PC REVUE

Šťastie z neba

Asi pred mesiacom prišiel Ondrej za mnou do kancelárie (pre mňa je domovom testroom, totálne plný škatúľ a všakovakých produktov) a postavil mi na stôl ďalšiu škatuľu s notebookom. Keďže mi rukami prejde do roka takmer dvesto notebookov, asi si viete predstaviť, že som svojmu šéfovi priveľkú pozornosť nevenoval. Ale keďže zostal pri mne stáť nezvyčajne dlho, spozornel som. A keď mi povedal zázračnú formulku: „Toto je notebook na crash test,“ ihneď sa mi objavila iskra v očiach. Najmä pri dodatku, že mám vymyslieť niečo nové, ako ho zničíme. Netrvalo dlho, vybehol som po schodoch hore za „šéfovcami“ a zahlásil im, že s ním skočíme z lietadla. Mali ste vidieť tie pohľady... Našťastie v PC REVUE sme naladení na jednu vlnu. Keďže chceme tvoriť kvalitné médium, musíme byť výnimoční. Tu nejde iba o ochotu zaplatiť za služobné cesty na redakčné náklady (a tie nie sú niekedy vôbec nízke), treba mať aj chuť pustiť sa niekedy do skutočných šialeností a netradičných vecí. A výsledok vôbec nie je zaručený. Myslím, že aktuálnym crash testom vám dokážeme, že na Slovensku sme z IT médií jedineční. Nebojíme sa ničoho, chceme ísť vždy ďalej ako ostatní, a ak treba do kvalitného obsahu investovať peniaze, spravíme to bez váhania.



Keď už sme vedeli, čo s notebookom chceme zrealizovať, museli sme to celé aj zorganizovať. Ak už s notebookom skočiť z lietadla, tak poriadne adrenalínovo – otvoril som teda Google a rýchlo našiel odpoveď. Keď som svojmu budúcemu tandemmasterovi (je to človek, ktorý má po dobu 3 minút váš život doslova v rukách) vysvetlil, že chcem okrem seba zobrať na tandemový zoskok aj notebook, bol som zvedavý, ako zareaguje. Mám rád ľudí, ktorí sa nezľaknú výzvy, a Peter k nim rozhodne patrí. Najskôr dostal za úlohu vymyslieť spôsob, ako skočiť tak, aby sme dodržali všetky bezpečnostné predpisy, potom sme hľadali správny dátum a chvíľu, aby vyšlo počasie, a mohli sme vyraziť. Prišiel deň D a počasie P. Ja, Ondrej a Xénia sme sa vydali na cestu na Považie. Kufor auta bol naložený všakovakými vecami – od kamier a fotoaparátov cez gumáky, vŕtačku, zverák, plynový horák až po hasiaci prístroj. Na Ondrejovi som od rána videl, že túži po akčnom výsledku, no spolu s očakávaniami ho mátala aj neistota, ako to celé dopadne. Našťastie ja som večný optimista, a tak som veril, že všetko vyjde. Nakúpili sme si bagety, čokoládu, kolu a zatiaľ si užívali cestu Slovenskom. Crash testy realizujeme bez pevného scenára (niektoré veci sa jednoducho nedajú vopred pripraviť, nikdy neviete, ako ktoré časti dopadnú) a okrem pracovného dňa troch ľudí a ceny notebooku je v ňom aj veľa ďalších investícií.

Týmto crash testom sme opäť posunuli naše možnosti o kúsok ďalej (napokon to môžete sami vidieť na videu), no najväčší zážitok vo mne zanechalo skákanie. Raz som už tandemový zoskok absolvoval, ale teraz to malo úplne iný náboj. Ani nie strach, ale čistý adrenalín – hlavne stihnúť za 60 sekúnd všetko, čo sme si pripravili, a najmä notebook cestou „nestratiť“ a neprísť k úrazu. Hoci bol strach zo zoskoku iba minimálny, profesionalita tandemmastera ma celkom upokojila. Celý priebeh zoskoku sme si prešli na zemi aj v lietadle niekoľkokrát, asi stokrát skontroloval všetky popruhy, trpezlivo mi vysvetľoval všetky detaily (a ja sa sem-tam spýtam aj riadnu sprostosť) a s úsmevom mi prízvukoval, aby som ten notebook fakt nepustil, aby niektorému z nás počas pádu nedal „po papuli“. Ale keď som videl kameramana, ako visí z lietadla, trepotajúc sa vo vetre a držiac sa jednou rukou otvorených dverí, chvíľu som zostal nechápavo stáť a uvedomil som si, že nastala chvíľa pravdy. Prišiel signál od tandemmastera a nasledovalo to najkrajšie – voľný pád zo štvorkilometrovej výšky.

Pri rýchlosti takmer 250 km/h bol tlak na notebook počas voľného pádu taký „jemný“, že mi vyryl do rúk na pamiatku pár zárezov :-). Nakoniec všetko prebehlo správne a pri kĺzavom páde padákom som s notebookom dokonca aj chvíľu pracoval. A musím priznať, že ten výhľad pri práci vo výške je úplne iný, ako keď sedíte v kancelárii za stolom. Mať tak možnosť pracovať takto v lone matky prírody každý deň... :-)

Mimochodom, ako darček napr. na narodeniny zoskok vrelo odporúčam. Keď som pocítil pevnú pôdu pod nohami, napriek pocitu radosti som stále videl na Ondrejovi, že ešte nie je úplne pokojný. Keď však videl zábery z kamery a fotky, spadol mu kameň zo srdca. Konečne mal istotu, že to bude crash test, ktorý pohne Slovenskom, a my vám môžeme sprostredkovať originálny obsah. Chápem, uňho je najskôr práca a potom pláca. Trocha otrepané klišé, no nám (mladšej generácii) to treba sem-tam pripomenúť. A to by vám vedeli v redakcii porozprávať, koľko slušných malérov som už vyrobil. Keď už sme pri nich, tieto riadky píšem asi o deviatej ráno na viedenskom letisku, pričom som si o 7:15 spomenul, že vlastne nemám kameru a ísť točiť akciu bez kamery sa redaktorovi PC REVUE dá len ťažko. Ale pri mojom šťastí som všetko stihol s minútovou presnosťou. Ale aby toho nebolo málo, na letisku som sa stal „obeťou“ podrobnejšej bezpečnostnej prehliadky, keďže sa ochranke nepozdával môj multifunkčný nožík v batohu :-). Keby tak osobnú prehliadku robila aspoň sympatická slečna...

V PC REVUE som už takmer sedem rokov a spolu s kolegami novinármi z IT brandže sme zažili už skutočne kadečo. Samozrejme, aj táto práca je niekedy nuda a niektoré veci jednoducho treba urobiť, aj keď sa človeku veľmi nechce. No pre tie ostatné chvíle to stojí za to. Nie je to vždy iba o peniazoch, ale o tom, že vás to baví, napĺňa a ste spokojní s tým, čo robíte. Áno, občas musím trčať v práci aj do jednej po polnoci, lebo čas uzávierky nepustí, a zvuk budíka o štvrtej ráno, keď treba ísť na služobku, takisto nie je veľmi príjemný. No potom ísť grilovať s chalanmi z konkurenčných médií, s ktorými sme, mimochodom, dobrí priatelia, a sem-tam sa môcť takto bláznivo odreagovať ako tento mesiac – ten pocit pohody mám skutočne rád. Aj vám, milí čitatelia, pri čítaní júnového vydania PC REVUE prajem, aby ste mali pohodu a našli si chvíľu pre seba. A verím, že sa opäť stretneme aspoň takto cez stránky časopisu pri najbližšej nezabudnuteľnej akcii.

23. mája 2011 Jozef Orgonáš

PC REVUE 6/2011 Editorial
Autor:Jozef Orgonáš