Nočná mora z (Elm) Email Street
Poznáte starú grécku báj o oblude menom Hydra, ktorej po tom, čo jej hrdina odsekol hlavu, namiesto jednej narástli hneď ďalšie dve? Alebo tú, ako Sizyfos za trest musel tlačiť do kopca veľký balvan, a keď už bol tesne pred vrcholom, vždy sa mu vyšmykol a skotúľal zase na začiatok? Presne tie pocity zažívam aj ja pri dennodennej snahe udržať svoj mailbox pod kontrolou. Totiž vždy, keď večer vypínam počítač s výdychom, že už je väčšina veci ako-tak vybavená, viem, že ráno sa to celé začne odznovu. V takejto situácii je vyhliadka na služobku alebo dovolenku bez možnosti pripojenia na sieť pomerne traumatizujúca záležitosť, pretože viete, čo na vás čaká po návrate do civilizácie...
Trochu by však pomohlo, keby sa viac dodržiavali aspoň základné zásady elektronickej korešpondencie na spôsob rozšírenej verzie netikety. Typickým neduhom napríklad je, že sa nedobrovoľne dostanete na Cc nejakej nepodstatnej hromadnej e-mailovej komunikácie medzi známymi známych niektorého vášho kamaráta, kde sa dohadujú na víkendovej „žúrke“... V prípade podnikového prostredia sa podľa niektorých odhadov objem elektronickej korešpondencie, kde sa dostanete na Cc aj v prípade, že sa vás obsah priamo vôbec netýka, môže pohybovať až okolo 70 – 80 %.
Ďalší neduh je preposielanie príloh s dokumentmi, v ktorých sú vložené obrázky vo veľkom rozlíšení. Preposielanie obchodných ponúk v prezentáciách s obrázkami s veľkosťou 5 ÷ 10 MB môže byť z pohľadu odosielateľa naozaj „impresívne“. Z pohľadu príjemcu však v konečnom dôsledku môže byť kontraproduktívne, keďže ten môže mať obmedzenú veľkosť mailboxu alebo nastavené blokovanie veľkých správ, takže sa mu daná ponuka ani nedoručí. A v prípade, že sa mu aj doručí, môže vyvolať negatívne emócie, pretože mu zbytočne zahlcuje mailbox. Pritom stačí pri ukladaní daného dokumentu či prezentácie predvoliť, aby sa obrázky skomprimovali, alebo si vybrať uloženie na elektronické publikovanie, ktoré automaticky zmenší rozlíšenie vložených obrázkov.
V prípade privátneho preposielania zábavných videí a obrázkových prezentácií v prílohe e-mailov medzi kamarátmi to ešte tolerujem, veď koniec koncov aj ja sa rád zabavím. Ale vždy, keď príde niečo väčšie, prílohu si najprv uložím na disk a daný e-mail permanentne vymažem, nech mi poštový súbor nerastie do závratných výšok. Na tomto mieste by som preto odporúčal, nech si ľudia navzájom nepreposielajú celé prílohy, ale len link na dané video, prezentáciu atď. na niektorom overenom, bezpečnom webovom serveri. V opačnom prípade to dopadne tak, ako to bežne funguje v súčasnosti – že sa internetom celkom zbytočne šíria poštou x MB veľké videá v milión kópiách, hoci naozaj stačí poslať len link, prípadne aj s komentárom. Kliknem, pozriem, fajn, zasmial som sa, ideme ďalej. Ak sa mi to zvlášť páči, stiahnem si to na disk. A nezriedka sa stane, že tú istú prílohu dostanem v priebehu pár dní či týždňov niekoľkokrát z viacerých strán...
Ďalším pravidlom by malo byť, aby sa pracovné poštové konto používalo iba na pracovné veci, na súkromné si treba zriadiť niečo separátne. Je na to viacero dôvodov, ak sa aj niekomu nepáčia príslušné interné podnikové predpisy, treba aspoň vo vlastnom záujme zvážiť väčšiu prehľadnosť, súkromie, bezpečnosť, poriadok atď.
Takisto si treba zvážiť, čo všetko treba, resp. má zmysel dávať do e-mailu, či niekedy nie je lepšie zavolať si alebo stretnúť sa, urobiť si krátku poradu a naraz prebrať viacero vecí. A neposielať hneď každú hlúposť.
Rovnako fajn by bolo, keby sa ľudia naučili správne formulovať svoje myšlienky, otázky, požiadavky a následne aj obsah e-mailu. Najmä v pracovnom styku nemá zmysel koncipovať dlhé komplikované súvetia. Treba jasne a stručne (najlepšie v bodoch, čo, kto, kedy a ako) opísať podstatu veci, a nie generovať „slohové práce“.
Na druhej strane treba dodržiavať aspoň základnú kultúru. Nepoužívanie diakritiky a voľná, otvorená vetná skladba je podľa mňa v pohode, ale myšlienkový guláš niektorých mailov či taká zmes preklepov, že sa nedá pochopiť, o čo vlastne autorovi ide, je fakt aj na mňa trochu priveľa. A zbytočne to zaťažuje.
A našlo by sa ešte zopár ďalších odporúčaní a pravidiel. Bolo by dobré, keby sa niečo podobné vrátane netikety plus pravidiel ochrany pred nevhodným obsahom alebo návodov, ako sa bezpečne správať na internete, stalo súčasťou školských učebných osnov alebo kurzov na získanie počítačového „vodičského preukazu“ typu ECDL. Ale možno to už je alebo sa aspoň niečo také pripravuje. Aspoň pevne dúfam, a ak nie, vrúcne to odporúčam...
Nie sú to recepty, ako poraziť spomínanú Hydru, ale ak sa budú dodržiavať, môžu aspoň trochu uľahčiť a spríjemniť náš každodenný neľútostný boj bez víťazov. Inak by zvíťazila tá beštia, pretože taký Herkules, ktorý by ju dokázal definitívne zlikvidovať, sa asi ešte nenarodil... :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 5/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára