PC REVUE - OpenPark

Proti prúdu

Z času na čas sa v OpenParku vyjadrujem k ekonomickým témam, hoci to nie je úplne moja parketa (O nenažrancoch a bublinách, Už to prasklo, Nečakajme na Marshallov plán, O realite životného komfortu...). Cítim, že vzhľadom na aktuálnu situáciu (Grécko, možný rozpad eurozóny, hroziaci návrat krízy, štrajky...) znovu nastal ten čas.

Príčin súčasného stavu je priveľa a hĺbka problémov taká veľká, že jednoduché riešenia nestačia. Preto sa asi treba pozrieť na vec z iného uhla pohľadu. 

Známa je napríklad prílišná virtualizácia ekonomiky, keď sa obchoduje s finančnými produktmi, ktoré už nenadväzujú na reálne tovary a služby. Alebo keď o osude firmy nerozhodujú jej skutočné hodnoty (zamestnanci, produkty, nápady, pracovné nasadenie atď.), ale špekulácie investorov, očakávania trhu, zákulisné „informácie“ a emócie na burze (napr. bublina dot com). Výsledkom takéhoto prístupu sú potom bankroty firiem a prepúšťanie ľudí. Riešením by bolo odvirtualizovanie a návrat k tradičnej „reálnej“ ekonomike, čo sa však dobrovoľne alebo samospádom asi nestane.

Známa je aj obrovská polarizácia sveta, keď 4 percentá populácie vlastnia 90 percent svetového bohatstva (čísla sa rôznia). Jeden z jej dôsledkov je stagnujúca spotreba, keď len malá časť obyvateľstva planéty má peniaze na to, aby si mohla vôbec dovoliť kúpiť či v lepšom prípade pravidelne obmieňať elektroniku, auto, bývanie, oblečenie atď. Kúpyschopnosť obyvateľstva nerastie, trh je presýtený, výrobné kapacity sú predimenzované, ale obchodné plány sú nastavené na kontinuálny rast. To nie je udržateľný stav. Okamžité prerozdelenie svetového bohatstva je asi nereálne, hoci som nedávno zachytil informáciu o tom, že skupina miliardárov vyzvala svoje vlády o ich dodatočné zdanenie. Rozdávanie peňazí by navyše problém asi nevyriešilo a vzhľadom na ľudskú mentalitu by to spôsobilo veľmi veľa chaosu a konfliktov. Chce to systémové zmeny, ktoré si však vyžadujú dlhodobé a postupné kroky.

Riešením by bola väčšia solidarita, menej nenažranosti zo strany bohatých a férovejšie prerozdelenie spoločne vytvorených hodnôt. Aj v tomto prípade je však asi naivné očakávať, že sa to za súčasného stavu vedomia ľudstva stane dobrovoľne alebo samospádom.

Známe je aj zlé hospodárenie niektorých vlád, kde mocenské záujmy, politické tlaky či jednoducho nekompetentnosť spôsobili obrovské rozpočtové zadlženie krajiny. Najokatejší je známy príklad Grécka, nad ktorého sociálnymi vymoženosťami krúti hlavou ešte aj Nemecko či Francúzsko. Vieme, že je jednoduchšie rozdať ľudu sociálne „lízanky“ za cenu znovuzvolenia do parlamentu, ale je to nezodpovedné, krátkozraké a neférové. Nezodpovedné a krátkozraké je aj štrajkovanie Grékov za udržanie sociálneho luxusu. Pokiaľ sa neprijmú hlboké systémové spoločensko-politické zmeny, požičiavanie peňazí či umelé udržiavanie starého systému pri živote nič nevyrieši, iba to predĺži agóniu.

Príčin súčasného stavu je viacero, ale ich spoločným menovateľom je človek. Sme to my ľudia, nie niekto cudzí tam ďaleko hore. Sme to my s naším rebríčkom hodnôt, s našou úrovňou vedomia. Z našich radov vzišli všetci tí veľkí špekulanti, podvodníci, nenažranci, klamári, nezodpovední politici, bezohľadní podnikatelia. Oni len trochu viac vyčnievajú, lebo boli šikovnejší, agresívnejší, bezohľadnejší, nezodpovednejší. Ale na ich smolu ich viac vidno. Malé klamstvá, podvodíky a špekulácie nás „malých“ ľudí zostávajú skryté, ale to neznamená, že sa nestali a že nemajú svoje dôsledky.

Ak treba niečo zmeniť, každý musí začať sám od seba. Neklamať, nepodvádzať, neubližovať druhým, nehádzať zodpovednosť za svoje problémy na druhých atď. Ak niečo nejde, treba vziať rozum do hrsti, hľadať riešenie, a ak sa dá, treba si pomôcť hoci aj sám.

Pekný príklad je istý obyvateľ Rožňavy, ktorý začal opravovať diery na námestí na vlastné náklady. Po tom, ako si jeho manželka v jednej z nich vytkla nohu, mu už došla trpezlivosť nad neschopnosťou mesta dať chodníky do poriadku. Zobral nástroje, nakúpil materiál a jamu opravil. Oprava ho stála asi 45 minút roboty a zhruba 3 eurá za použitý materiál. Je to poriadna hanba a facka pre mestskú radnicu.

Často nemá zmysel bojovať, kritizovať, sťažovať sa, štrajkovať. Ako vidno, veľa sa dá dosiahnuť svojpomocne. Aj keď pôjdete proti prúdu a budete vyzerať ako čudák, má to veľký zmysel. Poskytnete ostatným príklad, že veci sa dajú robiť aj inak. Nielen tu dole, ale aj tam hore. Tak vnútri, ako i navonok. :-)


 PC REVUE 10/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný