QUARK

Milí priatelia,
minule som sa zastavil vo veľkom obchode s elektronikou.
Najväčší sortiment ponúkalo oddelenie digitálnych fotoaparátov a mobilných
telefónov. Narátal som vyše šesťdesiat mobilov a vyše sedemdesiat fotoaparátov.
Menili sa ceny, tvary, farby a rozmery aj technické parametre. Hľadal som dôvod,
prečo potrebujeme tak veľa prístrojov, z ktorých každý ponúka vlastne to isté -
fotoaparáty možnosť zhotovovania digitálnych fotografií a mobily možnosť
telefonovania. Samozrejme, boli medzi nimi rozdiely, fotoaparáty by sa dali
rozdeliť do štyroch-piatich skupín, podľa ich vlastností a nárokov používateľa,
a mobily tiež. Podobná situácia je aj pri iných výrobkoch. Nasledovala logická
otázka, či tu nedochádza k plytvaniu ľudskými tvorivými schopnosťami aj
materiálom a prácou.
Firmy vkladajú obrovské prostriedky do vývoja nových
modelov, do zlepšovania parametrov aj do vývoja vlastností, ktoré vlastne nie sú
významné. Ešte sa jeden model, napríklad fotografického aparátu, ani poriadne
neusadí na trhu a tá istá značka prinesie novinku. Viem dokonca o prípade, že po
necelých dvoch mesiacoch firma inovovala svoj nový model.
Väčšina mobilov a fotoaparátov, aby sme ostali pri týchto dvoch komoditách, po niekoľkých
mesiacoch odchádza do histórie a neraz ich nenahradí výrazne lepší model, ale
iný dizajn, nová reklamná kampaň a väčšinou aj cena, často nižšia. Fotoaparáty
aj mobily predstavujú najkomplikovanejší výrobok používaný v bežnom živote,
takže ponúkajú veľký priestor na sústavné inovácie. Logická je teda otázka, kde
sú hranice sústavných zlepšovaní? Je tento trend logickým prvkom hľadania vyššej
kvality, alebo iba odrazom konkurenčného boja, na konci ktorého stoja peniaze?
Isté je, že aj kvalitatívny rast parametrov má obmedzenia. Načo by bol
fotoaparát s takou vysokou rozlišovacou schopnosťou snímacieho čipu, aká
jednoducho nie je využiteľná, nehovoriac o technických komplikáciách s prenosom
a spracovaním obrovského množstva údajov, ktoré by boli k dispozícii. Ani mobil
nemôže prekročiť napríklad ergonomické parametre miniaturizácie, aby sa nestal
neužitočnou a nepraktickou hračkou.
Kadiaľ teda vedie cesta optimálneho vývoja nových výrobkov, telefónov,
fotoaparátov, ale aj áut, televízorov atď?
Otázka, na ktorú zatiaľ nepoznáme odpoveď. Hoci ekológovia vedia, že sme už za
tou kritickou dvanástou hodinou, nie sú zrejmé ani tendencie smerujúce k
vytvoreniu teórie optimalizácie globálneho racionálneho využívania ľudského
potenciálu, materiálových možností a skutočných, nie trhových, možností ľudstva.
Kto vie, čo sa všetko musí stať, aby sme sa začali aj takouto otázkou
zaoberať.
Napriek všetkému optimistický
Váš
Eduard Drobný

QUARK 4/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný