PC REVUE

Závislí od technológií?

Vitajte v novom roku. Prajem všetkým našim čitateľom a priaznivcom šťastný nový rok 2011, želám veľa zdravia, šťastia a radosti aj s naším magazínom. Na úvod malá technická poznámka. Toto vydanie prišlo na trh o niečo neskôr, ako je naším zvykom. Dôvod je jednoduchý. Jedna z hlavných tém januárového vydania je najnovšia generácia procesorov od Intelu, a aby sme dodržali zmluvu o nezverejňovaní nameraných výsledkov, museli sme vydanie januárového čísla posunúť až za 9. január 2011. Ostatné vydania v tomto roku však budú vychádzať v bežnom termíne, teda pár dní po začiatku mesiaca.

V tomto úvodníku sa vrátim ešte do minulého roka, keď som si uvedomil, ako veľmi sme závislí od nových technológií. Vlastne ako som od nich závislý ja. Začalo sa to návštevou v nemeckom Ingolstadte na pozvanie firmy Audi. Dostal som sa do skupiny automobilových novinárov, ale ako uvidíte aj v článku, téma bola veľmi blízka IT. Napokon dnes je každé auto plné riadiacej elektroniky a na trh sa derú elektromobily. Priznávam, starostlivosť o automobilových novinárov na zahraničnej služobke je neporovnateľne vyššia, ako sme zvyknutí my IT novinári. Ja som si už celkom zvykol na to, že o náklady sa s pozývateľom delíme, bežne platíme stravu, niekedy aj ubytovanie. Sú výstavy, ktoré hradíme kompletne, ale urobíme to pre vás, lebo vtedy vznikajú tie najzaujímavejšie reportáže. Ale pri automobiloch je to stále tak ako dakedy v dávno zabudnutej zlatej ére IT. Ale zase sú tu iné skutočnosti, na ktoré som si zvykal so škrípajúcimi zubami. Počas návštevy sme sa napr. dostali aj priamo do vývojového centra a bolo by skvelé, keby sme vám mohli obrazom sprostredkovať to, čo sme videli. Ako sa hovorí, dobrý obrázok nahradí tisíc slov, o videu nehovoriac. Lenže konkurencia nespí a sleduje všetko. Preto sme pred štvorhodinovou návštevou najchránenejšej časti tejto automobilky museli odovzdať všetko, s čím možno zachytiť obraz. Sprvoti som tento fakt bral tak, že je to síce škoda, ale keď už musím, nechám na recepcii fotoaparát, kameru i notebook. Lenže toto šlo ešte ďalej – odovzdať bolo treba aj mobil. Je jedno, či má alebo nemá fotoaparát.

Bolo to už v predvianočnom čase, čo je vrchol sezóny vo vydávaní PC REVUE, preto som mal veľa rozrobených vecí s redakciou. Navyše som mal v tom čase v servise svoj notebook a chcel som si ho po telefonickej výzve čo najskôr nechať vyzdvihnúť. Vedel som, že určite mi niekto zavolá. Problém bol v tom, že na odovzdanie mobilu som vôbec nebol pripravený a nemal som ako dať vedieť, že budem nezastihnuteľný. A tu sa ukázala moja závislosť od mobilnej technológie naplno. Program bol zaujímavý a cítil som, že vidím niečo, čo príde na trh tak o tri roky. Len v kútiku duše som stále myslel na to, koľko je už v mojom mobile neprijatých hovorov. Navyše ja obyčajne vždy vezmem hovor alebo pošlem SMS, a keďže som tak teraz nerobil, znamenalo to, že som sa asi dostal do poriadnych problémov. Postupom času sa kútik duše začal rozširovať a po troch hodinách odlúčenia od mobilu už tento stiesnený pocit vyplňoval celú dušu. Keď sme sa konečne dostali na recepciu a bol som na meter od mobilu, cítil som sa ako cestovateľ na púšti, ktorý sa dostal na okraj oázy a v jej strede vidí blankytné jazero plné sladkej vody. Skončil som pri 6 neprijatých hovoroch a 13 SMS. Za pol hodiny som všetko vybavil, neskôr na letisku ešte pozrel maily na náhradnom notebooku a už som sa celkom upokojil. Toto je asi závislosť. Veď je jasné, že keď pol dňa nie som dostupný, nemôže sa nič vážne stať.

Toto však bolo iba varovanie, silnejšia skúsenosť prišla až tesne pred Vianocami. Ako si iste spomínate, snehu a mrazu bolo v tom čase dosť. Auto som mal pripravené, ale zabudol som na poriadne stierače. Zamieril som teda do špecializovanej predajne, staré stierače som mal v rukách. Ak ste už kupovali neoriginálne stierače, iste viete, že váš pôvodný rozmer nikdy nemajú, a tak sa prehŕňate a zvažujete možné náhrady. Aj ja som to robil v hlúčiku nakupujúcich a popri rozmýšľaní som na puzdre s mobilom na opasku pocítil úplne nepatrný pohyb. Nevenoval som tomu pozornosť, ale keď som o tom neskôr premýšľal, tento pohyb tam nemal prečo byť. Ako iste tušíte, viac som svoj starý mobil nevidel. Prišiel som na to asi o 10 minút, keď už bolo neskoro na nejaké riešenie. Existovala ešte šanca, že som ho napr. stratil, preto som aj navštívil policajnú stanicu a kanceláriu strát a nálezov na mestskom úrade. Podľa toho, ako sa tvárili ľudia v týchto inštitúciách, mi bolo jasné, že vrátiť nájdený mobil je niečo také výnimočné ako vrátiť peňaženku s peniazmi. Bolo teda treba zablokovať kartu a podať žiadosť o vystavenie novej. Bol však piatok poobede a do pondelka sa tohto veľa nedalo urobiť. Prežil som tak šťastný víkend bez mobilu a opäť sa vôbec nič nestalo. V pondelok ma čakal prechod na nový mobil. Môj predchádzajúci telefón bol už veru poriadne starý, prežil pri mne viacero fakt tvrdých crash testov a už som ho aj plánoval vymeniť. Batéria vydržala na necelý deň. Neviem, načo niekomu bude poobíjaný mobil so zablokovanou kartou a zlou batériou. Obrovské šťastie však bolo, že kontakty si zálohujem (a to isté odporúčam aj vám). Priatelia, mať nezálohované dáta z počítača a kontakty z mobilu je jednoducho vec, ktorá sa vám raz vypomstí, aj keď si myslíte, že vám sa to určite nestane. Môže sa stať – a čím neskôr to bude, tým to bude tvrdšie.

Na záver sa ešte vrátime k automobilom. Dnes sa vyrábajú autá, v ktorých si sami nevymeníte ani žiarovku do svetlometu. Niečo také ako nastavenie karburátora vôbec neprichádza do úvahy. V Ingolstadte sme testovali auto so štyrmi elektromotormi pre každé koleso. Čo sa asi stane, ak sa pokazí jeden z nich a ste kdesi na východ od Slovenska? Keď som mal 18 rokov, mal som prvú motorku a so sebou som nosil dva vidlicové kľúče, skrutkovač a nôž. S touto „high-tech“ výbavou som dokázal v jarku pri ceste rozobrať motor a vymeniť piestne krúžky. Doba sa však zmenila, dnes treba na všetko špecialistov. Technológie sú dobrý sluha, ale zlý pán. Užívajte ich s rozumom.
Prajem vám príjemné čítanie januárového vydania a úspešný štart v roku 2011.
19. decembra 2011, Ondrej Macko

PC REVUE 1/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko