sobota 3. septembra 2011

PC REVUE - OpenPark

O nadáciách a pomáhaní


Dostal som nedávno „spoločenskú objednávku“ venovať  jeden Open Park problematike nadácií s cieľom pomôcť lepšie spropagovať ich poslanie. Priznávam, že to z odborného hľadiska nie je moja parketa, ale na druhej strane väčšina nadácií má sociálny rozmer, takže sa ma to ako každého z nás bytostne dotýka. A takisto priznám, že sa mi do tejto témy veľmi nechcelo, pretože moje vlastné negatívne skúsenosti, ako aj mnohé verejne známe informácie hovoria o tom, že veľa nadácií nefunguje, jemne povedané, práve najefektívnejšie. Najčastejšie tak, že neprimeraná časť prostriedkov ide na „správu“ nadácie a len zvyšok na cieľový účel. V „lepšom“ prípade sa veľkoryso nakupujú autá, výpočtová technika, zamestnávajú sa  „potrební“ pracovníci, prenajímajú sa reprezentatívne  priestory. V horšom prípade opúšťajú financie nadačný účet cez neprehľadné „záhadné“ transakcie. Na získanie potrebných financií sa často zneužíva sociálne cítenie či rôzne osobné potreby. V mnohých prípadoch sa z nadačných nástrojov a myšlienky stal prostriedok na robenie obyčajného biznisu, využívajú sa ako mocenský či politický nástroj. Otvorene hovorím, že som trochu zaujatý negatívnou osobnou skúsenosťou, ale pokúsim sa odosobniť, aby som pomohol dobrej veci.




V prvom rade určite treba rozlišovať a nehádzať všetky nadácie do jedného vreca. Smutné je, že pár čiernych oviec robí zlé meno ostatným, pretože myšlienka pomoci tým, ktorí to potrebujú, je správna. Tak ako všade – všetko je na ľuďoch. Ak nadáciu riadi naozaj zodpovedný jedinec, ktorý žije pre poslanie, myšlienku, idey nadácie a dokáže efektívne riadiť jej chod, je to super. Problém je, že v nadáciách nefungujú mechanizmy bežné z komerčného prostredia, nie sú pod tlakom efektívnej prevádzky ako bežné firmy, takže aj pri chvályhodných ideáloch to často zvádza k rozšafnému míňaniu cudzích prostriedkov. Ak chcete zistiť, kam patrí tá „vaša“ nadácia, ktorej chcete venovať napr. svoje 2 %, navštívte ju, pozrite sa do očí ľuďom, ktorí v nej pracujú, a skúste z nich vyčítať, či to robia z presvedčenia, pre dobrú vec alebo majú iné bočné záujmy. Porozprávajte sa s nimi o aktivitách, ktoré robia, o tom, čo všetko už urobili, aké majú plány, problémy, dajte si ukázať finančnú správu. Osobný dojem je veľmi dôležitý. Takisto sa pozrite, akí ľudia sedia v jej správnej a dozornej rade, či sú to rešpektované osobnosti, ktorým dôverujete a vážite si ich. A až potom sa rozhodnite, či a ako danú nadáciu podporíte.


Medzi nadáciami s podobnými cieľmi a programom existuje rivalita známa z komerčného sveta. Je to trochu čudné, ale „pochopiteľné“, veď ide o peniaze. Čudné preto, lebo ak niekomu ide naozaj o podstatu, o rovnakú ideu, cieľ, konkurenčné maniere by mali ísť bokom, ľudia aj organizácie, ktoré majú podobné ciele, by mali spojiť svoje úsilie, prostriedky a nápady. V opačnom prípade sa budú trieštiť sily, rozdrobovať zdroje a neefektívne míňať prostriedky. V takomto  prípade treba odložiť ego, prekonať osobné záujmy a spojiť sily pre dobrú vec.

To boli len niektoré negatíva nadačného prostredia, treba však o nich vedieť. Napriek tomu majú nadácie obrovský význam a množstvo pozitív, pretože fungujú ako sprostredkovateľ medzi tými, ktorí pomoc potrebujú, a tými, ktorí ju môžu a chcú poskytnúť. Inak by sa tieto dve strany stretli len veľmi ťažko, ak vôbec. Obe strany sú totiž málo akčné, málo viditeľné, jedna strana nevie, na koho sa obrátiť, druhá zase chce často zostať v anonymite, no ak má pomoc fungovať, musí byť adresná a promptná. Okrem toho musí byť podaná profesionálnym spôsobom, so znalosťou prostredia, možnosti, účelnosti atď. Ak teda máte záujem a možnosť, podporte nadáciu, ktorej veríte, ktorá funguje efektívne a pomáha tým, ktorí pomoc potrebujú najviac.

O tom, že je okolo nás množstvo ľudí, ktorí pomoc potrebujú, vieme všetci. Miera akútnosti, zmysluplnosti a dôležitosti je rôzna. Niektorí sa do svojej situácie dostali bez vlastného zavinenia, nemajú možnosť sa z nej vlastnými silami dostať a ich situácia je urgentná. V takomto prípade sú akékoľvek akademické diskusie a filozofické úvahy zbytočné, treba jednoducho pomôcť a hotovo.


Na opačnej strane sú nešťastnici, pre ktorých je jednoduchšie nastaviť dlaň a využiť mäkké srdce okoloidúcich ako vypýtať si hoci len jednoduchšiu malú prácu. Medzitým je celé spektrum sociálnych prípadov viac či menej schopných zmeniť svoju nepriaznivú situáciu, pričom každý „príbeh“ treba posudzovať individuálne. Vhodením pár drobných sa ich situácia nezlepší, skôr naopak, podporuje sa zotrvávanie v ich aktuálnom nepriaznivom stave. Iba čo si zalepíme svedomie, že my máme a oni nie.


Pomáhať treba. Ak niekto dostáva viac a má možnosť rozdeliť sa, mal by dávať aj iným, ktorým sa toľko neušlo a pomoc potrebujú. Ale treba zvažovať, ako, koľko a komu dávať. Nesprávnym rozhodnutím preberáme zodpovednosť za svoje činy, je to čudné, ale platí to dokonca aj pri dobre mienenej pomoci.


Som skôr prívrženec osobnej pomoci ako neadresného posielania peňazí napr. cez esemesky. Ak vidím alebo ma niekto osloví, že treba ísť stavať ubytovňu pre bezdomovcov, zobrať deti z detského domova na výlet alebo pomáhať ľuďom postihnutým povodňou, neváham. Ak však treba kúpiť kvalitné husle pre talentovaného chalaniska s budúcnosťou, tam sa treba jednoducho poskladať.


Je to zložitá téma, ale aspoň toľko som k nej chcel za seba povedať. Prajem všetkým, aby mali čo najviac možností pomáhať druhým, pomôžu tým najmä sebe.


PC REVUE 9/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára