PC REVUE

Televízne správy? Skúste internet!

Iste ste si všimli, ako prebieha televízny večer na väčšine (nielen) slovenských televíznych kanálov. Jednoznačne dominujú negatívne správy, dozviete sa všetko o každodenných haváriách, prepadoch, výbuchoch, zvalených budovách, potopách, tragédiách a živelných katastrofách. O pozitívne správy akosi nie je záujem. Ak sa vôbec vyskytnú, tak niekde neskôr v televíznom kútiku. Ani sa nechce veriť, že všetko to nešťastie sa môže stať na našom malom Slovensku. Obyčajný človek sa s tým však pri troche šťastia stretne len výnimočne. Toto, prirodzene, nie je špecifikum Slovenska, podobný trend v televíznom spravodajstve vidieť v celej Európe. Je mi jasné, že nešťastie púta pozornosť, ale v poslednom čase sa mi to zdá trochu pritiahnuté za vlasy. Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí.
Každá zo slovenských televízií, prirodzene, bojuje o svojho diváka, je to neľútostný súboj o čo najlepšie čísla, a to predovšetkým v najsledovanejšom čase. Z čísel sledovanosti potom vychádza cena inzercie, ale aj celkový záujem o ňu. Televízie tak okrem uvádzania reportáží vyrážajúcich dych a rôznych podôb reality show pravidelne menia aj grafiku, celkový vizuál, svoje internetové stránky a pod. V druhej polovici januára však nastalo v televíznom spravodajstve menšie zemetrasenie. Najsledovanejšia televízna stanica zaviedla razantné zmeny, vymenila logo, sú nové štúdiá, ale hlavne na svete je úplne nový formát Televíznych novín. Za sebou teraz nadväzujú Televízne noviny s prívlastkom Headlines a po reklamnej prestávke zase s prívlastkom Dnes. Pritom formát vysielania je širokouhlý, určený hlavne pre moderné televízory s pomerom strán displeja 16:9. Celková dĺžka „spojených“ Televíznych novín je tak až okolo 40 minút, takže časovo presahujú začiatok spravodajských relácií ostatných dvoch veľkých hráčov na televíznom trhu. Tento krok bol určite premyslený, umožnil totiž do najsledovanejšieho spravodajského času zaradiť (určite nie lacnú) reklamu. Ďalej dáva predpoklad na to, aby ľudia o pol ôsmej neprepínali na iné stanice, ale zostali na pôvodnej celý večer.
Netradične sú podané hlavne správy s prívlastkom Headlines. Už sám názov je podľa mňa riskantný. Čitatelia PC REVUE s tým nemajú problém, ale je dosť obyvateľov Slovenska, ktorí tomu nemusia rozumieť. Už som o tom raz písal, podľa mňa je slovenčina dosť bohatý jazyk na to, aby sa ním dalo vyjadriť všetko to, čo v angličtine. V jednej internetovej diskusii o tejto relácii som sa potom dočítal, že toto slovo asi znamená čiary na hlave... :) Televízne noviny Headlines sú pritom založené na živých vstupoch a sú to v podstate rozšírené upútavky na skutočné správy, ktoré sa začínajú až neskôr. Je mi úplne jasné, že robiť živé prenosy každý deň v takomto počte nie je pre ich tvorcov ani jednoduché, ani pohodlné. Hlavne zo začiatku sa tak vo vysielaní vyskytli rôzne „detské choroby“. Dáva to, prirodzene, punc aktuálnosti, ale niekedy by stačila aj bežná správa.
V internetových diskusiách sa názory na toto spravodajské zemetrasenie rôznia, ale jasne prevažujú negatívne hodnotenia. Ľudia nevítajú reklamu, táto kumulovaná relácia je pre mnohých pridlhá, nový vysielací formát na starších televízoroch vyzerá čudne. Tak či onak – podstatné sú čísla sledovanosti. Podľa nich sa zatiaľ tento krok oplatil, sledovanosť riadne stúpla. Samozrejme, toto môže byť prechodný stav, vyvolaný širokou marketingovou kampaňou na pripravované zmeny. Ako je to naozaj, to ukáže až čas. Pre ostatné televízie je to hodená rukavica, jednoznačne musia reagovať. Jednoduchým riešením sa zdá využitie spomínanej reklamnej prestávky, keď sú ľudia najviac ochotní prepnúť na niečo iné. V čase tvorby tohto článku reagovala hlavne ďalšia komerčná stanica, keď ohlásila úplne nový formát s priliehavým názvom Krimi Noviny. Ten bude zasahovať do spomínaného času a termín vysielania spravodajskej relácie sa presunie na neskôr.
Ďalší efekt, ktorý vidím na slovenskom televíznom trhu, je presah českých televízií. Ich podiel ako zahraničných staníc na našom trhu je taký vysoký, že ťažko v Európe nájdete paralelu. Je to dané jednoduchosťou príjmu týchto staníc, ich kvalitou, ale hlavne stále jazykovou blízkosťou. Situácia je taká, že Slováci v produktívnom veku nemajú problém s hovorenou podobou češtiny. Zaujímavé je, že naopak to neplatí. Pozícia slovenčiny v Čechách je úplne iná, hlavne u mladšej generácie sa dostáva do polohy málo zrozumiteľného jazyka, skoro na úroveň poľštiny.
Prirodzene, môj názor nie je pre televízie podstatný, nemáme totiž doma žiadny peoplemeter. Len na pripomenutie – ide o prístroj, ktorý detailne zisťuje, ktorú stanicu máte na televízore zapnutú. To však ešte nemusí nevyhnutne znamenať, že túto stanicu aj sledujete. Často je totiž televízor v domácnosti niečo ako kulisa, ktorú len vnímate pri inej práci podvedome. Do čísel sledovanosti sa to však počíta.
Ja osobne riešim problémy s taktikou časovania správ, prirodzene, „počítačovo“. Aby som bol IN, ako sa dnes hovorí, sledujem spravodajské relácie na notebooku cez internet. Čas vysielania televíznych spravodajských relácií totiž zatiaľ nesúhlasí s časom, keď chodievam domov, a nepredpokladám zmenu ani v budúcnosti. Na internete si pozriem naozaj len to, čo ma zaujíma, a to za pár minút. Nevýhodné je, že súčasné internetové vysielanie má oproti bežnému vysielaniu doslova mizernú kvalitu. Hlas je v poriadku, ale obraz si musíte niekedy trochu domyslieť, sem-tam sa prehrávanie zasekne, obraz mešká za zvukom a pod. Práve preto si jedny zo správ nahrávam na harddiskový videorekordér. Potom (ale vo fakt komprimovanej podobe) hlavne cez víkend pozriem prehľad správ v pôvodnej kvalite. Takto zrazu vidím, ako sa vyvíjajú jednotlivé správy a čo je len umelá bublina. A tých je veru dosť veľa, snaha vyrábať senzácie je určujúca pri tvorbe súčasného spravodajstva.
Domnievam sa, že je veľa ľudí, ktorí už hľadajú večernú zábavu na internete. Penetrácia vysokorýchlostného internetu u nás je pomerne vysoká, takíto „diváci“ budú len pribúdať. Nechcú, aby im televízie diktovali, čo majú kedy pozerať, oceňujú slobodu vo výbere. To sa týka tak spravodajských relácií, ako i filmov. Keby som teda mohol poradiť televíziám, myslite na svoju budúcnosť a investujete do bohatého a kvalitného obsahu na internete. Oplatí sa to!
Príjemné čítanie februárového vydania praje
21. januára 2008, Ondrej Macko

PC REVUE 2/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko