Už som ako japonský turista :-)
Ako uvidíte v tomto vydaní, v septembri sme
sa poriadne rozcestovali. Na výstave IFA sa 1. septembra (to bol u nás štátny
sviatok) zišlo v Berlíne päť redaktorov magazínu PC REVUE, mali sme našich
ľudí pri prvom predstavení Microsoft Windows 8 v kalifornskom Anaheime,
ale aj na uvedení noviniek od Intelu v San Franciscu a boli sme aj na
hernom sviatku Gamescom. Rovnako sme navštívili fabriku na výrobu telefónov v
Nemecku. Skrátka, začala sa typická horúca novinárska jeseň. Z môjho
osobného pohľadu bola najdôležitejšia výstava IFA, lebo to je akcia, na ktorej
ukážu svoje tromfy všetky rozhodujúce spoločnosti. Máte možnosť držať
v ruke veci, ktoré sa u nás objavia niekedy v novembri.
Na výstavu IFA chodím zásadne autom. Jednak považujem
vzdialenosť Bratislava – Berlín za takú, pri ktorej sa vám neoplatí bojovať
s neustálym čakaním na odbavenie letu, odlet, prílet, batožinu
a neexistujúcu dopravu z letiska na výstavisko. Rovnako je pre mňa
auto vynikajúci sklad, ale aj posledná možnosť, kde sa dá núdzovo vyspať. Prežijem
tak aj tú strašnú cestu českou diaľnicou medzi Brnom a Prahou. Možno si pamätníci
mojich úvodníkov spomenú, že už som v aute počas tejto výstavy spal,
v lete sa to naozaj dá. Hotel je však oveľa pohodlnejší, navyše tam možno nabiť
batérie, vybaviť maily a ani s hygienou to v aute nie je ružové.
Pozvánky od firiem sa mi podarilo zoradiť tak, že som si vyskladal možnosť
ubytovania počas troch nocí a na výstavu sa dostali aj všetci moji
kolegovia. Do Berlína som sa vybral so svojím synom, ktorý je už môj tradičný
partner na tejto výstave a je dobre vycvičený na celodenné nosenie „plnej
poľnej“ i natáčanie.
Hneď po návrate z výstavy som poskytol rozhovor
pre internetový portál. Jedna z otázok redaktorky bola úplne výstižná: Ako
možno vydávať IT magazín, keď všetko je na webe, a to oveľa skôr, ako to
stihneme my zverejniť na papieri? Odpovedal som, že internet nie je náš
nepriateľ – nemôže ním byť. Naopak, internet je pre nás tým, čo nás núti byť
stále lepším, z čísla na číslo. Aby sme totiž dosiahli to, že si nás
naozaj kúpite, pričom je jasné, že rýchlosťou informácií súperiť nemôžete, musíme
ponúkať skutočne kvalitné informácie. To znamená, že zatiaľ čo väčšina
novinárov príde na takú výstavu, ako je IFA, napr. s notebookom, urobí si
pár fotiek mobilom a spoľahne sa na fotky a videá dostupné na iných
serveroch alebo portáli usporiadateľa, my ideme na to trochu inak. Stokrát
zverejnené fotografie na všetkých možných stránkach vo webovej kvalite, to veru
nie je štýl PC REVUE. Už dávnejšie sme plne multimediálni a máme vlastné
fotografie i video, ktoré je postrihané a spracované do sledovateľnej
podoby. Pozor, určite nechcem haniť prácu nikoho z mojich novinárskych
kolegov z iných médií. Robia si svoju prácu dobre, často ich stretávam
neskoro večer v tlačovom stredisku, ako dopisujú správy a bojujú
s rýchlosťou. To je jednoducho iný prístup, ktorý zodpovedá dnešnej dobe požadujúcej
rýchle informácie. Všetko treba spracovať rýchlo, na akciu treba hneď zabudnúť
a venovať sa ďalším udalostiam. My máme a musíme mať iný prístup –
informácie spracujeme, mnoho z nich si overujeme a premietame na
situáciu na Slovensku a v takejto podobe zverejníme. Súčasťou našej
reportáže je aj celá séria videí, ktoré nájdete na DVD a neskôr na
internete. Chceme, aby ste mali pocit, že ste tam boli spolu s nami
a sedeli ste v prvom rade. Preto som sa dohodol aj so všetkými svojimi
kolegami, aby zaznamenali úplne všetko dôležité a ja to spracujem. Na
výstave IFA sme tak mali dovedna šesť kamier, tri zrkadlovky, dva kompakty,
bezdrôtové mikrofóny, tri statívy, množstvo batérií a napájacích
adaptérov. Keď sme to všetko v Bratislave nabalili do auta, už toho miesta
na vyspanie ani veľa neostávalo.
Pracovať s takouto výbavou veru nie je jednoduché.
Ak chcete mať dobré fotky, chce to dosť času, mať schopnosť prebiť sa medzi
novinármi úplne dopredu, nehanbiť sa sadnúť si na zem a trpezlivo čakať na
ten správny čas. Výstava takéhoto rozmeru je príležitosť aj pre profesionálnych
fotografov, teda ľudí, ktorí netvoria články, ale len fotografujú a potom
predávajú svoje fotografie vydavateľstvám. Medzi nich treba zapadnúť. Ako som
zistil, ich fotky musia byť poriadne drahé, lebo majú ešte o niečo lepšiu
výbavu, ako sme mali my, a to sme väčšinu z vecí požičali od všetkých
možných zastúpení firiem na Slovensku ako tie úplne najlepšie produkty.
A k svojej výbave sa nesprávali extra zhovievavo. Konečne som
pochopil, že je fakt dobré, keď je ten „foťák“ s objektívom zhruba
v cene auta vyrobený z horčíkovej zliatiny a vydrží aj rôzne
údery a pády. Fotky porovnateľné s profesionálnym výstupom vyžadujú
veľa času a sústredenia – musíte dbať na to, aby biela bola naozaj biela, prispôsobovať
sa meniacim svetelným pozadiam na scéne, zachytiť stav, keď prezentujúci niečo vezme
do ruky a nadšene tým máva. Pochopil som, že pamäťové karty majú preto takú
veľkú kapacitu, že na hodinovej tlačovke urobíte tak 500 fotiek, z čoho
možno dve sa budú dať použiť. Fotil som tak aj ja, lenže to znamená, že som sa
musel oveľa viac sústrediť na fotenie ako na prezentáciu. A fotil som
naozaj schuti, všimli si to aj ostatní. Nejako sa mi podarilo dostať aj
medzi oficiálne fotky tejto výstavy.
Tí novinári, ktorí kupujú fotografie od profíkov, to
robia vlastne veľmi dobre, lebo ich úloha je vytvoriť dobrý článok, a nie
zápasiť s fotoaparátom či kamerou. Našťastie z každej väčšej akcie
niekto z nás robil video, a tak som si až neskôr v pokoji domova
pri strihaní videa a jeho nekonečnom titulkovaní do slovenčiny uvedomil,
o čom táto výstava vlastne bola. Tak to robia aj japonskí turisti. Zistia,
čo videli a v akej krajine to vlastne boli, až dávno po návrate
domov, keď si za dlhých zimných večerov pozrú tisíce svojich fotiek a videí…:-)
Keď som pri Japoncoch, musím skonštatovať, že je to úžasný
národ. Po marcovej katastrofe som sledoval japonské firmy z našej oblasti oveľa
starostlivejšie ako predtým. Zhruba do mája sa zdalo, že tento rok skôr odpíšu
a budú sa snažiť nejako prežiť. Všetko sa zmenilo počas leta, vtedy prišli
tieto firmy s takými prelomovými produktmi, ako keby
sa vôbec nič nebolo stalo. Mal som dojem, že ich toto nešťastie ešte viac
zomklo a sú teraz schopní robiť neuveriteľné veci. Nemám odvahu sám seba sa
spýtať, ako by to v takejto situácii vyzeralo u nás.
Takže naše cesty po svete dopadli dobre, lietadlá
šťastne doleteli a auto slúžilo bez zaváhania. Po návrate domov sme zistili, že
sme takmer nič nestratili. Ako sme to všetko spracovali, to posúdite sami. Ešte
pár slov k nášmu novému dizajnu – s výnimkou jedného negatívneho mailu ste
ho hodnotili veľmi dobre. Poukázali ste aj na to, čo máme zlepšiť, ale vcelku
ste omladenie privítali. Dizajn postupne zdokonalíme a budeme ešte lepší,
čo sa týka obsahu.
Prajem vám príjemný zážitok s októbrovým vydaním
PC REVUE.
Ondrej Macko
PC REVUE 10/2011 EditorialAutor: Ondrej Macko
Aké sú vaše finančné potreby? Poskytujeme pôžičky od minimálne 7 000 USD do maximálne 900 000 000,00 USD s pohodlným trvaním, ktoré sa pohybuje od 1 do 25 rokov pri veľmi zníženej úrokovej sadzbe 3%. Kontaktujte nás e-mailom: mrfrankpoterloanoffer@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťĎakujeme a tešíme sa na vašu rýchlu odpoveď.
S pozdravom,