QUARK

Milí priatelia,


na oslavovanom aj preklínanom internete som objavil rozhovor s docentom Milošom Mikušom. Netradičný. Napísal výbornú kuchársku knihu Kuchár v gatiach.

Naše vydavateľstvo sídli v Bratislave, na Karpatskej ulici, tu je aj naše kníhkupectvo. Nad vchodom má nápis Kníhkupectvo Vojtecha Zamarovského. Vzniklo v čase, keď pán Zamarovský chodil k nám na veľmi príjemné návštevy. Keďže bol výnimočný autor, výnimočným sme urobili jeho kníhkupectvo a odvtedy v ňom dostanete všetky knihy z nášho vydavateľstva, aj novinky, o 30 percent lacnejšie ako kdekoľvek inde. To v drahej súčasnosti nie je málo. Keď som podvečer odchádzal z vydavateľstva, stál pri predajni vysoký štyridsiatnik a chcel vedieť, či by sa nepatrilo Vojtechovi Zamarovskému venovať viac pozornosti. Súhlasil som, lebo to bol človek, ktorý sa napriek nepriazni osudu tvrdou prácou presadil a stal svetoznámym. Jeho život je univerzálny recept na úspech najmä dnes, keď nás z médií ohlupujú pozlátkami.



Docent Mikuš na otázku, prečo sa prestal venovať vede a presedlal na gastronómiu, prezradil, že manželka je tiež vedecká pracovníčka a vraj dvaja vedci v rodine je priveľa, lebo z niečoho treba žiť. Veľmi som sa zahanbil. Intelektuálny výkvet nášho národa žije v nedôstojných podmienkach. Nielenže nedostáva primerané materiálne ocenenie, no vedeckovýskumná komunita, ktorej vďačíme za to, že svet nás v mnohých oblastiach berie vážne, nemôže dôstojne jestvovať, lebo na vedu niet dosť peňazí a chýba aj jej spoločenské ocenenie...

Viaceré programy komerčných televízií, najmä vlastná tvorba a niektoré preberané formáty jasne naznačujú, že televízie sa priblížili k spodnej hranici vkusu, elementárnej slušnosti, kultúrnosti, že hlbšie azda už nemožno klesnúť. Zarážajúce je, že naše cirkvi, politické strany, štát a iní nenamietajú proti kalu, čo sa na nás valí. Píplmetre by nemali rozhodovať o duchovnom zdraví národa. Veľké škody nemusí narobiť len cunami alebo vojna. Na podujatiach, ktoré hovoria o vedcoch, o medzinárodných úspechoch našich mladých, o našom prínose do svetovej vedy, televízne kamery nenájdete. Chodievam tam, viem, čo hovorím. Asi je kamier málo a čo by robili na zaujímavom, napríklad popularizačnom programe, keď treba snímať doklady toho, ako hlboko (ne)možno klesnúť.

Po prečítaní rozhovoru s docentom Mikušom som sa zastavil v našej predajni, o ktorej bola reč. Aktívna a zorientovaná pani vedúca mala knihu na pulte a kúpil som si ju. Je to výborná kniha, odporúčam ju teoretickým i praktickým záujemcom o gastronómiu aj zvedavcom, ktorých zaujíma viac normálna strava ako prefabrikované pice či fastfúdy.

Hoci ťažko byť v dnešnom svete optimistom, verím, že nezabudneme na princípy nášho starého, kultúrneho národa a špinavá pena na našej rieke života nakoniec zanikne.
Váš

Eduard Drobný


QUARK 5/2012 Editorial
Autor: Eduard Drobný