QUARK

Milí priatelia,


vo Francúzsku aj v Nemecku si ľudia uvedomili, že potraviny sú priveľmi významné pre život a nechať ich napospas neľútostnému, dravému a bezcitnému trhu, je cesta vedúca do pekla. Preto už dávnejšie začali preferovať domáce neanonymné výrobky, pod ktoré sa producent podpíše, ako to  bolo desaťročia predtým. Opäť nesie za ich kvalitu aj osobnú zodpovednosť a najmä sa snaží ju presadiť za rozumnú cenu. Zistil, že stláčať cenu na úkor kvality, nie je dobrá cesta. Tento trend rýchle rastie a vnáša nazad do nášho života síce známu, ale úmyselne potláčanú filozofiu o nevyhnutnosti dobrých potravín pre zdravie. Prvé lastovičky sú aj u nás. Veľmi sa tomu teším, lebo niekedy mám dojem, že sme potratili rozum, keď kupujeme francúzsky cukor, nemecké maslo, poľské kurence, ba aj predražené argentínske mäso či ďalšie suroviny, o ktorých nič nevieme. A čo je hrôza, sami si dopestujeme už len 40 % potravín...



Keď sa u nás objavili prvé supermarkety, bolo zaujímavé vidieť na vlastné oči, aký veľký sortiment ponúkajú. Po niekoľkých návštevách sa ukázalo, že sortiment je jedna vec, taktika predaja je zase iná stránka a nákup v týchto obchodných gigantoch je časovo veľmi náročný práve pre rozsiahly sortiment a stovky metrov, ktoré  musíte prejsť. Riadenie takéhoto obrovského a tovarom preplneného obchodu je neľahké, ale ani nakupovanie v ňom nie je jednoduché. Nechcem rozoberať osobitosti psychológie samoobslužného nákupu v predajniach tohto druhu, ktoré zákazníka neraz priam prinútia, aby kúpil aj to, čo nechce. Keďže veľké obchody sú odľudštené, neprehľadné, nákup v nich zaberá množstvo času, ktorý predajcovia predlžujú v snahe prinútiť vás prechádzať okolo čo najväčšieho počtu výrobkov, zmenou miesta, aby ste nemohli ísť naisto len po vybraný tovar, a podobne. Preto chodím na nákupy potravín takmer zásadne do menších obchodov, aj tých, čo patria pod hlavičku Jednoty. Neveľmi rozumiem ich obchodnej politike, keď  premenovali časť predajní na COOP Jednota a Terno, no viem, že je to najsilnejšie obchodné zoskupenie u nás, ktoré má viac ako 2 000 predajní, čo je už poriadna sila. Okrem malých výnimok nachádzam v jednoťáckych predajniach najlepšie výrobky s prevahou domácich. Nie, toto nie je reklama Jednote, je to vyjadrenie potešenia, že aspoň niečo máme v domácich rukách a že to vytvára priestor na to, aby aj u nás došlo k významnému obratu v predaji potravín. Nie je to jednoduché, ale doslova nevyhnutné je  opätovné zvýšenie výroby a konzumácie domácich potravín spolu vytváraním nových pracovných príležitostí. Odstránilo by to aj mnoho kamiónov smerujúcich k nám zo zahraničia, ktoré ničia naše cesty, znečisťujú ovzdušie a spôsobujú rôzne problémy. Zvýšenie výroby potravín u nás by prinieslo pokles cien, a tým nielen šetrenie našich peňaženiek, ale aj chorobnosť, ba dokonca možnosť vývozu. Skrátka, takýto multiefekt by mal mnoho položiek. Stačí naštartovať zmeny. Tento proces sa už začal. Jestvujú prvé lastovičky v Bratislave, vo Zvolene či v Trenčíne. Žolíky držia v rukách v prvom rade samotní poľnohospodári, ich združenia, samospráva a, samozrejme, aj Družstevná únia slovenskej republiky.

Čo myslíte, milí čitatelia, chytia sa rozumu všetci, ktorí môžu pomôcť sebe aj ostatným?
Ja som optimista.

Váš

Eduard Drobný

QUARK 4/2012 Editorial
Autor: Eduard Drobný