PC REVUE

Niet nad univerzálnosť

Ako zistíte v tom vydaní, vo februári sme sa poriadne rozcestovali. Zdá sa, že minimálne v západnej Európe je definitívne po kríze a firmy sa snažia dohoniť všetko to, čo utlmili za posledný rok. Radšej som sa preto na našom Facebooku viacerých z vás pýtal, či vás reportáže zaujímajú. A odpoveď bola jasná – reportáže sú žiadané, hlavne v našom spracovaní s poriadnymi fotografiami. V redakcii tak boli dni, keď sme boli preč úplne všetci. Cestovanie je lákavá vec, ale má svoje negatívne stránky. Jedna z mojich ciest viedla tentoraz do Londýna. Ako ste si určite všimli, zo všetkých našich reportáží máme aj vlastné video, a to dôsledne spracované. Vždy teda stojíme pred problémom, ako dostať celú tú elektroniku do lietadla. Ja už mám špeciálnu tašku, do ktorej sa zmestí zrkadlovka, dve kamery, mikrofóny, rôzne napájacie zdroje, káble a pod. Ibaže už mi sotva ostane miesto na nejaké ošatenie. Ako vždy aj teraz som sa dôkladne pripravil na cestu a deň vopred som si zbalil všetko vrátane konverzného adaptéra na britskú elektrickú sieť. Bol to ranný let, vstával som pred piatou hodinou, na raňajky, samozrejme, nebol čas. Cestovali sme zo Slovenska štyria novinári, na letisku som však vynikajúcu horúcu gulášovú polievku s ešte lepšou žemľou raňajkoval sám. Ja viem, že je to nekresťansky drahé a za túto sumu by som sa v Bratislave prestravoval celý deň, ale mám už svoje skúsenosti. S jedlom je na služobných cestách vždy problém, počíta sa s tým, že všetci novinári žijú nezdravo a jedia len raz za deň, ale vtedy fakt poriadne. Nie každý je však na to zvyknutý a videl som to neskôr aj na mojich kolegoch s poblednutými tvárami. Let s dominantnou britskou leteckou spoločnosťou bol úplne v pohode. Ponúknutá žemľa bola síce na zjedenie jedine v prípade hrozby smrti hladom, zato výber nealko nápojov bol pestrý. Vyznávam teóriu, že paradajkový džús je skoro ako paradajková polievka, lenže studená ako španielske gazpacho. V kombinácii s worcesterskou omáčkou a plátkom citróna som bol nad Londýnom kompletne pripravený na celodenné prezentácie.

Prezentácia sa začala, ako sa patrí, obedom. No stáva, že keď si chcete uctiť hostí a objednáte pre nich niečo skutočne špeciálne, nemusí to dopadnúť dobre. Kombinácia Londýna a pravej indickej kuchyne je vždy risk a tentoraz to nevyšlo. To jedlo som cítil v sebe ešte na druhý deň a detaily sa neopovažujem opisovať. Už dávnejšie som sa zamýšľal nad tým, či ja nie som na takéto jedlo precitlivený, a tak som sledoval nielen slovenskú, ale aj oveľa početnejšiu skupinu českých novinárov. Nie, nie som precitlivený, som jednoducho zvyknutý na slovenskú stravu. Tak ostávalo čakať na večeru v dobrej reštaurácii a hlad zaháňať tentoraz jablkovým džúsom. Nakoniec som sa najedol, ale bolo to tesne pred polnocou, a to ešte anglického času.

Konferencia však prebiehala štandardne, prednášku striedala prednáška, nasledovala celá reťaz ukážok produktov a ich všakovakých možností. Veď to uvidíte aj na našom videu. Počas prvej prestávky som prišiel na to, že síce som vybavený všetkým možným príslušenstvom aj na prežitie v púšti, ale ústrednú časť, teda môj skvelý univerzálny napájací adaptér, som nechal pri poslednom nabíjaní notebooku na pracovnom stole v Bratislave. To kompletne menilo moju situáciu, tento napájací zdroj totiž používam na notebook, mobil a dobíjanie základnej časti bezdrôtových mikrofónov. Chýbalo mi však hlavne napájanie notebooku. Dvojhodinovú cestu v lietadle som prežil dopisovaním rôznych článkov a mal som ešte asi tretinu batérie. Lenže na konferencii bola bezdrôtová sieť k dispozícii a ja som mal možnosť komunikovať cez maily. Poznáte to – keď je batéria v notebooku nová, vydrží vám aj na 4 hodiny, po pol roku však už len na polovicu. Prešiel som teda na energeticky úsporný plán a maily som začal riešiť cez môj plne vybavený smartfón. Áno, to funguje, ale ak máte smartfón pripojený na Wi-Fi a naozaj píšete na dotykovom displeji, zrazu zistíte, že reálna výdrž tohto stroja je menej ako dve hodiny. Prešiel som teda na totálne krízový plán, lebo minimálne SMS som určite potreboval. Zo smartfónu som vypnutím všetkých inteligentných funkcií urobil obyčajný telefón a výdrž batérie zázračne poskočila na 18 hodín. To mi už umožňovalo prežitie, a tak som sa upokojil. Len bolo jasné, že táto situácia je dlhodobo neudržateľná – mám použiteľné Wi-Fi a nekomunikujem cez maily? Nie, toto sa na mňa nepodobá.
Obrátil som sa teda na svojich kolegov, aké majú notebooky, aby som sa nejako podelil o energiu. A našiel som notebook inej značky, ako mám ja, ale pasovalo úplne všetko – výstupné napätie, polarita i rozmery konektora. Lenže ten môj notebook je „superinteligentný“ a dokáže spoznať zdroj zo svojej stajne. Napájací adaptér konkurenčnej značky teda zdvorilo odmietol, hoci môj univerzálny, teda menej konkurenčný, mu chutil. Ostávalo ďalšie riešenie – hotel, kde sme bývali, bol naozaj špičkový. Nablýskaná recepcia, rolls-royce ako vozidlo pre VIP hostí, poloha v historickom srdci Londýna. Nuž, vyskúšam, či by mi nepomohli, veď v takejto situácii sa môže ocitnúť hocikto. Na recepcii ma vypočuli, ale dostali sme sa len k elektrickým adaptérom pre rôzne svetové systémy a stojanu na nabíjanie rôznych mobilov. Ja som potreboval práve taký stojan, ale určený pre notebooky.

Po zrelej úvahe som sa večer v hoteli rozhodol, že ostávajúcu elektrickú energiu notebooku venujem na úplné nabitie mobilu cez port USB. Ráno som teda stál pripravený na pokračovanie konferencie a v mobile som mal všetky maily, ktoré som potreboval. Notebook bol úplne vybitý. Vyznávam však stratégiu, že ak výstava za niečo stála, potom napíšem aspoň 90 % reportáže na spiatočnej ceste v lietadle. Aby som to mohol technicky uskutočniť, spomenul som si, že jeden z českých novinárov mi raz hovoril, že dlhodobo používa notebook rovnakej značky ako ja. A veru, on vysnívaný napájací adaptér mal a ja som si v poslednej chvíli naplno nabil notebook. No nebudem to predlžovať – kým sa kolesá podvozka lietadla dotkli pristávacej plochy viedenského letiska, mal som svoju reportáž napísanú tak na 98 %.

Ako iste viete, EÚ zaviedla pravidlo, že mobily a iné mobilné zariadenia sa majú vyrábať s univerzálnym adaptérom. Hoci podľa mňa vybrali iný konektor, aký je aktuálne najbežnejší, aj tak je to dobrá myšlienka. A prajem si, aby niečo také platilo aj pre notebooky. Tých napájacích adaptérov mám už doma odložených viac ako dosť. A keby bol univerzálny, iste by ho mali aj v tom hoteli s pozlátenou recepciou.

Príjemné čítanie marcového vydania praje
Ondrej Macko, 22. februára 2011

PC REVUE 3/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko