Eko sa rozhodneme?
Prednedávnom sme na ITnews.sk mali článok o zneužívaní internetu v práci na súkromné účely. Ako sa dalo čakať, článok rozpútal búrlivú diskusiu. Najviac emócií vyvolal u zamestnaneckej časti publika, ktorá sa cítila právom „trafená“. Verím, že žiadny rozumný zamestnávateľ nebude brániť svojim kolegom vo využívaní internetu aj na iné účely, ak to povedie k nárastu ich tvorivých nápadov, prehľadu atď., čo môžu zužitkovať obe strany. Samozrejme v správnom čase a rozsahu. Žiadny zodpovedný zamestnávateľ však nemôže tolerovať stratu času na aktivity, ktoré negenerujú pridanú hodnotu a ani neprinesú investíciu do osobného rozvoja, ktorý by mohol prispieť aj k rozvoju firmy. Ak sa nepodarí dosiahnuť správny balans, nastáva typická situácia: zamestnanci na „tajniaka“ strácajú čas na Facebooku, YouTube, Gmaile a pod. a zamestnávatelia nasadzujú kontrolné mechanizmy: pracovné reporty, zapisovanie dochádzky či technické nástroje na blokovanie prístupu na nepracovné weby. Pokiaľ by sa podarilo zmeniť myslenie, všetko by mohlo fungovať úplne inak. Dôležité je uvedomiť si, že zamestnávateľ aj zamestnanec existujú v uzavretom „ekosystéme“, vzájomne sa potrebujú, sú od seba závislí. Koľko pridanej hodnoty vygeneruje každý jeden zamestnanec, toľko pridanej hodnoty môže ponúknuť firma ako celok a z jej predaja následne rozdeliť primeranú odmenu svojim zamestnancom za prácu, osobné nasadenie, nápady a tvorivý prístup. Ak je pridaná hodnota vysoká, firma prosperuje a s ňou aj jej zamestnanci. Ak nízka, je to naopak. Všetko je len otázka osobného zodpovedného prístupu. Ak sa podarí vytvoriť prostredie vzájomnej dôvery aj zodpovednosti a prístupu, kde všetci ťahajú za jeden povraz, firma môže zrušiť kontrolné mechanizmy a bude bežať na úplne iných „otáčkach“. Je potom radosť v takej firme pracovať.
Celý svet okolo nás pritom funguje na báze akýchsi „ekosystémov“. Je ním napríklad aj ľudské telo. Ak má problém jediný orgán (pečeň, obličky, pankreas), má problém celé telo. Ak „vedúci“ tela zanedbáva pitný režim, „tlačí“ do seba nezdravé veci, fajčí, nešportuje, nestará sa o seba atď., organizmus sa s tým snaží vyrovnať až do momentu, kým sa neprekročí kritická hodnota. Výsledná choroba je len signál, že sa niečo zanedbalo, a šanca zvrátiť nedostatočnú starostlivosť o seba samého. Našťastie je k dispozícii dostatok informácií, prostriedkov a prístupov, ktoré nám môžu pomôcť. Treba sa nimi len riadiť, resp. ich používať. Normálne je byť zdravý, opak je chyba „systému“.
Ďalší príklad „ekosystému“ sú partnerské vzťahy. Aj tu funguje symbióza – vzájomné pomáhanie si, spoločné zážitky, radosť zo života, zdokonaľovanie sa, odovzdávanie lásky a energie atď. Keď jeden z partnerov z rôznych dôvodov „nefunguje“, „nefunguje“ ani vzťah. Je zvláštne, že ľudia dokážu vynaložiť veľké množstvo energie na získanie svojho partnera, ale po „dosiahnutí cieľa“ stagnujú, prestanú sa starať o seba, o partnera, o vzťah. Dôsledky vidíme často okolo seba, aj v tomto príklade je normálne, keď je vzťah harmonický, keď si partneri vzájomne pomáhajú zdokonaľovať sa, keď medzi nimi prúdi energia, láska, porozumenie, dôvera, ohľaduplnosť. Všetko ostatné je opäť zlyhanie „systému“ a pre jednotlivcov je nezdravé, ak z rôznych príčin zostávajú v takom vzťahu.
Klasický ekosystém je živá príroda okolo nás a dôsledky necitlivého zasahovania „najvyspelejšieho“ tvora na planéte do obehu hmoty, energie a informácií sú všeobecne známe – miznúce pralesy, znečistený vzduch, oceány, globálne otepľovanie, vymieranie živočíšnych druhov a pod. To, ako sa naša civilizácia správa k prírode, mi pripomína známe pílenie konára pod sebou. Dôsledky svojho konania si s prekvapením uvedomíme, až keď dopadneme. Aké krátkozraké...
Všetky uvedené ekosystémy, hoci majú rôznu veľkosť a zložitosť, majú veľa spoločného. Každý jeden prvok je dôležitý pre fungovanie celku. Či už je to lesný mravec, prst na ruke, alebo pracovník na vrátnici. Ich absencia alebo nesprávna funkčnosť viac alebo menej ovplyvňujú výkon celého „organizmu“, ktorý zase spätne ovplyvňuje jeho život, podmienky, možnosti. Ak chcú všetci prosperovať, musia fungovať v harmonickej symbióze.
Každý jedinec je zodpovedný sám za seba, ale aj za celok. Máme možnosť voľby, ako budeme tráviť pracovný čas, ako sa budeme starať o svoje zdravie, ako sa budeme správať k svojmu partnerovi, k prírode. Je to len na úrovni nášho uvedomenia a zodpovednosti. Podľa toho môžeme pracovať v prosperujúcej firme, mať zdravý život, harmonické partnerské vzťahy či tešiť sa z nádhernej prírody. Alebo budeme zvaľovať zodpovednosť na niekoho iného, čakať, že „Sa“ to urobí za nás, budeme hľadať výhovorky, cesty menšieho odporu atď.
Je dobré si pripomenúť, že žijeme v ekosystémoch, a „eko“ sa rozhodneme, tak sa budeme mať. Ja som si už vybral... A čo vy? :-)
PC REVUE 4/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára