Nečakajme na Marshallov plán!
Zatiaľ to vyzerá tak, že finančná kríza a hospodárska recesia, ktorá mátoží po celom svete naokolo, sa nás až tak veľmi nedotkne a vyhliadky o pár percent nižšieho rastu hospodárstva či pár sto prepustených zamestnancov nie sú až také katastrofické. Som však typ „realistického optimistu“ J, a preto zakaždým, keď počúvam správy spoza hraníc, myslím, že cunami k nám ešte vlastne nedorazila, zatiaľ sa len trošku sčerila hladina. Ale obávam sa, že dorazí.
Nechcem strašiť, len upozorňujem a súčasne nabádam, vidiac, čo sa deje vo svete, aby sme využili momentálnu výhodu časového oneskorenia a pripravili sa na ňu. Vonku krachujú známe spoločnosti, prepúšťajú sa kvantá ľudí, vládne panika, smútok, neistota, beznádej. Ľudia sú zúfalí, čakajú, že sa o nich niekto postará. Kto to má byť? Zamestnávateľ? Vláda? Európska únia? Svetová banka? Obávam sa, že keď dôjde k najhoršiemu a vyčerpajú sa všetky „záchranné kolesá“, každý bude musieť zobrať svoj osud do vlastných rúk a plávať, ako vie. A platí to rovnako pre firmu, štát alebo bežného občana. História nám v tomto smere poskytuje množstvo poučných príkladov. Isteže, v krízových situáciách ešte zostáva spolupatričnosť, solidarita, viac či menej fungujúca na rôznych úrovniach (rodina, komunita, firma, štát...), tá však „len“ pomáha prežiť, ale neprináša východiská.
Ja by som chcel ponúknuť trochu iný pohľad na túto situáciu, ktorý súčasne môže priniesť aj východiská. Krízy boli, sú a budú. Táto je len trochu iná, našťastie nie je vyvolaná vojnou alebo prírodnou katastrofou, ale starou, nezaplátanou „verziou“ kapitalizmu (kedy už nahodia update...? :-)), prílišnou virtualizáciou ekonomiky, slabinami finančného systému a nedostatočným manažovaním podnikateľských rizík. Plus máme tu globalizáciu, takže sme v tom všetci a nemôžeme sa spoliehať na nejaký spásonosný Marshallov plán. Ale máme nové informačné a komunikačné technológie. To je dosť podstatné, je v nich ukrytý obrovský potenciál.
Je tu však aj iný pohľad – nebrať súčasnú situáciu ako niečo deštruktívne a negatívne (hoci v podstate to také asi je), ale ako veľkú príležitosť. Príležitosť na zmenu. A je na každom z nás, či to bude zmena k lepšiemu. Rúcajú sa staré systémy, zabehané pravidlá, rozloženie síl, podiely na trhu atď. Za normálnej situácie, keď sú všetky karty už rozdané, by ste museli čakať roky na svoj kariérny postup, na predbehnutie konkurencie a získanie lepšej biznis pozície, na rozbehnutie vysnívaného projektu. Teraz bude príležitosť rozdať nové karty a vy môžete byť pri tom! Chvíľu bude vládnuť neistota, chaos, panika, ale potom sa veci upokoja, búrka prehrmí, začne sa vytvárať nový systém, nové pravidlá a ten, kto bude pripravený a rýchlo zareaguje, vyhráva. A v hre bude minimálne do najbližšej ďalšej krízy. Nemusí nevyhnutne vyhrať najsilnejší, najrýchlejší, ale ten, kto používa hlavu a vie sa najlepšie prispôsobiť zmeneným podmienkam. Ostatní majú smolu. Drsné, ale taký je kolobeh života...
Na to, aby ste patrili k tej prvej skupine, treba niečo urobiť. Začal by som osobnou inventúrou, SWOT analýzou toho, v čom som dobrý, kde mám slabé miesta, aké mám príležitosti, výhody a, naopak, nedostatky. A potom si treba dať cieľ, povedať si, kam sa chcem posunúť. Ak si treba doplniť vzdelanie, naštudovať si nové veci, absolvovať kurz, treba ísť do toho! A nakoniec zostáva už len mať oči otvorené, vnímať svet okolo seba, rozpoznávať, kde je aká príležitosť, a rozmýšľať, ako by sa dali veci zlepšiť. Potom môžete prísť za šéfom a povedať mu, že máte super nápad, ako rozbehnúť v rámci firmy nový projekt, ako by sa dali zefektívniť niektoré vnútropodnikové procesy, a viete, ako na to. Ak to firme naozaj pomôže, každý rozumný šéf takúto iniciatívu príslušne ocení. Ale nechoďte za šéfom s tým, že chcete pridať (najmä keď je kríza na obzore), ak ani vy neponúkate nič navyše. O tom som počul nedávno dobrý vtip: Príde zamestnanec za vedúcim a hovorí: „Šéfko, chcel by som pridať!“ Vedúci naňho prekvapene pozerá, potom ho potľapká po pleci a s úsmevom povie: „To ma teší, tak pridajte...“ :-)
Alebo vás už nebaví byť zamestnancom? Tak to zmeňte a choďte do vlastného biznisu! Pozerajte sa okolo seba, rozmýšľajte, ako by sa čo mohlo zlepšiť, a inovujte! Možností a príležitostí je na mraky, stačí sa len poobzerať. Slovensko je v mnohých smeroch zatiaľ stále „panenská krajina“. Ale ak vás aj tak nechce „kopnúť múza“, stačí len nakuknúť poza kopce a nabrať inšpiráciu.
Prichádza zmena, tak buďme na ňu pripravení. Nebedákajme, ako bolo dobre za komunistov a nech sa o nás táto vláda postará. Učme sa, vzdelávajme sa, investujme do seba, získavajme nové zručnosti a skúsenosti. A rozmýšľajme! Ostatné už príde samo. Aj po búrke znovu vykukne slniečko a ukáže sa dúha... :-)
PC REVUE 1/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára