PC REVUE

Slasti a strasti novinárskeho života

Ako uvidíte v tomto vydaní, aj tento rok sme sa zúčastnili na výstave IFA v Berlíne. Možno si niektorí z vás ešte spomenú, že som sa tam pred rokom dostavil autom sám, bojoval s premrštenými cenami hotelov a jednu noc prespal radšej v aute. Pred rokom pre firmy z oblasti spotrebnej elektroniky vrcholila kríza, pozvánok na výstavu bolo ako šafranu. Tento rok je všetko inak, najmä v západnej Európe je atmosféra už pokrízová a do PC REVUE došlo až šesť rôznych pozvánok na túto výstavu. Rozmýšľal som, ako sa s tým vyrovnať, nakoniec som sa rozhodol zasa trochu inak ako ostatní. Nevyužil som žiadnu ponuku na leteckú dopravu, keďže to by znamenalo, že sa musím niečomu prispôsobiť. Opäť to teda bolo obľúbené auto, čo má celý rad výhod. Sám sa rozhodnem, kedy vyrazím a kedy z výstavy odídem. Rovnako sa dá auto použiť ako prechodný sklad rôznych materiálov z výstavy. Do tretice stále je to tá posledná možnosť, kde prespať. Ale hlavný dôvod bol ten, že som tentoraz už nechcel ísť sám. Technicky jednej osobe nie je dosť možné urobiť kvalitné video, nafotiť kopu fotografií, súčasne dávať pozor na prezentáciách, to všetko od rána do večera. Najviac to vidno na videu, ktoré musím často nakrútiť sám len so statívom. Najmä drôtové prepojenie mikrofónu s kamerou bolo v minulosti medzi stádom návštevníkov, pohybujúcich sa akoby s klapkami na očiach, častý dôvod na otestovanie odolnosti kamery a všetkých dovtedy nakrútených záberov proti pádu. Keď je za kamerou živý človek, je to úplne iné. Vidí, čo točí, a má možnosť ovplyvniť to. Na výstavu sme teda vyrazili dvaja – ja a môj syn. Možno ste si jeho meno všimli v tiráži, vlastne prispieva článkami do PC REVUE už tri roky. Tak som sa rozhodol, že čas už dozrel, aspoň uvidí, aké sú naozaj výhody, ale aj nevýhody novinárskeho spôsobu života. Okrem toho na výstavu letel aj Peter Hucík, teda sme tam boli nakoniec traja. Ja som využil pozvánky dvoch firiem, ktoré na seba krásne časovo nadväzovali, navyše ubytovanie zaistili v rovnakom hoteli. Cesta autom prebehla bez problémov, dokonca aj Prahou sme prešli ako nôž maslom. Párkrát som synovi pripomenul, že síce Nemci prehrali vojnu, ale napriek tomu majú super diaľnice, za ktoré vôbec neplatia. Žiadne narýchlo postavené tri pruhy bez odstavného pruhu, krásny hladký betón a presné dopravné správy do navigátora GPS k tomu. To my sme boli po vojne na strane víťazov...

Pozývajúce firmy sa vždy rozhodujú podľa princípu všetko alebo nič, a ak nás pozvú, je to drahý hotel so zvučným menom. Aj teraz to tak bolo – hotel v srdci Berlína, izba väčšia ako bežný dvojizbový činžiak a v jej strede veľkorysá kúpeľňa. V takejto izbe nebol problém s ubytovaním dvoch ľudí namiesto jedného. Technicky sme tak boli dobre pripravení na zvládnutie výstavy. Uznávam, bývať v dobrom hoteli je oveľa komfortnejšie ako prespávať za dažďa v aute – a veru viem, o čom hovorím. Tak to by boli tie príjemné veci... :-)

Ak chceme mať kvalitný článok, musíme byť na všetkých tlačovkách, ktoré firmy organizujú. Hoci ide o firmy inak do krvi konkurenčné, na výstavách sa vždy dohodnú a tlačovky nasledujú pekne jedna za druhou. Ak chcete mať dobré miesto na fotografovanie a nakrúcanie, musíte byť dvaja a vzájomne si obsadzovať výhodné miesta vpredu. Musíte mať aj dobrý prehľad o obrovskom výstavisku, aby ste boli vždy na správnom mieste. Na výstave IFA sú vždy „tlačovkové“ dni len pre novinárov a tento dvojdňový maratón je fyzicky niečo ako výstup na Gerlachovský štít, a to s plnou poľnou – dvoma fotoaparátmi so štyrmi objektívmi, dvoma kamerami, monopodom a statívom, tromi mikrofónmi, kilom náhradných batérií + adaptérov a dvoma notebookmi. To všetko nosíte na chrbte celý deň. Čas na obed nie je nijaký, ale už patrí k tradícii, že na posledných tlačovkách býva aj pohostenie, a skúsení novinári to dobre vedia. Lenže pohostenie sa realizuje štýlom nazývaným „canapes“. U nás tento pojem nie je príliš známy, je to niečo ako „jednohubka“. Canapes je však jedlo, na ktorom sa kuchári poriadne nadreli, lebo obsahuje viacero precízne usporiadaných ingrediencií. Je to teda niečo také, čo zjete vtedy, keď ani nie ste veľmi hladní, skôr preto, aby ste neurazili hostiteľa. To však určite nie je prípad stovky hladných novinárov na pokraji smrti :-). Už pár rokov sledujem túto situáciu a zaujímavé je, že ľudia zo Slovenska a ČR šikovne vytvoria na najvhodnejšom mieste pri východe čašníka roznášajúceho misy akýsi virtuálny špalier. Čašník sa potom ani poriadne nerozbehne a po prejdení menej ako 5 metrov má misu prázdnu, pokojne sa môže otočiť po druhú. Koľkokrát sa to zopakuje, to závisí od počtu ľudí v špalieri, pretože postupne sa podľa vzoru úspešnejších pridávajú aj ďalší, menej prešpekulovaní, a preto stále hladní. Neznáma v tejto rovnici je, koľko mís je dovedna pripravených. No, pravdupovediac, firma by oveľa lepšie urobila, keby objednala párky s horčicou a chrenom. Bolo by to lacnejšie, jednoduchšie a dá sa z toho aj oveľa viac najesť. Ale zase to nemá taký štýl.

Ďalšia z novinárskych „radostí“ je prístup na internet. V tlačovom stredisku býva internet, ale počet drôtových prípojok je značne obmedzený a musíte striehnuť na voľné miesto. Bezdrôtová sieť je taká preťažená, že sa nedá k nej pripojiť. Pritom všetci novinári chcú posielať horúce správy čo najskôr. Majitelia notebookov Apple Air, ktoré sa dnes spoliehajú len na bezdrôtové pripojenie, si v tejto situácii musia trhať vlasy, lebo striehnutie im nepomôže. Opäť je to krásne štýlové, ale v skutočnosti nepoužiteľné riešenie.

IFA je však jasný dôkaz, že keď sa naozaj chce, tak to ide. My sme ostali na výstave aj v sobotu, keď už iní novinári boli dávno doma, a musím povedať, že bežní Nemci majú o ňu neuveriteľný záujem. Bolo tu toľko ľudí, že sa nedalo chodiť medzi stánkami, najväčším lákadlom boli 3D televízie, ktoré sa tu aj predávajú. Na druhom mieste je všetko, čo súvisí so zábavou. Veľa stánkov využíva taktiku, že pomocou postáv z legendárnych filmov láka ľudí k sebe. Keď sme pri putovaní po IFA našli negatívneho hrdinu zo Star Wars, neodolal som ani ja. Darth Vader v tradičnom úbore skrížil meč s mojím monopodom s kamerou a to bola úplne posledná fotka, ktorú sme na IFA 2010 urobili. Takto o rok sme tam znova, pre dobrú reportáž a video pre našich čitateľov prežijeme všetky nástrahy.

Príjemné čítanie októbrového vydania PC REVUE vám praje
18. septembra 2010, Ondrej Macko

PC REVUE 10/2010 Editorial
Autor: Ondrej Macko