pondelok 10. októbra 2011

PC REVUE


Už som ako japonský turista :-)

Ako uvidíte v tomto vydaní, v septembri sme sa poriadne rozcestovali. Na výstave IFA sa 1. septembra (to bol u nás štátny sviatok) zišlo v Berlíne päť redaktorov magazínu PC REVUE, mali sme našich ľudí pri prvom predstavení Microsoft Windows 8 v kalifornskom Anaheime, ale aj na uvedení noviniek od Intelu v San Franciscu a boli sme aj na hernom sviatku Gamescom. Rovnako sme navštívili fabriku na výrobu telefónov v Nemecku. Skrátka, začala sa typická horúca novinárska jeseň. Z môjho osobného pohľadu bola najdôležitejšia výstava IFA, lebo to je akcia, na ktorej ukážu svoje tromfy všetky rozhodujúce spoločnosti. Máte možnosť držať v ruke veci, ktoré sa u nás objavia niekedy v novembri.



Na výstavu IFA chodím zásadne autom. Jednak považujem vzdialenosť Bratislava – Berlín za takú, pri ktorej sa vám neoplatí bojovať s neustálym čakaním na odbavenie letu, odlet, prílet, batožinu a neexistujúcu dopravu z letiska na výstavisko. Rovnako je pre mňa auto vynikajúci sklad, ale aj posledná možnosť, kde sa dá núdzovo vyspať. Prežijem tak aj tú strašnú cestu českou diaľnicou medzi Brnom a Prahou. Možno si pamätníci mojich úvodníkov spomenú, že už som v aute počas tejto výstavy spal, v lete sa to naozaj dá. Hotel je však oveľa pohodlnejší, navyše tam možno nabiť batérie, vybaviť maily a ani s hygienou to v aute nie je ružové. Pozvánky od firiem sa mi podarilo zoradiť tak, že som si vyskladal možnosť ubytovania počas troch nocí a na výstavu sa dostali aj všetci moji kolegovia. Do Berlína som sa vybral so svojím synom, ktorý je už môj tradičný partner na tejto výstave a je dobre vycvičený na celodenné nosenie „plnej poľnej“ i natáčanie.

Hneď po návrate z výstavy som poskytol rozhovor pre internetový portál. Jedna z otázok redaktorky bola úplne výstižná: Ako možno vydávať IT magazín, keď všetko je na webe, a to oveľa skôr, ako to stihneme my zverejniť na papieri? Odpovedal som, že internet nie je náš nepriateľ – nemôže ním byť. Naopak, internet je pre nás tým, čo nás núti byť stále lepším, z čísla na číslo. Aby sme totiž dosiahli to, že si nás naozaj kúpite, pričom je jasné, že rýchlosťou informácií súperiť nemôžete, musíme ponúkať skutočne kvalitné informácie. To znamená, že zatiaľ čo väčšina novinárov príde na takú výstavu, ako je IFA, napr. s notebookom, urobí si pár fotiek mobilom a spoľahne sa na fotky a videá dostupné na iných serveroch alebo portáli usporiadateľa, my ideme na to trochu inak. Stokrát zverejnené fotografie na všetkých možných stránkach vo webovej kvalite, to veru nie je štýl PC REVUE. Už dávnejšie sme plne multimediálni a máme vlastné fotografie i video, ktoré je postrihané a spracované do sledovateľnej podoby. Pozor, určite nechcem haniť prácu nikoho z mojich novinárskych kolegov z iných médií. Robia si svoju prácu dobre, často ich stretávam neskoro večer v tlačovom stredisku, ako dopisujú správy a bojujú s rýchlosťou. To je jednoducho iný prístup, ktorý zodpovedá dnešnej dobe požadujúcej rýchle informácie. Všetko treba spracovať rýchlo, na akciu treba hneď zabudnúť a venovať sa ďalším udalostiam. My máme a musíme mať iný prístup – informácie spracujeme, mnoho z nich si overujeme a premietame na situáciu na Slovensku a v takejto podobe zverejníme. Súčasťou našej reportáže je aj celá séria videí, ktoré nájdete na DVD a neskôr na internete. Chceme, aby ste mali pocit, že ste tam boli spolu s nami a sedeli ste v prvom rade. Preto som sa dohodol aj so všetkými svojimi kolegami, aby zaznamenali úplne všetko dôležité a ja to spracujem. Na výstave IFA sme tak mali dovedna šesť kamier, tri zrkadlovky, dva kompakty, bezdrôtové mikrofóny, tri statívy, množstvo batérií a napájacích adaptérov. Keď sme to všetko v Bratislave nabalili do auta, už toho miesta na vyspanie ani veľa neostávalo.

Pracovať s takouto výbavou veru nie je jednoduché. Ak chcete mať dobré fotky, chce to dosť času, mať schopnosť prebiť sa medzi novinármi úplne dopredu, nehanbiť sa sadnúť si na zem a trpezlivo čakať na ten správny čas. Výstava takéhoto rozmeru je príležitosť aj pre profesionálnych fotografov, teda ľudí, ktorí netvoria články, ale len fotografujú a potom predávajú svoje fotografie vydavateľstvám. Medzi nich treba zapadnúť. Ako som zistil, ich fotky musia byť poriadne drahé, lebo majú ešte o niečo lepšiu výbavu, ako sme mali my, a to sme väčšinu z vecí požičali od všetkých možných zastúpení firiem na Slovensku ako tie úplne najlepšie produkty. A k svojej výbave sa nesprávali extra zhovievavo. Konečne som pochopil, že je fakt dobré, keď je ten „foťák“ s objektívom zhruba v cene auta vyrobený z horčíkovej zliatiny a vydrží aj rôzne údery a pády. Fotky porovnateľné s profesionálnym výstupom vyžadujú veľa času a sústredenia – musíte dbať na to, aby biela bola naozaj biela, prispôsobovať sa meniacim svetelným pozadiam na scéne, zachytiť stav, keď prezentujúci niečo vezme do ruky a nadšene tým máva. Pochopil som, že pamäťové karty majú preto takú veľkú kapacitu, že na hodinovej tlačovke urobíte tak 500 fotiek, z čoho možno dve sa budú dať použiť. Fotil som tak aj ja, lenže to znamená, že som sa musel oveľa viac sústrediť na fotenie ako na prezentáciu. A fotil som naozaj schuti, všimli si to aj ostatní. Nejako sa mi podarilo dostať aj medzi oficiálne fotky tejto výstavy.

Tí novinári, ktorí kupujú fotografie od profíkov, to robia vlastne veľmi dobre, lebo ich úloha je vytvoriť dobrý článok, a nie zápasiť s fotoaparátom či kamerou. Našťastie z každej väčšej akcie niekto z nás robil video, a tak som si až neskôr v pokoji domova pri strihaní videa a jeho nekonečnom titulkovaní do slovenčiny uvedomil, o čom táto výstava vlastne bola. Tak to robia aj japonskí turisti. Zistia, čo videli a v akej krajine to vlastne boli, až dávno po návrate domov, keď si za dlhých zimných večerov pozrú tisíce svojich fotiek a videí…:-)
  
Keď som pri Japoncoch, musím skonštatovať, že je to úžasný národ. Po marcovej katastrofe som sledoval japonské firmy z našej oblasti oveľa starostlivejšie ako predtým. Zhruba do mája sa zdalo, že tento rok skôr odpíšu a budú sa snažiť nejako prežiť. Všetko sa zmenilo počas leta, vtedy prišli tieto firmy s takými prelomovými produktmi, ako keby sa vôbec nič nebolo stalo. Mal som dojem, že ich toto nešťastie ešte viac zomklo a sú teraz schopní robiť neuveriteľné veci. Nemám odvahu sám seba sa spýtať, ako by to v takejto situácii vyzeralo u nás.

Takže naše cesty po svete dopadli dobre, lietadlá šťastne doleteli a auto slúžilo bez zaváhania. Po návrate domov sme zistili, že sme takmer nič nestratili. Ako sme to všetko spracovali, to posúdite sami. Ešte pár slov k nášmu novému dizajnu – s výnimkou jedného negatívneho mailu ste ho hodnotili veľmi dobre. Poukázali ste aj na to, čo máme zlepšiť, ale vcelku ste omladenie privítali. Dizajn postupne zdokonalíme a budeme ešte lepší, čo sa týka obsahu.

Prajem vám príjemný zážitok s októbrovým vydaním PC REVUE.
Ondrej Macko

 PC REVUE 10/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko

1 komentár:

  1. Aké sú vaše finančné potreby? Poskytujeme pôžičky od minimálne 7 000 USD do maximálne 900 000 000,00 USD s pohodlným trvaním, ktoré sa pohybuje od 1 do 25 rokov pri veľmi zníženej úrokovej sadzbe 3%. Kontaktujte nás e-mailom: mrfrankpoterloanoffer@gmail.com
    Ďakujeme a tešíme sa na vašu rýchlu odpoveď.
    S pozdravom,

    OdpovedaťOdstrániť