň pud sebazáchovy.

Vám aj sebe to želá
Eduard Drobný

QUARK 8/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný