Návod na šťastie
Všetci túžime po šťastí. Nepotrebujeme poznať jeho pôvod, definíciu, zmysel a všetky jeho súvislosti. Stačí, keď vieme intuitívne nájsť zdroj, odkiaľ sa dá načerpať, prežívať príjemné pocity s ním spojené. Poznáme jeho niektoré spúšťače a snažíme sa organizovať si život tak, aby sme ich mali čo najviac, aby sme si príjemné pocity užívali čo najčastejšie a čo najdlhšie. Každý máme iné preferencie. Niekto ako spúšťač potrebuje rýchle auto alebo plnú chladničku piva, iný zase luxusnú dovolenku či nakupovanie značkových handier. Ďalší „fičia“ na „hormónoch šťastia“, ako sú endorfíny, serotoníny a spol., a využívajú ich príjemné biochemické účinky. Napchávajú sa čokoládou, trápia telo v posilňovni či skáču z mosta s gumou na nohe. Všetci však na dosiahnutie pocitu šťastia potrebujú nejaký spúšťač. Niekomu tie bežné nestačia, a tak experimentuje s niečím silnejším dymového, tekutého či práškového charakteru. Zážitky sú vraj síce intenzívnejšie, návraty či skôr pády do reality však oveľa bolestnejšie. Niekto získava pocit šťastia z prítomnosti svojho milovaného, z vydarených detí, zo zaujímavej práce. Inému zase stačí krátke spočinutie v nádhernej prírode, uprataná domácnosť či chutný nedeľný obed, keď je celá rodina pohromade.
Nejdem sa púšťať do polemizovania, ktoré zo „spúšťačov“ sú prvoplánové a ktoré sú ušľachtilejšie. Každý si vyberá také prostriedky, aké má k dispozícii a na aké je pripravený. Chcel by som však poukázať na skutočnosť, že často (väčšinou?) využívame spúšťače pocitov šťastia len na to, aby nás vytiahli z „blbej“ nálady, „depky“ alebo čisto iba z obyčajnej nudy. Naším cieľom by však nemalo byť dosiahnuť chvíľkový stav príjemných pocitov rôznej intenzity a dĺžky trvania na to, aby prekryli tie menej príjemné a potlačili trápenia a problémy, ktoré ich spôsobili. Naším celoživotným cieľom by malo byť dosiahnuť stav trvalého šťastia. Radosti zo života, z užívania si prítomnosti, z toho, že dýchame vzduch, že svieti slnko, že žijeme. Takisto by naším celoživotným cieľom malo byť dosiahnutie stavu, aby sme na prežívanie pocitu šťastia nepotrebovali využívať externý doping (s výnimkou toho čokoládového :-)) a dokázali v sebe nájsť vlastné vnútorné zdroje na generovanie stavu šťastia. Je to ťažká úloha, veľký cieľ, ale návod nie je až taký zložitý. Stačí zmeniť uhol pohľadu na to, ako sa pozeráme na svet okolo seba, prehodnotiť spôsob, ako rozmýšľame, rozprávame, konáme. Zmeniť spôsob, ako prekonávame problémy, riešime komplikované vzťahy, každodenné situácie. Konkrétne rady, ako na to, nám poskytujú všetky tie múdre myšlienky, ktoré sprevádzajú našu civilizáciu už od počiatku. Nebudem ich opakovať, pretože nie je na to priestor a sú všeobecne známe. Na druhej strane napriek tomu, že teória je všeobecne známa, ľudia sa jej v praktickom živote len málo držia. Vieme, že je zlé zabíjať či kradnúť, ale už málo si uvedomujeme, že veľmi sa dá ublížiť aj nevhodným slovom či myšlienkou. Veľa ľudí sa dlho trápi práve pre takéto ublíženia.
Možno by bolo užitočné dať dokopy manuál opisujúci, ako sa správať v každej možnej situácii, ktorá sa môže v živote vyskytnúť. Nosiť taký manuál v hlave a prv, než urobím čosi, čo nie je celkom „kóšer“, predtým, než sa rozhodnem, ako zareagujem na provokáciu či zlý úmysel, najprv stlačím pomyselný kláves F1 a mrknem sa, čo hovorí návod :-).
V skutočnosti ten manuál v sebe máme už od narodenia, ale, žiaľ, málo ho počúvame. Počúvame skôr naše ego, ktoré kričí hlasnejšie a hucká nás vrátiť úder, „blbú“ poznámku a ešte niečo jedovité k tomu pridať. Dobré by bolo naučiť sa jednoduchú techniku: pred každou prchkou reakciou sa zastaviť na milisekundu, zhlboka sa nadýchnuť a počúvať svoje vnútro. Po malom tréningu sa naučíme rozlišovať, čo je hlas nášho ega a čo je hlas nášho dobrého ja. Takýto tréning nie je určený na boj s druhými, s ostatným svetom, ale na zvládnutie samého seba. A to je teda poriadne ťažké. Ale len vtedy, keď dokážeme zvládnuť samého seba, môžeme vnímať svoj život nie ako trvalý boj (s osudom, „ťažkými“ podmienkami, „nepríjemnými“ ľuďmi okolo seba), ale ako majstrovskú hru. Keď toto dokážeme, sme riadni frajeri. Stav trvalého šťastia je už „len“ príjemný vedľajší produkt takéhoto spôsobu života. Aké jednoduché, všakže? :-)
Prajem nám všetkým, aby sme sa stali majstrami svojho života a našli naozaj to pravé šťastie!
PC REVUE 6/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára