PC REVUE

Aké to je, byť atrakciou

Priznávam, že napísať šťavnatý úvodník mi dá niekedy dosť zabrať. Hlavne vtedy, keď sa cez mesiac nič také zaujímavé nestane. To však určite nie je prípad tohto úvodníka. Počas minulých týždňov som sa nacestoval až-až. Začalo sa to niekedy okolo voľných májových dní, keď spoločnosť Samsung predstavovala Galaxy SIII v Londýne. Keďže sme na toto predstavenie smerovali až päťdesiati zo Slovenska, zohnať letenky na pravidelné lety bolo nemožné. Rozhodnutie tak padlo na súkromné lietadlo. To znie síce dobre, ale v skutočnosti je to skôr záruka netušených zážitkov. Predvídavo sme vyštartovali s dobrým časovým náskokom a leteli vrtuľovým ATR-kom smerom na Londýn. „Vrtuliak“ je niečo iné ako dnešné prúdové lietadlá. Strašne hučí a v porovnaní s „tryskáčmi“ sa vlastne vlečie ako slimák. Keď sme sa po hodinovom lete dostali nad Nemecko, ozval sa po prvýkrát kapitán lietadla. A začal skromne, tie slová si asi zapamätám do smrti. „Dobrý deň, mám pre vás mierne nepríjemnú správu.“ Priznávam, že v tejto chvíli som čakal niečo také, že v Londýne prší, prípadne nás čaká turbulencia, ale toto bolo iné. 

Kapitán nám v dvoch vetách vysvetlil, že máme v kabíne viac tlaku, ako je potrebné, a aby nám to nebolo nepríjemné či nebola poškodená kabína, klesol do nižšej letovej hladiny. Takto sme preleteli ponad Česko, ale Nemci mali na túto zmenu iný názor a  nedovolili nám pokračovať v lete. Kapitán to teda otočil a po ďalšej hodinke sme opäť stáli na bratislavskom letisku. Viete, ako to v týchto chvíľach býva – nikto nič nevedel. Čakali sme v jednej miestnosti, až sme sa dozvedeli, že máme pripravené podobné lietadlo a náš pokus zopakujeme. V skupine boli novinári, ktorí to radšej vzdali. Priznávam, že ani ja som nebol úplne vo svojej koži. Ak už totiž viete, že lietadlo má nejaký problém, každé zavŕzganie začnete posudzovať oveľa prísnejšie ako predtým. Overil som si, že lietadlo je naozaj iné, a so štvorhodinovým meškaním sme šťastne pristáli na letisku Luton. Predtým sme to mali vymyslené tak, že v Londýne nebude hustá doprava a rýchlo sa diaľničným obchvatom dostaneme do stredu mesta. Ale o piatej popoludní tu bola strašná zápcha. Našťastie náš šofér poznal Londýn ako svoju dlaň. Toto mesto trochu poznám aj ja, ale v niektorých chvíľach som vôbec nemal predstavu, kadiaľ ide, navyše sa mi nezdal ani ten smer. Aby som to nenaťahoval, na svetové predstavenie tohto telefónu sme prišli asi s dvojminútovou rezervou a podarilo sa mi ešte chytiť celkom dobré miesto. Výsledok uvidíte v našom videu na DVD REVUE. Na druhý deň sme sa v poriadku vrátili domov lietadlom, ktoré nás na letisku čakalo celú noc. Oproti plánu sme síce meškali hodinu, ale už neboli žiadne okružné lety nad kanálom.

Asi o dva týždne na to ma čakala cesta do Číny so spoločnosťou HP. Je to krajina s obrovským potenciálom a aktuálne najväčším svetovým trhom IT. Čakám, že ciest do týchto oblastí bude pribúdať, zatiaľ čo ciest za oceán bude asi menej. Znamená to však, že sa budeme musieť prispôsobiť tamojším zvykom. Špeciálne som si pred touto cestou zašiel do čínskej reštaurácie v Bratislave, aby som to mohol potom porovnať s originálom. Ako sa dalo čakať, veľa spoločného som v jedlách nenašiel. Zabudnite na názvy ako Osem pokladov alebo Mäso troch vôní. V Číne sa je veľa ryže bez ničoho, obľúbený je hmyz a môžete si dať aj zvieratká, ktoré radšej menovať nebudem. Boli sme aj na slávnostnej večeri pozostávajúcej zo 4 predjedál a 8 hlavných jedál. Znie to veľkolepo, ale sú to maličké porcie, z ktorých sa nenajete. Navyše niektoré jedlá boli pre európsky žalúdok nekonzumovateľné. Po tejto akcii som sa v noci stretol s maďarským kolegom v neďalekej fastfoodovej reštaurácii a obaja sme sa dobre najedli. Sieťové reštaurácie na(ne)šťastie vyzerajú rovnako na celom svete. No na kapustovú polievku, ktorú som si múdro už dopredu objednal doma, som sa tešil celý pobyt.

Číňania nepijú alkohol v tej miere, ako to zvykom na Slovensku. Neviem, či majú iný metabolizmus alebo je to dané náboženstvom či výchovou, ale bohato im stačí tak tretina našej dávky. Na ďalšej večeri sedela pri jednom stole slovenská a česká skupina a k tomu ešte asi traja kolegovia z Kazachstanu. Jednoducho na prvý pohľad silný stôl. Čašník doniesol dve fľaše vína (hrubé delenie na červené a biele je tu zvykom) s tým, že to na tento večer stačí. Obe fľaše boli prázdne do minúty a čašník na nás pozeral s otvorenými ústami. Ale pochopil a odchádzali sme spokojní i veselí.

S angličtinou v Šanghaji celkom pochodíte. Anglické sú nápisy v metre, v centre mesta veľa ľudí hovorí jazykom, ktorý označujú za angličtinu J. Šanghaj je niečo ako New York, teda minimálne centrum mesta. Všade sú mrakodrapy, značkové obchody, reštaurácie a parkoviská. Na to, že toto mesto má viac ako 19 miliónov ľudí, tu však nie je až tak veľa aut. Bicykel je stále populárny dopravný prostriedok. Jeden deň sme mali aj voľný a vtedy som sa dostal do naozajstného Šanghaja – mimo turistických chodníkov. To je úplne iný svet, aj trochu nebezpečný. Ľudia žijú na ulici, hygienické pomery nie sú ideálne, ale sú šťastní. Horšie to bolo s tým, že v tejto časti mesta beloch je zriedkavý zjav. Musím priznať, že keď si vás ľudia začnú fotiť ako atrakciu, nie je to veľmi príjemné. Najmä ak to robia všetci a masovo. Dokonca som sa fotil aj s nejakou nevestou, nemohol som jej to odmietnuť, keď ma tak pekne požiadala. A vraj sláva PC REVUE sa končí v Hainburgu. Kdeže, sme populárni aj v Šanghaji.

Boli sme aj v obchodnom stredisku, kde sa predávajú falzifikáty známych značiek. Práve tu je našinec ideálny zákazník. Majú tu neskutočné napodobeniny – vrátane výrobného čísla, kompletného loga a označenia krajiny pôvodného výrobcu. Tieto vecičky sa však ani v Číne nepredávajú v otvorenej podobe. Naopak, zavedú vás do ukrytej miestnosti priamo v predajnom stánku a z rôznych skrýš vyberú poklady rozdelené podľa značiek. Cena napodobeniny je tak desatina oproti originálu. Tu je beloch taká vzácnosť, že nás doslova ťahali za ruky k sebe.

Aj z tejto cesty sme sa vrátili šťastne. Let cez Dubaj s tým, že do tejto arabskej metropoly prídete o štvrtej ráno, bol dosť náročný. Letecká spoločnosť Emirates však na mňa urobila dobrý dojem. Navyše na dvoch zo štyroch trás bol na palube člen posádky, ktorý hovoril po slovensky. To sme, samozrejme, aj patrične využili... J

Na konci mesiaca nás čakajú ďalšie cesty, dokonca ešte ďalej, ako je Šanghaj. Naozaj sa teším na to, keď si raz poviem: Tento mesiac nikam neletím. Som len doma, články nemusím písať stlačený na sedadle v lietadle a mám spoľahlivý internet. Ale o mesiac ma to asi prejde.

Prajem vám príjemné čítanie júnového vydania

Ondrej Macko

PC REVUE 6/2012 Editorial

Autor: Ondrej Macko