Zdieľanie ako koncept budúcnosti
Bez mučenia sa priznávam, že sa mi páčia myšlienky open source filozofie. Nejde pritom len o softvér postavený na báze otvoreného zdrojového kódu, ale o samotný koncept. Zdieľanie informácií, vedomostí a skúseností každému, kto ich dokáže využiť na dobrú vec, zlepšenie a v konečnom dôsledku na prospech všetkých, je chvályhodné a vyvoláva vo mne „dobré vibrácie“ :-).
Koncept sprístupnenia informácií je pritom podstatne starší ako IT, veď napr. recepty si gazdinky vymieňali odnepamäti. Isteže, inú námahu treba vložiť do vytvorenia nového receptu na rebarborový koláč a inú na high-end server. Rozumiem tomu, že investície do vývoja a výskumu sa musia vrátiť, ale nerozumiem patentovým sporom, napr. sporu Apple vs. Samsung o tom, kto prvý použil plochý displej či zaoblené rohy tabletu. Podobný pokus som zaznamenal dávnejšie aj u nás, keď jednej firme schválili priemyselný vzor elektronickej výmeny ekonomických údajov. Išlo v princípe o „novú“ myšlienku, že firmy si nemusia vzájomne posielať papierové faktúry, ale iba ich elektronické verzie. A firma sa následne pokúšala vydierať všetky právne subjekty na Slovensku, ktoré využívajú elektronickú výmenu dokumentov, aby im zaplatili licenčné poplatky. To, že Úrad priemyselného vlastníctva SR schválil tento priemyselný vzor dávno po tom, ako existovala EDI, je minimálne hodné počudovania. Takýto prístup vo mne, naopak, vyvoláva „zlé vibrácie“. Sú však známe z histórie aj prípady, keď niektoré patenty boli dodatočne otvorené a sprístupnené. Henry Ford takto sprístupnil patent na dvojtaktový motor celej automobilovej verejnosti po tom, čo v roku 1911 vyhral súdny spor s Georgeom Seldonom, na základe čoho sa výrobcovia áut následne dohodli na vzájomnom sprístupnení svojich patentov bez akejkoľvek finančnej úhrady. Dosah na vtedajší rozvoj automobilového priemyslu bol obrovský.
Zdieľanie otvorených vedomostí, vedeckých poznatkov, odborných skúseností či zdrojového softvérového kódu je už dnes bežné, hoci ešte stále nevyužíva naplno svoj potenciál. Existuje aj zdieľanie obsahu (hudby, filmov, softvéru či elektronických kníh), v drvivej väčšine sa však pohybuje na hrane, resp. za hranicou autorského zákona. To je škoda, ľudia si aj v minulosti bežne fyzicky požičiavali CD, DVD či knihy, neviem, prečo neexistuje možnosť vytvorenia ich elektronického zdieľania, ktoré by však rešpektovalo aj právny poriadok. Súhlasím, že treba zaplatiť odmenu autorom, vydavateľom, distribútorom, ale prečo napríklad nezmeniť pravidlá na zdieľanie obsahu trochu staršieho dáta alebo obsahu, z ktorého sa predalo už toľko kópií, že príjmy vysoko prekročili primeraný zisk všetkých zúčastnených strán. Čo keby napr. film starý 5 rokov stál len pár centov? Náklady na jeho požičanie by sa mohli uhradiť z reklamy uverejnenej pred jeho začiatkom. Druhá možnosť je darovanie alebo výmena CD, DVD a kníh, ktoré sme už 100-krát čítali a videli, niekomu inému, kto by sa im potešil, výmenou za niečo iné, čo by zase potešilo nás. Takéto projekty už vo svete existujú, príkladom je Swap.com alebo u nás Odkomunity.sk.
Ak sme sa od zdieľania nehmotných vedomostí a informácií dostali k zdieľaniu obsahu, môžeme sa posunúť ešte ďalej. V jednom škandinávskom meste (neviem, či to bolo vo Švédsku alebo Dánsku) som si na námestí všimol veľa zaparkovaných nezamknutých (!) bicyklov. Miestni ma poučili, že tu funguje spoločné využívanie a požičiavanie podľa toho, kto ich kedy potrebuje. Je pravda, že to boli trochu staršie kúsky, ale boli úplne funkčné a pojazdné. Vieme si predstaviť, ako by niečo také dopadlo u nás... No nemusí to tak byť navždy, môžeme to zmeniť, chce to však podstatnú zmenu kultúry národa a spoločenského vedomia. Je to proces, ktorý síce chvíľku potrvá, ale je reálne uskutočniteľný aj u nás. Podobná blízka myšlienka je podeliť sa o voľné miesta v autách či nevyužívané miestnosti v domoch či bytoch. Car-sharingu ci house-sharingu sa venuje už množstvo subjektov a odborníci mu predpovedajú skvelú budúcnosť. Podobne sa dá spoločne využívať či vymieňať si oblečenie, lístky na podujatia, záhradné náčinie, počítačovú techniku a pod.
Spoluspotrebiteľstvo je koncept, ktorý by mohol podstatne zmeniť náš súčasný svet, futurológovia ho označujú ako megatrend nadchádzajúcich časov. Rozumná voľba dneška už nie je vlastniť, ale podeliť sa. Načo mať veci, ktoré nám doma ležia, pričom niekto iný ich potrebuje a využije. Samozrejme, chce to veľkú dôveru a podstatne vyššiu úroveň vedomia. To sú však atribúty, ktoré sú dosiahnuteľné, a ľudia, ktorí vyznávajú podobné hodnoty, sa nájdu. Samozrejme, zo začiatku si to vyžaduje istú dávku opatrnosti. Vedľajším efektom konceptu deľby je aj ochrana životného prostredia, pribrzdenie kolotoča nekonečnej spotreby a dobrý pocit z toho, že sme niekomu pomohli. Keď sa raz pozrieme späť do histórie, budeme sa čudovať, prečo sme vôbec kedysi mali potrebu vlastniť toľko vecí.
V tejto súvislosti sa mi vybavuje môj obľúbený Majk Spirit, ktorý v jednej zo svojich hitoviek hlása: „Verím na zdieľanie a nemyslím tým Facebook.“ Musíme však na to ešte trošku dozrieť... :-)
PC REVUE 5/2012 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára